Ako funguje DPH? Ako fungujú podvody s DPH?

Daň z pridanej hodnoty (DPH). Platíme ju všetci, každý deň a to hneď niekoľkokrát a napriek tomu asi mnohí z nás nevedia, ako funguje DPH. Preto si v tomto videu vysvetlíme, čo vlastne daň z pridanej hodnoty je a ako funguje a zjednodušene si vysvetlíme, prečo sa s ňou robí najviac daňových podvodov.

Daň z pridanej hodnoty je na rozdiel od dani z príjmu nepriamou daňou a z pomedzi daní je najväčším príjmom pre štátnu kasu. Každoročne sa na dani z pridanej hodnoty vyberie viac ako 6 miliárd eur. Platiteľom DPH sú firmy, ktoré za posledných 12 kalendárnych mesiacov dosiahnu tržby či obrat viac ako 49 790 eur. Prípadne skôr, keď sa im tento obrat podarilo dosiahnuť v kratšom čase.

Ako DPH funguje?

Pre lepšiu ilustráciu si predstavme výrobu ceruziek, na ktoré budeme potrebovať tuhu, samotné ceruzky, teda skôr opracované drievka a gumy, ktoré sú na vrchu ceruziek. A teraz si predstavme spoločnosť, ktorá ceruzky vyrába a tieto materiály nakúpi od iných firiem. Napríklad tuhy kúpi dokopy za 120 eur aj s DPH, kde DPH bude 20 eur, samotné drievka ceruziek nakúpi za 240 eur s DPH, kde DPH bude 40 eur a Gumy za 60 eur s DPH, kde DPH je 10 eur.

Celkovo tak firma nakúpila materiál za 420 eur z čoho DPH tvorí 70 eur,  pričom vyrobené finálne ceruzky bude predávať celkovo za 510 s DPH, kde daň z pridanej hodnoty bude predstavovať 85 eur.

Na tomto celkovom príklade budeme vidieť daň na vstupe a daň na výstupe. Pre firmu je daň na vstupe celkovo 70 eur, pričom daň na výstupe, teda v našom prípade z ceruziek, ktoré už idú konečnému spotrebiteľovi je 85 eur. V praxi to znamená to, že firma zaplatí DPH len 15 eur, čiže z pridanej hodnoty, ktorú pridala firma samotnej ceruzke tým, že ju vyrobila.

Avšak tu treba zdôrazniť, že daňové bremeno, znáša spotrebiteľ, čiže daň platí spotrebiteľ a firmy len daň odvádzajú.

Tu sa dostávame k tzv. vratkám dani z pridanej hodnoty. Firma v čase keď nakupovala materiál, tak platila za suroviny cenu aj s daňou z pridanej hodnoty. Jednotlivé firmy, túto DPH následne odviedli štátu. Naša posledná spoločnosť, ktorá vyrobí ceruzku si následne vypýta tzv. vratku za zaplatenú DPH v rámci nákupu materiálu. Celkovo by si vypýtala naspäť od štátu 70 eur, avšak keď sa pozrieme na jej pridanú hodnotu a odčítame od dani na výstupe daň na vstupe, tak uvidíme rozdiel 15 eur, čo znamená, že 15 eur odvedie štátu a celkovo firma nemá nárok na vratku DPH. V prípade, že by bol tento rozdiel záporný, tak si vypýta vratku DPH od štátu.

Na konci dňa DPH nie je finančným nákladom pre firmy, pretože tie sú len platcami DPH, čo znamená, že v tomto zmysle odvádzajú DPH do štátnej kasy. Daňové bremeno v konečnom dôsledku platia koneční spotrebitelia, čiže my v cene produktu.

Systém odvádzania a počítania DPH je pomerne zložitý a firmám samozrejme vytvára nemalé administratívne náklady a komplikuje tok peňazí. A k tomu takýto systém prináša aj možnosť pre špekulantov z neho vyťažiť a ho zneužiť.

Podvody s DPH

Prvým a asi aj najčastejšie používaným spôsobom zneužitia dani z pridanej hodnoty je nepriznanie výnosov. Veď to poznáte, kúpite si niečo v obchode a nedajú vám bloček. To v preklade znamená, že obchodník nepriznáva výnos čím štát oberá nie len o daň z pridanej hodnoty, ale zároveň si znižuje základ dane, keďže mu toto nepriznanie nezvyšuje príjmy.

Druhým jednoduchším spôsobom zneužitia dani z pridanej hodnoty sú tzv. fiktívne faktúry. Predstavme si, že firma nakúpi od výrobcu ceruziek sto ceruziek za 1200 eur s DPH. Za ceruzky zaplatí a výrobca odvedie daň z pridanej hodnoty a naša firma si vypýta vratku 200 eur, avšak okrem toho si vyrobí z tejto jednej faktúry ešte ďalšie 4 faktúry a vypýta si od štátu celkovo 1000 eur na dph, pričom legálnych je len spomínaných 200 eur. Samozrejme ceruzky môže firma predať ďalej a snažiť sa to zakamuflovať, avšak keď je vypýtaná vratka príliš vysoká, tak daňový úrad môže začať faktúry a firmu  preverovať.

Kolotoč vytvára nemalé problémy pre štáty EÚ

Tretím spôsobom zneužitia systému DPH sú takzvané karuselové obchody či kolotoče. Najjednoduchšie sa vysvetľuje karusel na štyroch firmách.

Na začiatku reťazca je firma A, ktorá má v schéme tzv. úlohu „potrubnej firmy“. Sídli v inom členskom štáte EÚ a na Slovensko dodá tovar (oslobodený od dani z pridanej hodnoty, keďže medzištátne sa obchoduje bez dani z pridanej hodnoty) firme B, ktorá je tzv. „zmiznutým platiteľom dane“. Firma B daň prizná, ale neodvedie ju a prestane komunikovať. Sídlom je najčastejšie poštová schránka a konateľom nastrčený „biely kôň“ v podobe bezdomovca alebo niekoho iného.

Ďalšia firma v reťazci, spoločnosť C, má v schéme úlohu „nárazníkovej spoločnosti“. Jej úlohou je zneprehľadniť celú sieť a skomplikovať prípadné vyšetrovanie. Budí dojem serióznosti, predáva tovar ďalším firmám len s malým ziskom a odvádza nepatrnú daň. Paradoxne môže ísť skutočne o serióznu firmu, ktorá ani nevie, že je zapojená do karuselového podvodu. Na konci reťazca je napokon spoločnosť D, ktorej sa zvykne hovoriť broker či obchodník. Tovar kúpi od nárazníkovej spoločnosti a predá ho do iného členského štátu EÚ (trebárs aj firme A) s oslobodením od dani z pridanej hodnoty. Na Slovensku si však uplatňuje vysoký nadmerný odpočet.

Daňový úrad má problém dokázať, že žiadne dodávky neprebehli a hýbu sa akurát faktúry, pretože spoločnosť B nekomunikuje. Avšak spoločnosti C a D pôsobia seriózne, úradníkovi predkladajú všetky potrebné dokumenty, takže ten napokon peniaze vyplatí.

Samozrejme všetky tieto schémy sú zjednodušene vysvetlené a v skutočnosti môžu byť oveľa komplikovanejšie, čo samozrejme úradom sťažuje prácu. Keby sme sa na to pozreli optikou kontrol, tak celkovo vykonala v roku 2019 finančná správa 10 261 kontrol, pričom približne 58% z nich sa týkala dani z pridanej hodnoty. Celkový nález z kontrol, tak tvoril  776 miliónov eur, pričom najväčší nález bol v rámci DPH, a to 409 miliónov eur.

Alternatívou je reverse charge

Štát sa snaží na podvody reagovať, a to sprísnením legislatívy. V poslednom období sa zaviedla tzv. E-kasa, ktorá má zabrániť predajom bez bločku. Rovnako kontrolný výkaz, ktorý prináša lepšiu kontrolu faktúr alebo sa zriadila daňová kobra.

Samozrejme nie všetky opatrenia sú dokonalé a napríklad je problém aj pri ich zavádzaní ako napríklad pri E-kase. Netreba zabúdať, že Slovensko má stále jednu z najväčších medzier vo výbere daň z pridanej hodnoty v Európe. V roku 2017 bola medzera vo výbere dane z pridanej hodnoty 23 percent. V preklade z 10 eur ostalo vo vrecku platcu dane 2,3 eura, ktoré neodviedol štátu. Celkový únik predstavoval približne 1,8 miliardy eur.

Odborníci tvrdia, že výberu by pomohla zavedenie tzv. reverse charge, kedy daň platí až posledný článok v reťazci, takto to je napríklad na Slovensku v stavebníctve. Samozrejme firmy tak obchodujú medzi sebou bez dani z pridanej hodnoty, čo zabraňuje podvodom.

Možno by sa malo toto nepriame zdanenie zmeniť úplne, tak aby nevytváralo zbytočne veľký priestor pre podvody. Čo si myslíte vy?

Zdroje

• Finančná správa má svoje výročné správy dostupné tu
• Opisom karuselov som sa inšpiroval tu
• Medzeru vo výbere DPH som spomínal svojho času tu