Ako funguje Bitcoin? Načo nám sú kryptomeny?

Kryptomeny sú pomerne komplikovaná téma a preto bude článok (video) dlhý. Pozrieme sa do histórie, na fungovanie kryptomeny Bitcoin a rovnako na ekonomické pozadie kryptomien.

(Pre lepšie pochopenie odporúčam pozrieť video, kde sú aj jednotlivé schémy)

Všetko sa začalo ešte pred našim letopočtom

Aj keď v rámci kryptomien je ich história asi najnudnejšia časť, tak pre pochopenie kryptomien je nevyhnutné nazrieť aj do histórie. Keď hovorím o histórii, tak tým myslím históriu šifrovania. Kryptomeny sú totiž odvodené od slova kryptografia, čo je oblasť kryptológie, ktorej cieľom je skúmanie a navrhovanie šifrovacích systémov.

Počiatky šifrovania sa datujú niekde do 5. storočia p.n.l. V tom čase Herodotos pripisoval úspech boja Grékov proti Peržanom práve šifrovaniu. V tom čase sa využívali voskové tabuľky, ktoré sa zoškrabali až na vrstvu dreva, tam sa vyryla správa a následne sa opäť zaliali voskom. Číňania napríklad písali správy na hodváb z ktorého sa spravila gulička, ktorá sa zaliala voskom a posol ju následne prehltol. Takýto typ šifrovani sa nazýva steganografia.

Neskôr sa začala využívať transpozičná šifra. Napríklad Sparťania využívali pergamen, ktorý obmotali okolo tyče a napísali naň správu. Správu ste mohli odhaliť len tak, že ste mali tyč so správnou hrúbkou.

Skutočným pokrokom v šifrovaní však bola substitučná šifra. Prvý krát sa objavila v 4. storočí nášho letopočtu, a to paradoxne v kamasútre. Kde sa ženám odporúčalo študovať okolo 64. umení ako je varenie, obliekanie a medzi nimi aj umenia tajného písma. A keďže je to indický text zaoberajúci sa sexualitou, tak šifrovanie im malo pomôcť utajiť partnera.

Substitučná šifra to všetko skomplikovala

Substitučnú šifru asi väčšina z nás pozná. Na základnej škole si určite väčšina z nás posielala papieriky, kde sme nahradzovali písmená podľa nejakého kľúča. Napríklad posunuli sme abecedu o jedno písmeno. Čiže A bude b, b bude c a tak ďalej. Tento typ šifry sa nazýva symetrická šifra, keďže odosielateľ aj adresát musia vedieť kľuč, a teda o koľko písmen abecedu posunúť.

Samozrejme substitučné šifry boli oveľa zložitejšie a v zásade s vývojom šifrovacích techník sa zlepšovali aj techniky na dešifrovanie. Celú históriu až doteraz to bola vojna medzi kryprografmi a kryptoanalytikmi.

Zásadnejší prelom nastal, keď sa začalo šifrovanie mechanizovať. Mechanizácia šifrovania sa začala zostrojením Enigmy, nemcami ako Arthur Scherbius a Richard Ritter v roku 1918. Ako asi mnohí vieme, tak Enigma zohrala podstatnú úlohu počas vojny v nacistickom Nemecku. Enigma sa skladala z troch častí a to z klávesnice, šifrovacej jednotky a signálne dosky s lampičkami, ktoré signalizujú konkrétne zašifrované písmeno. Kľúčovou častou bol tzv. scrambler alebo jednoduchšie nazývaný rotor, teda gumový kotúč, ktorý bol pretkaný drôtmi, ktoré viedli signál. Tento kotúč prevádza drôtmi písmená z otvoreného textu na šifrované písmená. Pre jednoduchšie pochopenie prikladáme nižšie obrázok, ako to funguje. Na tomto obrázku je pre jednoduchosť zobrazená len 6 písmenová abeceda.

Celkovo  V prípade dvoch rotorov to je 676 rôznych nastavení, ktoré enigma mohla mať

Enigma skrátila vojnu o niekoľko rokov

Kľúčovým prvkom je, že scrambler sa vždy po zadaní jedného písmena pootočí, avšak problémom je že má 6 šifrovacích abecied a po 6 otáčkach sa dostane na pôvodnú polohu. Táto pravidelnosť, ktorej sa chcú kryptografi vyhýbať sa riešila ďalším scramblerom, ktorý sa otočil len v prípade, keď prvý scrambler spravil jednu celú otáčku. To znamená, keď sa otočil šesťkrát v našom prípade. V prípade celej abecedy je to 26×26= 676 odlišných nastavení, ktoré Enigma mohla mať, pričom sa pridal ešte jeden ďalší scrambler. Celkovo bolo možných nastavení 17 576. V skutočnosti vynálezcovia ešte pridali možnosť meniť samotné scramblery medzi sebou a pridali aj tzv. prepojovaciu dosku, kde sa mohlo zameniť 6 párov písmen. Po zarátaní vylepšení, ktoré vynálezcovia spravili je to 10×1012 možných nastavení Enigmy, teda kľúčov. Keby kryptoanalytik skúšal každú minútu jedno nastavenie, potreboval by na preverenie každej možnosti približne vek vesmíru, ktorý sa odhaduje na približne 13 mld. rokov.

Nemci štandardne menili kódy každý deň a k enigme mali tzv. šifrovacie knihy, aby sa mohli všetky nemecké jednotky synchronizovať a nastaviť si rovnako enigmu, aby mohli šifrovať či dešifrovať. Samozrejme nemci enigmu ďalej komplikovali a ako bonus iné šifrovanie malo napríklad ľodstvo , teda Kriegsmarine a iné letectvo, teda Luftwaffe.

Príbeh pravdepodobne už väčšina z nás +- pozná, v prípade keď ste videli film the imitation game či v češtine kód Enigmy. Avšak skutočnosť bola trošku iná. Enigmu prelomil Poliak a to Marian Rejewski, a to aj vďaka zrade jedného z Nemcov, ktorý predal manuál Enigmy Francúzom a tí zasa Poliakom. A aj vďaka chybe Nemcov. Rejewski zostrojil aj tzv. bomby, to boli špeciálne navrhnuté zariadenia, ktoré počítali všetky možné možnosti a hladali správne nastavenie enigmy. Rovnako ste ich videli vo filme, ktorý som spomínal. S postupom vojny a zlepšovaním enigmy na to už nemali Poliaci prostriedky a všetky znalosti predali Britom, ktorý mali Alana Turinga s tímom, ktorý dokázal každý deň prelomiť enigmu a zostrojili niekoľko desiatok bômb.

O tom ako dôležité bolo šifrovanie dokazujú tvrdenia, že vďaka Turingovi a ostatným kryptoanalytikom sa skrátila vojna o niekoľko rokov, keďže významne pomáhali armáde v jej operáciách.

Zásadným krokom vpred bolo vynájdenie počítača. Prvým bol vo forme konceptu od Maxa Newmana, ktorý ťažil aj z konceptu univerzálneho prístroja od Alana Turinga. Najprv bol vedením Bletchley Parku, čo bola v zásade tajná vládna organizácia v Spojenom Kráľovstve, ktorá sa venovala dešifrovaniu enigmy, odmietnutý, až neskôr v roku 1943 ho Tommy Flowers na vlastnú iniciatívu poskladal pod menom Colossus. Po vojne bol tento prvý počítač a jeho ostatné verzie zničené.

Programovateľné počítače priniesli rýchlejšiu prácu a dokázali napodobniť mechanické šifrovacie stroje, ktoré sú z podstaty obmedzené. Do 60. rokov boli počítače kvôli svojej hodnote len vo vlastníctve štátov a armád až neskôr sa začali viac dostávať medzi verejnosť.

Vynájdenie asymetrického šifrovania

Z rozšírením počítačov bolo potrebné mať nejaký šifrovací štandard, keďže veľké korporáty či banky používali počítače. Prvou takou šifrou bola šifra DES (Data Encryption Standard) či jej neskoršia verzia AES (Advanced Encryption Standard), keďže DES bola prelomená. Šifra bola celkom komplikovaná a preto nám pre jednoduchosť bude stačiť, že sa napríklad 128 bitová správa rozdeľovala na menšie a každá časť sa šifrovala a k tomu premiešala. Problémom bolo, že pre šifrovanie/dešifrovanie bolo potrebné mať stále kľúč, a tak verejné aj súkromné inštitúcie museli distribuovať sadu kľúčov fyzicky. Čiže mali poštárov, ktorí kľúče roznášali.

Avšak v 1974 to trojica kryptografov, Martin Hellman, Ralph Merkle a Withfield Diffie,  vyriešila prostredníctvom matematickej funkcie, kde sa odosielateľ a adresát nemuseli stretnúť a mohli si indicíe povedať aj cez telefón. Využívali tzv. modulárnu aritmetiku.

Najlepšie je si to vysvetliť na príklade. V prípade, že máte bežnú aritmetiku, tak so stúpajúcim x bude stúpať aj výsledok, avšak pri modulárnej sa to nedá presne povedať. V modulárnej aritmetike sa pracuje s konečnou množinou čísel. Vidíme, že výsledkom 3 na 3 pri module 7 je výsledkom 6. Jednoducho preto, že 3 na tretiu je 27, keďže 7,14,21 a zvyšok je 6.

Samozrejme čísla boli oveľa väčšie.. Ďalším a podstatným vynálezom na našej ceste ku kryptomenám bolo asymetrické šifrovanie, ktoré sa používa aj v rámci kryptomien.

Pri asymetrickom šifrovaní ide o to, že používate tzv. verejný a súkromný kľúč. Keď odosielate správu, tak správu zašifrujete adresátovým verejným kľúčom, pričom on ju rozšifruje svojim súkromným kľúčom. Ako z logiky veci vyplýva, verejný kľúč môžete zverejniť, avšak súkromný kľúč je lepšie si ponechať pri sebe.

Aj tu sa musela hľadaj špeciálna matematická funkcia, ktorú vymyslela iná trojica, Ron Rivest, Adi Shamir a Leonard Adleman, a podľa ich priezvisk dostala meno RSA.

Funkcia spočívala v tom, že ste museli mať prvočíslo A a B, teda boli delitelné len jednotkou a sebou samým, a tie ste medzi sebou vynásobili, pričom výsledkom bolo číslo N. N v tomto prípade bolo verejným kľúčom a A a B bolo súkromnými kľúčmi. Samozrejme tieto čísla boli natoľko veľké že bez A a B by ste sa k N nedopátrali. Šifra bola samozrejme komplikovanejšia, ale toto je jej hlavná logika.

Šifra RSA sa používa až dodnes. Prakticky či googlite alebo ste na Facebooku, tak vaše pôsobenie je chránené šifrou RSA. Bez nej by bolo všetko čo si píšete alebo posielate cez mail kedykoľvek a kýmkoľvek čitateľné. Hrozné že?

A teraz už sa dostávame k vývoju, ktorý predchádzal kryptomenám. Poslednou zastávkou v histórii bude skupina Cypherpunks.

Vznik Cypherpunks

Phil Zimmerman bol kryptografom a z počiatku aktivistom proti jadrovým zbraniam počas studenej vojny. Mohol pokračovať vo svojej kariére v sillicon valley, ale on sa rozhodol byť naďalej aktivistom. Až do 80. až 90. rokov bolo šifrovanie vždy doménou vlády a armády, avšak postupne sa začalo dostávať medzi bežných ľudí, podobne ako počítače v 60 rokoch. A tak v 80. rokoch si Zimmerman uvedomoval hodnotu súkromia a bezpečnosti medzi bežnými ľudmi a tak začal vylepšovať resp. zrýchľovať šifrovanie RSA.

Problémom bolo stále, že ste nevedeli pri asymetrickom šifrovaní zabezpečiť pravosť odoslanej správy. A tak vymyslel systém, kde sa kombinuje asymetrické šifrovanie RSA a symetrické IDEA (niečo podobné ako vyššie spomínané DES). Celý vynález s ďalšími vylepšeniami zabalil do jednoduchého produktu PGP (pretty good privacy).

Zimmerman mal z toho problém s vládou USA a aj so spoločnosťou, ktorá mala patent na šifru RSA. Avšak on to neriešil a v 93‘ nahral softvér na internet. Po 3 rokoch sporov boli stiahnuté všetky žaloby.

Zimmerman bol súčasťou skupiny kryptografov s menom Cypherpunks z ktorej pravdepodobne vzišli mnohé inovácie v oblasti kryptografie a pravdepodobne aj Bitcoin. Ich cieľ bol jednoduchý, a to presadzovať súkromie a bezpečnosť v prichádzajúcej internetovej dobe. Vznikol v tom čase aj tzv. cypherpunks mailing list. Jeho súčasťou bol Jacob Appelbaum, vývojár prehliadača TOR, ktorý slúži na anonymné prehliadanie webu. Jullian Assange, zakladateľ portálu Wikileaks alebo Moxie Marlinspike, vývojár aplikácie Signal ,ktorá slúži na šifrovanú komunikáciu (áno to je konkurencia nechválne známej threemy). Okrem nich aj ďalšie osoby, ktoré vyvinuli alebo participovali na vývine softvéru či konceptov, ktoré Bitcoinu predchádzali alebo doteraz sú v určitej miere súčasťou Bitcoinu.

Bitcoin nebol úplne prvým, keďže už pred ním existovali projekty, resp. koncepty, ktoré v určitej miere pripomínali Bitcoin resp. pomohli jeho neskoršiemu vzniku. Napríklad DigiCash, HashCash či B-money. Najviac sa Bitcoinu podobal projekt od Nicka Szaba, tzv. BitGold z roku 2005. Ten v zásade spojil aj prvky z predchádzajúcich konceptov a popísal systém, ktorý sa najviac podobá súčasnému Bitcoinu.

Vznik Bitcoinu

A tu sa dostávame k Bitcoinu. V roku 2008 bol publikovaný Whitepaper Bitcoinu, čo je vlastne podrobný popis projektu. A 3. januára 2009 bol Bitcoin spustený, a to vývojárom či skupinou vývojárov pod menom Satoshi Nakamoto. Samozrejme, nikto doteraz nevie kto sa pod pseudonymom skrýva.

A teraz prejdime k druhej časti, kde si zjednodušene vysvetlíme fungovanie Bitcoinu. V chápaní by nám mala pomôcť aj predchádzajúca zdĺhavá časť o šifrovaní.

Najjednoduchšie bude vysvetlenie prostredníctvom pohľadu používateľa. Predstavme si, že v našom kryptomenovom svete máme Adama a Evu. Adam chce poslať Eve jeden Bitcoin a ona ho musí niekde uložiť.

Eva si nainštaluje peňaženku, kde svoje Bitcoiny môže mať uložené. Samozrejme, fyzicky ich uložené nemá, pretože peňaženka len spravuje jej virtuálny účet. Tu sa dostávame k asymetcikému šifrovaniu. Eve bude vytvorený pár verejného-súkromného kľúča. Bitcoin používa šifrovanie tzv. eliptických kriviek, ktoré ďalej nebudeme rozoberať, ale možno sa s tým v budúcnosti stretnete. Podstatné je, že verejná adresa sa prostredníctvom tohto šifrovania vytvára zo súkromnej adresy, avšak spätne sa to spraviť nedá, pretože je to jednosmerná fu nkcia, kde spätné dopočítanie adresy je strašne komplikované a procesne náročné. Zo súkromného kľúča môže vygenerovať xy verejných kľúčov z ktorých sa generujú adresy na prijímanie platieb.

Ako funguje blockchain?

Eva už svoju adresu má a je tak súčasťou siete a môže prijímať či posielať Bitcoiny.

Podstatnou vlastnosťou Bitcoinu je, že sieť funguje ani nie ako databáza či excel, ale skôr ako účtovná kniha, kde máte strany má dať dal. Jednoducho plus na Evinej peňaženke bude mínusom na Adamovej.

A ako funguje posielanie Bitcoinov v rámci blockchainu, tak aby Adam Evu neoklamal alebo niekto počas posielania transakciu nenapadol a zmenil jej cieľovú adresu? Na príklade to pochopíme.

V momente keď Adam pošle Eve na jej adresu, Bitcoin, tak po technickej stránke sa stane toto:

Transakcia je nejaký balík dát, kto, komu a za koľko a s akým poplatkom. Tento balík dát odosielateľa Adam zahashuje jednosmernou funkciou SHA256, ktorú Bitcoin používa.

Nebudeme bližšie rozoberať o čom je táto jednosmerná funkcia, ale jej podstatná vlastnosť je, že z čohokolvek digitálneho vám vytvorí 64 alfanumerických znakov, ktoré sa nazývajú odtlačok alebo v angličtine hash. Hocijakú drobnosť by ste v dátach zmenili, tak výsledný hash by bol úplne odlišný. Z toho dôvodu prelomiť túto funkciu nie je možné a tak sa neviete dostať k pôvodným súborom. Keď Adam zahashuje informácie o transakcii, tak ich ešte k tomu zašifruje svojim súkromným kľúčom, pričom výsledok, ktorý sa nazýva digitálny podpis a rovnako aj pôvodné surové dáta pošle eve.

Tá spraví to, že surové dáta zahashuje a okrem toho dešifruje Adamovým verejným kľúčom jeho vygenerovaný hash. Následne porovná Adamov hash a ňou zahashované dáta. V prípade, že sa hash zhoduje, tak to znamená, že nič sa po ceste nestalo, Adam neklamal a to čo je zapísané v dátach je pravé a neporušené. V prípade, keby niekto porušil pôvodný balík dát, tak na nezhodujúcom sa hashi to Eva bude vidieť. Rovnako, keby verejný kľúč nebol od Adama, ale od niekoho iného

Takto nejak vyzerá transakcia medzi Adamom a Evou, avšak otázne je ako sa transakcia sprocesuje na úrovni celej siete. Asi ste už mnohí počuli, že Bitcoin má tzv. blockchain, čiže reťaz blokov. A počuli ste, že je nemenný a decentralizovaný, čiže žiaden pomyselný vladár nad ním nemá moc.

Blockchain môžete mať aj vy v čase písania scenáru má 375 gb a môžete si ho kľudne stiahnuť. Ale späť k transakcii. V momente, keď Adam odošle Eve svoj jeden Bitcoin tak v sieti fungujú tzv. mineri. Ich úlohou v sieti je potvrdzovať transakcie a baliť ich do tzv. blokov.

V prípade Bitcoinu je to blok s veľkosťou 1MB, ktorý obsahuje údaje o prebehnutých transakciách, časovú stopu, kedy bol blok vytvorený a zároveň informáciu o predchádzajúcom bloku. Ťažiar to všetko zoberie a pripojí ešte náhodné číslo tzv. nonce. Ako sme spomínali, tak hash je vždy unikátny. Ťažiar následne využije na tieto zložky bloku hashovaciu funkciu, čo znamená, že blok zahashuje. Následne samotný hash porovnáva (vyzerá to podobne ako privátny alebo verejný kľúč, teda kombinácia čísel a písmen) s očakávaným vzorom v sieti (v prípade bitcoinu sa porovnáva počet núl na začiatku hashu).

V prípade, že počet núl sa nezhoduje, tak náhodné číslo nonce zmení a opäť hashuje a opäť sleduje počet núl na začiatku hashu. V prípade, že trafí náhodné číslo a počet núl v hashi sa zhoduje, tak blok putuje na koniec blockchainu a ťažiar okrem poplatkov, ktoré boli v rámci transakcií emituje pripojením bloku do blockchainu aj nové Bitcoiny. Samozrejme ostatní ťažiari ešte tento blok skontrolujú či daný ťažiar, ktorý blok vytvoril neklame a rovnako skontrolujú či transakcie v bloku sú pravé.

Je to podobný princíp ako pri Adamovi či Eve. Keby ťažiar pridal vymyslenú transakciu do bloku a poradilo by sa mu aj blok uzavrieť, teda vyriešiť hádanku s náhodným číslom, tak ostatní ťažiari na to pri kontrole prídu.

Prakticky medzi ťažiarmu je súťaž o to, kto prvý nájde hash, ktorý sa zhoduje so vzorom v sieti. A odmena sa úspech v súťaži je 6,25 bitcoinu za vyťažený blok, a to každých desať minúť. Okrem toho ťažiar dostane aj poplatky za transakcie v bloku.

Ťaženie je energeticky náročné

A z toho plynie aj energetická náročnosť ťažby o ktorej sa často hovorí, keďže ťažiari majú nakúpené veľké množstvo špecializovaných zariadení, ktoré sa dokážu pretekať s ostatnými o nájdenie správneho hashu, čo samozrejme žerie elektrinu a produkuje teplo. Tu si treba  uvedomiť, že to je cena za, že čo je zapísané v blockchaine je pravda a za to, že blockchain je na miliónoch miestach po zemi a ťažiari svojim ťažením blockchain udržujú a spravujú. Pre porovnanie v súčasnom svete rozhoduje len banka, ktorá má svoju účtovnú knihu plnú mien a čísel a kde ma zapísane, kto komu čo kedy poslal. V bitcoinovom svete rozhuduje xy ťažiarov, pričom vďaka šifrovaniu a nastaveniu celého ekosystému nemá nikto z nich moc na systémom, aby mohol samostatne rozhodovať a prípadne narušiť fungovanie celého systému.

Takýto systém sa nazýva proof of work, čiže dôkaz prácou. Samozrejme v rámci kryptomien existujú aj iné koncepty, avšak to už nie je predmetom tohto videa.

Možno sa pýtate, či môžete ťažiť aj vy. Prakticky áno, akurát by ste boli stratový. Dnes to už je profesionálne odvetvie, kde sa investuje veľké množstvo kapitálu. A tak váš počítač by bol v porovnaní s výkonom špecializovaných fabrík len ihlou v kope sena.

A aby sme vysvetľovanie ďalej nekomplikovali, tak si to zhrnme.

Bitcoin je decentralizovaný, to znamená, že nikto nad ním nemá takú veľkú moc, aby mohol meniť transakcie v sieti či ju mohol iným spôsobom ovládať vo svoj prospech. Skrátka, čo je v blockchaine zapísané je potvrdené a pravdivé a bezpečné.

Bitcoinu je obmedzené množstvo, v roku 2140 ho bude 21 miliónov v obehu. Avšak prakticky väčšina bude vyťažená už o pár rokov, keďže jeho emitovanie sa postupne spomaľuje. Z toho vyplýva, že bitcoin nemá centrálnu banku, ktorá emisiu peňazí ovplyvňuje, ale jeho množstvo je vopred dané.

Samozrejme bitcoin nie je najmenšia jednotka, ako u nás napríklad jeden eurocent, ale najmenšia jednotka je satoshi, čo je jedna stomilióntina. V konečnom dôsledku je ale stále obmedzený.

A práve to z neho robí vzácny nástroj. Internetom na veľké vzdialenosti si môžete posielať správy cez šifrované aplikácie, môžete používať prehliadač, v ktorom nezanecháte svoju stopu, avšak do roku 2009 ste nevedeli posielať hodnotu bez toho, aby ste priznali svoju identitu. A rovnako ste ich nevedeli poslať do niekoľkých minút za tak nízke poplatky. A okrem toho, pri Bitcoine máte istotu, že jeden Bitcoin nebude minutý dvakrát, čo mimochodom do vynájdenia Bitcoinu bolo vždy achilovou pätou.

Až vznikom Bitcoinu vznikla mena, ktorú neriadi jedno centrum a ktorá je pseudoanonymná. Dokým neodhalíte svoju identitu, ktorú je možné spojiť s vašou adresou, tak nie je možné odhaliť, kto za tou ktorou adresou stojí.

Samozrejme anonymne môžete posielať hotovosť, avšak hotovosti je už na svete len okolo 8% zvyšok sú elektronické peniaze. A stále je problémom hotovosti to, že sa musíte fyzicky stretnúť.

Bitcoin ako náhrada bánk

Okolo Bitcoinu a ostatných kryptomien vzniklo solídne odvetvie. Máte xy ťažiarenských spoločností, ktoré sa špecializujú čisto na súťaž medzi ťažiarmi čiže na to, aby na ťažbe zarábali. Ďalej máte burzy, ktoré fungujú veľmi podobne ako klasické burzy s menovými pármi tzv. Forex. Skrátka obchodujú sa rôzne menové páry. Samozrejme existujú aj prevádzkovatelia automatov, kde si kúpite za eurá Bitcoin alebo spoločnosti, ktoré poskytujú platobné brány pre obchody či E-shopy, aby ste svoje Bitcoiny mali kde minúť. Prakticky kúpite za Bitcoin dnes už čokoľvek.

Ekonomická otázka ohľadom Bitcoin je postavená inak. Bitcoin vznikol s cieľom poskytnúť ľudom súkromné peniaze, ktoré nebudú závislé od rozhodovania centrálnych bánk či vlád a teda budú decentralizované. A práve preto väčšina jeho podporovateľov sa zoskupuje do jedného tábora, ktorý sa opiera o teóriu, ktorá hovorí, že je dobré keď množstvo peňazí v obehu je obmedzené resp. má vopred daný algoritmus emitovania nad ktorým nemá nikto moc.

Fiat peniaze – Euro alebo USD vydávajú banky. Jedná sa v princípe o dlžobný úpis, ktorý sa emituje voči nejakému ekonomickému projektu na dlh. Fiat peniaze sa vnímajú často negatívne, pretože si ľudia myslia, že sa tvoria akoby zo vzduchu. Nie je to úplne tak, sú tvorené voči nejakému dlhu, ktorý sa musí splatiť. A svoju hodnotu strácajú len vtedy, ak sa daný dlh nespláca vo veľkom. Hlavný problém spojený s fiat peniazmi je dnes ich závislosť od politických rozhodnutí centrálnych bankárov, od tlaku politikov neplatiť dlhy štátu alebo od politických rozhodnutí zachraňovať choré banky alebo sa zabezpečovať za nezdravé ekonomické projekty. Krízy fiat systému sú preto relatívne častým javom (avšak to už je téma na iné video).

Rovnako upozorňujú na to, že fiat sa znehodnocuje skrz infláciu (napríklad u nás tempom 2% ročne) čo znehodnocuje úspory. Naopak Bitcoin je z princípu deflačný, keďže jeho emitovanie sa každé 4 roky spomaľuje a v roku 2140 sa úplne zastaví. Jeho zástancovia v ňom vidia budúce peniaze a už dnes sú ľudia, ktorí v ňom majú väčšinu úspor, dostávajú v Bitcoinoch výplatu a všetko ostatné nakupujú rovnako za Bitcoiny.

Na strane druhej je tábor ľudí, ktorí v úplnom extréme vidia kryptomeny ako Ponzi schému, čiže tí, ktorí do kryptomien vstúpili skôr zarábajú na úkor tých čo do systému vstúpili neskôr. Prípadne vyčítajú Bitcoinu, že je príliš volatilný, teda, že je jeho cena príliš nestabilná. Keď si pozriete jeho cenu v posledných rokoch, mesiacoch či dňoch, tak ich pochopíte.

Niekde v  strede sú ekonómovia, ktorí tvrdia, že síce plnohodnotnými peniazmi nikdy nebude a teda hypotéku si v Bitcoinoch bez prepočtu na eurá nikdy nezoberieme, avšak je možné ho využiť inak.

Bitcoin nie je jedinou kryptomenou a existujú už stovky ďalších, pričom najviac sa hovorí možno o pár desiatkach, ktoré majú potenciál v určitej forme zmeniť svet. Pravdou je, že každá kryptomena bola vytvorená za iným účelom. Bitcoin bol prvým a cieľom bolo vytvoriť peniaze oslobodené od ktorejkoľvek autority.

Ďalej sú tu kryptomeny, ktoré sú úplne anonymné, ako napríklad Monero alebo kryptomeny, ktorých účelom je slúžiť ako platforma na tzv. smartkontrakty, takou kryptomenou je Ethereum. Inteligentné zmluvy zjednodušene predstavujú podmienené virtuálne zmluvy, kde program zabezpečuje to, či sa nejaká udalosť na základe vopred daných podmienok stane. Dobrý príkladom je automat na kávu. Ten je nastavený tak, že keď dnu hodíte mincu a stlačíte gombík, tak on na základe splnenia podmienok vie čo má robiť.

Smart kontrakty sa využívajú v rámci decentralizovaného bazáru Open Bazaar, kde kupujúci uzavrie dané množstvo Bitcoinov v kontrakte a tie sa uvoľnia predávajúcemu až keď sa produkt dostane ku kupcovi. Samozrejme v prípade problémov tu existuje aj tretia strana, ktorá by spor rozhodla. Všetko je zabezpečené tak, aby to bolo čo najviac transparentné a najlepšie je na tom to, že to všetko prebehne elektronicky.

Toto znie pomerne jednoducho, ale keď sa nad tým viac zamyslíte, tak to môže mať do budúcnosti väčší potenciál. Predstavte si napríklad lízingovú spoločnosť, ktorá poskytla lízing bežnému človeku na auto. V prípade, že by dvakrát neposlal splátku, tak smartkontrakt by vydal príkaz na zablokovanie auta a otvoriť by ho mohla len lízingovka. Samozrejme kryptomena ktorej doménou sú smartkontrakty nie je Bitcoin, ale Ethereum a stále nás čaká ešte pomerne dlhá cesta k tomu, aby sme inteligentné zmluvy takto využívali.

Volatilita sa rieši cez stable coiny

Jednou z prekážok je aj volatilita kryptomien. Skrátka pri kryptomenách dnes neviete aká cena bude zajtra. Pri eure alebo dolári viete, že jeho cena sa ročne znehodnotí o plus-mínus dve percentá. Avšak aj na toto už existuje riešenie, ktoré sa nazýva stable coin. Jedným je projekt Tether, ktorého cieľom je udržovať hodnotu svojho tokenu alebo nazvime to kryptomeny, aj keď to nie je kryptomena ako Bitcoin, voči doláru 1:1. Problémom je, že Tether je centralizovaný a jeho vydavatelia len tvrdia, že všetky doláre voči Tetheru držia na účte. Mimochodom to je približne 20 miliárd dolárov.

Iným takýmto projektom je napríklad Maker DAO s kryptomenou DAI. Tento projekt sa už oveľa viac podobá na kryptomeny, pretože je decentralizovaný a využíva práve spomínané inteligentné zmluvy prostredníctvom Etherea. A v zásade je to decentralizovaná záložňa, ktorá elegantne aplikuje všetky výdobytky kryptomien spolu s ekonomickou teóriou.

Predstavte si, že vlastníte Ethereum v hodnote 1000 eur, avšak potrebujete v reálnom svete hotovosť v eurách na zaplatenie účtov. Etherea sa nechcete zbaviť, pretože mu veríte. DAI poskytuje možnosť, v rámci ktorej si môžete DAI na zaplatenie účtov požičať. Jednoducho v rámci smartkontraktu založíte svoje Ethereum a dostanete DAI, ktoré si drží hodnotu voči doláru 1:1 s drobnými odchýlkami v čase. DAI samozrejme zarába na poplatkoch a úroku. V prípade, keď opäť budete mať hotovosť, tak nakúpite DAI a spätne dostanete svoje Ethereá.

Teraz vám možno napadne otázka, že ako si DAI udržiava hodnotu, keď nemá centralizovaného plánovača. Veľmi jednoducho, pretože keď mierne stratí hodnotu voči jednému doláru, tak láka dlžníkov si splatiť dlh so zľavou. Predstavte si, že ste vybrali spomínaných 1000 DAI za vloženie Ethereu v hodnote 1000 dolárov. Po nejakom čase klesne hodnota DAI voči doláru na 0,9. Čo spravíte? Budete sa snažiť čo najrýchlejšie zameniť 900 dolárov za 1000 DAI, aby ste sa dostali naspäť k svojmu Ethereu. Zároveň zo systému vypadnú DAI, čo vďaka mechanizmu dopytu a ponuky opäť zdvihne jeho cenu. Podobne funguje systém aj opačným smerom.

Avšak systém skrýva ešte jeden háčik, čo keď sa začnem meniť cena zábezpeky, teda Etherea. V prípade, keď jeho cena stúpa, tak nejde o problém, pretože DAI je ešte bezpečnejší a dokonca si môžete viac požičať. Problém nastane, keď cena Etherea začne klesať. Keby systém nebol nijak obmedzený, tak dlžníci by jednoducho nemali motiváciu dlh splatiť, keďže zo systému by dostali Ether, ale v oveľa nižšej hodnote.

Protokol je preto nastavený tak, že motivuje ľudí, aby si 100% zábezpeky nepožičiavali. Keď vám to pripomína bankový systém, tak rozmýšľate dobre. Systém je nastavený tak, že keď sa hodnota Etherea blíži k hodnote pôžičky, tak protokol vyzve ľudí, aby Ether vykúpili. Keď tak nespravia, tak prídu o svoje Ethereá. Miera zadlženia voči založenému Ethereu je v systéme rôzna, avšak najčastejšie je niekde na úrovni 60%. V preklade, keď založíte Ether v hodnote 1000 dolárov, tak môžete dostať Dai v hodnote 600 dolárov. Takto nastavený systém je pomerne odolný a problémom by bolo, keby v priebehu pár sekúnd stratil ether napríklad 50% hodnoty To, že systém funguje celkom dobre, je aj prepad ceny Etherea v priebehu roka 2018, kedy sa cena dostala za dlhší čas z 1400 dolárov na 130 dolárov, avšak systém to ustál.

Samozrejme kryptomeny majú pred sebou prekážok mnoho a volatilita je len jednou z nich. Celkovo sú zatiaľ v plienkach a svoje uplatnenie nespočetné množstvo projektov ešte len hľadá, ktoré som tu vôbec nespomenul.

Zdroje

Zdrojom bola kniha: “Kniha Kódú a Šifer”

Kniha od Roba Chovanculiaka: “Pokrok bez povolenia”