Asi všetci čo sme si kúpili už niekedy lacné letenky, tak sme sa zamýšľali nad tým, prečo stoja menej ako cesta vlakom zo západného na východné Slovensko. Keď to ešte neviete, tak v tomto videu vám to vysvetlím.
Pred 60 rokmi bolo komerčné lietanie luxusom pre bohatých. V tom čase by ste za let z New Yorku do Londýna zaplatili v dnešných cenách približne 2600 dolárov. V súčasnosti stojí let na tejto trase desatinu.
Celý proces zlacňovania leteniek spustila deregulácia, ktorá sa začala v roku 1978 pod menom Airline deregulation act. Dovtedy boli aerolínie regulované a niektoré trasy v USA mali fixne stanovenú cenu letenky.
Vďaka deregulácii
Vďaka deregulácii narástla konkurencia v tomto biznise, čo viedlo k poklesu cien. Za poklesom bolo aj technologický vývoj. Zlepšili sa lietadlá, ich aerodynamika, elektronika a celkovo vybavenie. Pomohol tomu aj rozvoj internetu a webov, ktoré už dnes všetci poznáme. Weby umožnili vyberať si tie najlacnejšie letenky na tej ktorej trase, čo spôsobilo tlak na aerolínie, aby znižovali ceny.
Výsledkom konkurenčného boja boli krachy slabších aerolínií alebo rôzne zlúčenia a odkúpenia iných spoločností. V súčasnosti v USA kontrolujú 80 % trhu štyri aerolínie.
Podobný, avšak pomalší proces deregulácie začal v Európe v priebehu 90. rokov minulého storočia. Samozrejme, výsledky boli rovnaké ako v Spojených štátoch amerických a lietanie sa stalo dostupnejším.
Ako funguje biznis s lietaním?
Cieľ väčšiny aerolínií je jednoduchý, mať čo najväčší zisk na jedno miesto v lietadle, a to na akejkoľvek trase alebo aspoň za flotilu ako celok. Aj keď aerolínie netvoria na danej trase zisk, tak stále je podstatné mať vysokú obsadenosť tzv. load factor. Samozrejme, s obsadenosťou sa dá trošku pracovať.
Možno si myslíte, že medzi hlavné náklady aerolínií patrí letecké palivo, personál, teda piloti a letušky a lietadlo a jeho údržba. Tieto náklady sú síce podstatnou položkou celku, avšak náklady leteckých spoločností sú oveľa komplexnejšie a v cene letenky máte započítaných hneď niekoľko položiek.
Poplatky za pasažierov tvoria približne 30 %. Je to v princípe poplatok letisku, ktorý má každé letisko vo rôznej výške a platí sa za odlet pasažiera. Letiská tento poplatok využívajú na rozvoj. Každé letisko ho má nastavený v inej výške. Napríklad Letisko v Bratislave ho má stanovený vo výške 16,27 eur
Za pasažiera, teda jeho odlet sa zvyknú platiť aj dane štátu. Napríklad v Nemecku je výška dane odstupňovaná na základe dĺžky letu, a to vo výške od 13 do 59 eur. Palivo tvorí priemerne z ceny jedného letu 25 %. Náklady na posádku, lietadlo a údržbu tvoria 18 %.
Poplatky za pozemné služby tvoria 9 % a predstavujú všetky služby na letisku, ako preprava pasažierov, tankovanie alebo rozmrazovanie lietadla počas zimy.
Poplatky za služby riadenia letovej prevádzky tvoria 7 % a zjednodušene povedané predstavujú poplatok za to, že pilotom niekto povie kadiaľ majú letieť aby sa s ostatnými letmi nezrazili. Potom sú to poplatky za pristátie, ktoré tvoria z ceny letu 4 %. Tento poplatok sa účtuje za pristátie a závisí od vzletovej hmotnosti, čo znamená, že do určitej miery je variabilný.
Približovacie poplatky a občerstvenie majú rovnaký podiel, a to po 3 %. Približovacie poplatky sú poplatky za približovanie sa ku letisku. Napríklad v Bratislave je tento poplatok vo výške 490 eur za jeden let. Poslednou položkou sú diéty zamestnancov, ktoré tvoria približne 1 % z ceny letu.
Low costy vedia čo robia
Okrem toho, že je za tým konkurencia, deregulácia, lepšie technológie a ešte aj letecké palivo, ktoré je mimochodom oslobodené od dane, je za tým aj vynaliezavosť lowcostových aerolínií. Tu mám na mysli Ryanair alebo Wizzair, ktoré asi väčšina ľudí pozná. A dobre vieme, že práve cez nich sa dá dostať aj k desaťeurovým letenkám, avšak aj tie majú háčik.
Ryanair používa výhradne Boeingy typu 737, kde má naukladaných toľko sedadiel koľko len môže. Sedadlá samozrejme nie sú pohodlné, máte málo miesta na nohy a nedajú sa ani sklopiť. Tým, že Ryanair používa Boeingy 737, tak nemusí preškoľovať svoj personál na iný typ lietadla. Všetko spomínané znižuje náklady. Mimochodom personál lietadla vykonáva často viac činností. Napríklad letušky vám pred odletom na letisku ešte aj skontrolujú letenky na tzv. gatoch.
Spoločnosť využíva hlavne okrajové letiská. Napríklad v rámci Londýna sa dostanete na letiská Stansted a Luton, čo sú letiská vzdialené 40 až 50 kilometrov od centra. A často v nezvyčajných časoch, napríklad skoro ráno alebo neskoro večer či v noci. Dôvodom sú nižšie letiskové poplatky pre spoločnosť.
Okrem toho na letiskách stoja lietadlá veľmi krátko a len doplnia zásoby vezmú ďalších ľudí – ktorí mimochodom idú k lietadlu autobusom a používajú schody – a opäť odletia.
Samozrejme desaťeurová letenka sa môže v konečnom dôsledku prostredníctvom poplatkov predražiť. Chcete viac miesta na nohy? Chcete sedieť s rodinou? Chcete batožinu so sebou na palubu? Za všetko si priplatíte. Prirodzene, na palube nemáte nič zadarmo a za všetko jedlo či pitie sa dopláca.
V preklade, je to lietajúca MHD.
Ryanair je v tomto celkom úspešný z hľadiska počtu liniek je celosvetovo na prvom mieste. Z pohľadu počtu prepravených pasažierov je v top desiatke. Tržbami okolo 7 miliárd eur v roku 2018 je na 20. mieste, avšak čistým ziskom viac ako jedna miliarda eur na siedmom mieste celosvetovo.
Skrátka Ryanair vie čo robí.