Neúspešné príbehy reťazcov v Česku
Český trh je pre maloobchod dvakrát väčší, avšak aj napriek tomu ho prioritne ovládajú nemecké reťazce. Okrem štvorky reťazcov, ktorá sa nachádza aj na Slovensku, teda Lidl, Kaufland, Tesco a Billa pôsobí na českom trhu aj Albert, Penny Market a Globus. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na tradične netradičnú sieť menších predajní Coop. Obom trhom kraľuje Lidl, ktorý je na Slovensku dokonca najobľúbenejšou značkou a stále rastie na oboch trhoch.
Avšak český maloobchod za posledných vyše 30 rokov nebol len o úspešných príbehoch a práve na trhové zlyhania sa v tomto videu pozrieme.
Reťazec Delvita
Jedným z prvých nadnárodných maloobchodných reťazcov, ktorému sa na český trh podarilo vstúpiť po roku 1989 bol reťazec Delvita. Tá vstúpila na český trh už v roku 1991 a Čechom priniesla nový koncept nakupovania. Predajne s typicky čiernym levom sa najprv objavili v Prahe, kde v roku 1994 bola otvorená prvá predajňa.
Následne Delvita na českom trhu dynamicky rástla. V rokoch 1996 až 1997 strojnásobila tržby na 6,1 mld. Korún čo by bolo dnes asi 250 mil. eur a stala sa miestnou trojkou na českom trhu. V roku 1999 prikúpila 39 supermarketov značky SAMA. Delvita sa počas pôsobenia na českom trhu nevyhla ani kontroverziám. K najväčším patrí stavba veľkoskladu v Rudné u Prahy. Na mieste veľkoskladu, navyše budovaného bez stavebného povolenia sa našlo významné archeologické nálezisko. Namiesto preskúmania náleziska sa problém vyriešil v štýle 90tok – zahrnutím buldozérmi.
Delvita sa tak z hľadiska počtu prevádzok stala najväčšou maloobchodnou potravinárskou sieťou na českom trhu. Avšak postupne jej začal dochádzať dych.
Počet supermarketov začal postupne klesať a kým v roku 2000 ich bolo 98, v roku 2001 išlo o 93 supermarketov. Aj napriek tržbám vo výške asi 11 miliárd českých korún, čiže asi 450 miliónov eur nebola firma schopná generovať zisk. Ani ďalšie roky nepriniesli očakávané zlepšenie hospodárskych výsledkov. Navyše, hospodárenie firmy ovplyvnili aj masívne povodne, keď musela uzatvoriť osem predajní.
Ešte v roku 2005 sa firma chváli svojimi aktivitami ako i víťazstvom v súťaži o najobľúbenejšieho obchodníka roku, či posilňovaním privátnej značky 365. Realita ale bola horkejšia. Zostrujúca sa konkurencia, napríklad v podobe vstupu Lidla na český trh v roku 2003 postupne vedie k ďalšiemu a ďalšiemu úpadku obľúbenosti značky Delvita u spotrebiteľov. Tržby reťazca sa naďalej prepadajú a v roku 2004 dosahujú už asi iba 8 miliárd korún. Z trhovej trojky postupne stáva až trhová desiatka.
A tak príbeh firmy Delvita v roku 2006 na českom trhu končí. Materská firma Delhaize predáva svoje predajne nemeckej skupine REWE a obchody sa menia na Billu.
Paradoxne, desať rokov po tomto odchode pôvodná materská firma Delhaize splynula s holandskou spoločnosťou Ahold. Tá je na českom trhu mimoriadne silná a prevádzkuje obchody Albert. Materská firma Delvity tak aj dnes na českom trhu pôsobí.
Materská firma Delhaize otvoril predajne Delvita v roku 1998 aj na Slovensku, avšak tieto predajne dlho na Slovensku nevydržali a v roku 2005 sa stiahli zo slovenského trhu.
Neúspech Intersparu
Neúspešný podnikateľský príbeh v Česku napísala aj rakúska sieť Interspar. Pritom vstup na český trh tento reťazec zahájil medzi prvými, už v roku 1992. Prvé predajne sieť budovala formou franšíz. Hypermarkety Interspar začala sieť budovať po roku 1996. Prvý hypermarket značky zahájil svoju prevádzku v roku 1996 v Českých Budejoviciach, nasledoval hypermarket v Brne. Postupne počet hypermarketov Interspar narástol až na 35. Avšak keď v roku 2010 otváral Interspar 33. hypermarket, český maloobchodný trh sa už čiastočne transformoval.
Zaujímavé je, že reťazec sa pokúsil na túto transformáciu, spôsobenú vstupom Lidla na trh reagovať. Už od roku 2006 sa reťazec sústredil aj na menšie prevádzky a spustil koncept supermarketov SPAR. Tie mali byť nielen menšie ale tiež sa mali nachádzať na takých miestach, aby nakupovanie v nich bolo ľahko dostupné, napríklad z obytných zón. Práve hypermarkety sa typicky stavali na okrajoch miest, dostupné iba autom na veľké nákupy. Úplne nový koncept spustil Spar v roku 2012, takzvané predajne Spar City. Išlo o úplne malé potraviny, s predajnou plochou do 500 metrov štvorcových, určené na malé, každodenné drobné a rýchle nákupy pre mestské obyvateľstvo. Nakoniec sa však tento koncept výraznejšie nepresadil a vzniklo len pár predajní Spar City.
Hospodárske výsledky reťazca, napriek pomerne veľkým investíciám na českom trhu boli veľmi zlé. Reťazec dlhodobo kopil straty, ktoré dosahovali asi pol miliardy každý rok. Reťazec sa navyše nedokázal prebiť medzi najväčších predajcov v Česku, počet predajní dosiahol celkový počet len 50, z ktorých navyše väčšinu tvorili hypermarkety. Aj preto sa začalo špekulovať o predaji rakúskeho reťazca niektorému z konkurentov. Nakoniec predaj prišiel pomerne prekvapivo. V marci 2014 predstavitelia Intersparu slávnostne strihali pásku na novej predajni v pražskom centre Florentinum. O štyri dni po tejto udalosti oznámila skupina, že svoje aktivity predáva holandskej spoločnosti Ahold, ktorá prevádzkuje predajne značky Albert.Hodnota transakcie dosiahla 5,2 miliardy, čiže 210 miliónov eur. Nakoniec do transakcie zasiahol ešte aj český protimonopolný úrad, ktorý sieti nariadil predať niektoré zo svojich predajní.
Český Albert sa tak nakoniec stal čo do počtu predajní najväčším reťazcom na českom trhu. O dôvodoch neúspechu inak v rakúsku populárnej siete Interspar sa špekuluje dodnes. No manažéri Albertu ako dôvod neúspechu uvádzali napríklad fakt, že Interspar bol príliš malý. Manažér Intersparu sa pre českú televíziu vyjadril, že „Stratégia Spar je založená na tom, že sa firme podarí získať na trhoch, na ktorých pôsobí, udržateľnú pozíciu. To sa však v Českej republike ukázalo ako nerealizovateľné“.
Reťazec Spar na Slovensku nikdy nepôsobil a našincom je najčastejšie známy z viedenského letiska.
Sieť SPAR sa však v roku 2014 nestiahla z českého trhu úplne. Ponechala si obchody so športovým tovarom značky Hervis. Tie predala nemeckému Intersportu až v roku 2022.
Neúspešný príbeh nemeckého reťazca Edeka
Spomenúť treba aj nemecký reťazec Edeka. Ani tento reťazec na Slovensku nikdy nepôsobil, avšak v Nemecku predstavuje Edeka jednu z najväčších sietí maloobchodného predaja.
Edeka vstúpila na český trh ako jeden z prvých predajcov v roku 1992. Od začiatku sa sústredila najmä na menšie predajne, s rozlohou predajnej plochy od 400 do 800 m2. Svoj biznis rozvíjala najmä v regiónoch severozápadných, severných a severovýchodných Čiech. Celkovo biznis skupiny v Česku dosiahol počtu 38 predajní, čím sa zaradila medzi menšie obchodné siete. V celorepublikovom porovnaní sa pohybovala až niekde na 32. mieste. Napriek tomu však obraty skupiny od roku 1992 kontinuálne rástli a v roku 2003 dosiahol reťazec obrat 1,7 mld. českých korún. Reťazec sa podobne ako v domovskom Nemecku sústredil najmä na predaj potravín. Z hľadiska zamestnanosti zamestnával asi 750 ľudí. Okrem toho Edeka vybudovala v Česku vlastný veľkoobchodný sklad. Ešte v roku 2004 firma hovorila o prelomovom roku a zásadnej reštrukturalizácii. Dokonca presťahovala svoje sídlo z Děčína do Sedlce u Mostu.
Avšak aj Edeku postihol podobný osud ako ostatné siete a celkovú zmenu na trhu, spôsobenú najmä nástupom Lidla sieť už naďalej neustála. Sieť dokonca problémy s masívnym nástupom diskontov priznala aj vo výročnej správe za rok 2004, pričom sama konštatuje, že pozoruje zmeny v správaní zákazníkov a rast obratu, ktorý síce v roku 2004 nastal je skôr prekvapením. Preto v druhom polroku 2004 došlo k rozhodnutiu vlastníka a začalo hľadanie strategického partnera pre biznis.
To sa nakoniec aj podarilo v roku 2005 a Edeka sa postupne z trhu stiahla. Nešlo však len o rozhodnutie v súvislosti s Českom, firma obmedzila takmer všetky zahraničné aktivity. Postupne sa stiahla z Rakúska, Poľska a obmedzila svoje aktivity v Dánsku. Sieť sa rozhodla sústrediť len na nemecký trh. Aktivity siete Edeka prevzalo na českom trhu Tesco. Nakoniec český Úřad pro ochranu hospodářske souťeže povolil nákup 27 z 38 supermarketov Edeka. Cena transakcie sa odhaduje asi na pol miliardy českých korún.
Plus Discount
Posledným reťazcom tohto rebríčka, ktorý to na českom trhu nedal je sieť diskontov Plus. Jeho príbeh je zaujímavý najmä z dôvodu veľkosti, ktorú táto sieť na českom trhu dosiahla. Zároveň išlo o jedného z prvých priekopníkov nakupovania prostredníctvom diskontov. Sektor diskontov je v Česku konkurenčnejší ako na Slovensku a na trhu sa doťahujú najmä dvaja silní hráči – Lidl, vlastnený skupinou Schwartz a Penny Market vlastnený nemeckou skupinou REWE. Do roku 2008 tejto dvojici konkuroval aj silný súper v podobe Diskontu Plus.
Išlo o priekopníka v segmente diskontov a na český trh značka vstúpila v roku 1991, pričom do roku 2007 sa podarilo sieti dosiahnuť počet 135 pobočiek. Ešte v roku 2007 spoločnosť predpokladala, že bude do budúcnosti rásť a počet predajní prekročí 200. Tržby reťazca v roku 2007 boli na úrovni asi 11 mld. českých korún a zisk asi 30 miliónov korún. Spoločnosť vybudovala aj logistické centrum v Radonicích.
Od roku 2007 sa začalo špekulovať o odchode firmy z trhu, ako i o tom, kto by mohol jej predajne a distribučnú sieť prevziať. Medzi záujemcami figurovali najmä nemecká REWE, ktorá však v danom období mala plné ruky práce so začleňovaním predajní Delvita do portfólia firmy. O firmu javil záujem aj britský konkurent Tesco. Chvíľu sa tiež špekulovalo o vstupe Aldi na český trh a o možnosti, že by predajne diskontu prevzal práve tento nemecký reťazec. Aldi nakoniec, podobne ako v prípade Slovenska na trh nevstúpil.
Nakoniec diskontnú sieť prevzala firma REWE. Väčšina predajní sa prefarbila do farieb predajní Penny Market, z niektorých sa stali predajne Billa, avšak vznikli aj predajne Kik a ďalšie predajne nepotravinárskeho tovaru. Cena transakcie sa odhaduje asi na 6,9 miliárd korún, čiže 280 mil. eur. Na českom trhu vznikol gigant v oblasti diskontov a do rozhodovania vstúpil aj český protimonopolný úrad, ktorému sa táto fúzia nepáčila. Ten firme síce fúziu povolil, avšak podmienil ju predajom niektorých prevádzok. V praxi išlo o odpredaj štyroch prevádzok do jedného roka od vydania rozhodnutia. Spoločnosť REWE však záväzky nedodržala a požiadala o prehodnotenie rozhodnutia. Úrad však naďalej trval na predaji dvoch predajní, čo firma nedodržala. Výsledkom fúzie bola pokuta takmer 24 miliónov korún.
Materský koncern pôvodnej firmy Plus – skupina Tengelmann, ktorá pôsobila aj v Maďarsku, Poľsku, či Portugalsku nakoniec okolo roku 2010 úplne ukončila potravinársku časť svojho biznisu. Zaujímavosťou pre Slovákov môže byť napríklad fakt, že predajne Plus v Poľsku sa premaľovali do firmy Biedronka. Firma sa sústredí na predaj rozličného tovaru v predajniach značky Kik a predaj potrieb pre domácich majstrov v reťazci Obi
Okrem týchto príkladov veľkých značiek maloobchodného predaja, ktoré v Česku neuspeli by sa dali spomenúť aj ďalšie. Z Česka sa napríklad stiahol francúzsky gigant Carrefour, pričom však v roku 2023 oznámil, prostredníctvom franšízy aspoň čiastočný návrat na český trh. Podobne neúspešný príbeh napísala aj rakúska značka Julius Meinl, ktorej predajne kúpila sieť Ahold v roku 2005. Julius Meinl sa tiež pokúsil o návrat, v roku 2013 v Prahe otvoril predajňu s luxusnejšími potravinami, ktorú však po necelom roku zase zatvoril.
České neúspešné príbehy poukazujú na fakt, že zásadný zlom aj v správaní spotrebiteľov aj celého trhu spôsobil nemecký lidl zo skupiny schwartz gruppe, ktorý svojim šikovným výberom sortimentu, dobrým umiestnením predajní a hlavne diskontnými cenami dokázala presvedčiť zákazníkov a v súčasnosti je tak jednotkou nie len na Českom, ale aj na tom Slovenskom trhu. Na Slovensku vnímajú ľudia Lidl ako spoločensky najzodpovednejšiu značku, práve kvôli jej aktivitám.