Príbeh firmy Mercedes-Benz
Známa trojcípa hviezda na kapote o majiteľovi už na prvý pohľad hovorí, že ide pravdepodobne o úspešného človeka, ktorý nemá hlboko do vrecka a môže si dovoliť Meďák. Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať ako bezchybná úspešná značka, tak opak je pravdou a táto najstaršia automobilka si zažila turbulentné obdobia počas svojich skoro 150 rokov života. Stratové začiatky, spoločná minulosť s nacistami a potom neúspešné akvizície zahraničných značiek. Tušíte správne na to aký je príbeh tejto značky a ako sa jej darí v súčasnosti sa pozrieme v tomto videu.
Osobný automobil vynašiel nemecký vynálezca Karl Friedrich Benz. Motorwagen, ako svoj vynález na troch kolesách pomenoval bol prototypom ľahkého vozidla, ktoré ale na rozdiel od iných „vozítiek“ tej doby tankovalo benzín. To bola revolučná zmena a Karl Benz si nechal tento vynález patentovať. Samozrejme ono to fakt nebol automobil ako ho dnes poznáme.
Komplikované začiatky mercedesu
Benz bol však viac vynálezca ako obchodník, a tak vynález prvého automobilu, no uznajte skôr vozítka, na benzínový pohon bolo v roku 1886 zo začiatku trochu fiasko. Prvá jazda dokonca skončila nárazom do múru, keďže auto sa mimoriadne zle ovládalo. Benz si vynález síce zaregistroval, no na dlhšie trasy sa spočiatku neodvážil a automobil testoval najmä v noci, keď ho nikto pri skúšobných jazdách nevidel. Všetko však zmenila jeho manželka.
Bertha Benzová v roku 1888 vytiahla bez vedomia manžela tretiu verziu Motorwagenu z dielne a spolu so svojimi dvoma synmi absolvovala prvú diaľkovú jazdu a prešla 100 km. Upchatý karburátor sa jej vraj podarilo vyčistiť ihlicou od klobúka. Bertha svojou jazdou, kedy paradoxne svoj stroj dotankovala v lekárni, keďže jazdil na ligroín, v tom čase čistiaci prostriedok, zmenila úplne všetko. Vynález získal pozornosť a praktickú využiteľnosť, keďže na dlhú cestu už nebolo nutné využiť len vlak alebo konský pohon. V roku 1899 závod vyrobil 572 vozidiel a Benzov závod sa stal nielen najstaršou ale i najväčšou automobilkou svojej doby.
Zhodou osudu niekoľko kilometrov od Benza žil a pôsobil druhý významný vynálezca tej doby Gottlieb Daimler. Daimler sa venoval motorom a jeho biznis partnerom bol Wilhelm Maybach. Daimlerovi je pripisované autorstvo prvého motocyklu a s Benzom sa o viaceré vynálezy súdili. Daimlerova podnikateľská dráha bola pomerne turbulentná a z vlastnej firmy ho síce najskôr vyhodili, no následne sa do nej v roku 1894 vrátil. V roku 1902 brány závodu Daimler-Motoren Gesselschaft opustilo Maybachom navrhnuté prvé moderne vyzerajúce auto Mercedes 35HP, ktoré malo výkon práve 35 koní. Názov dostalo po prezývke dcéry Emila Jellínka, Mercedes. Neskôr si jeho dcéra aj zmenila meno. Jellínek bol distribútorom a predajcom áut tejto značky. Vznikol tak ikonický názov vozidiel Daimleru a v neskoršom období aj názov pre celú skupinu. Samotný Wilhelm Maybach tesne po týchto udalostiach zo spoločnosti odišiel a založil si vlastnú. Až v 60. rokoch sa značka Maybach stala opäť súčasťou skupiny Daimler Benz. Vozidlá značky Maybach sú v súčasnosti určené pre najbohatšiu klientelu.
V roku 1926 spoločnosti dvoch nezmieriteľných rivalov uzatvárajú partnerstvo a vzniká firma Daimler Benz. V tom čase je Daimler už 26 rokov po smrti. Od 20-tych rokov nastáva prudký rozvoj motorizmu v Európe a postupne vzniká viacero známych značiek o ktorých počujeme dodnes.
Komplikovaná minulosť
Čierne obdobie firmy prišlo počas nacistickej éry. Ako mnoho nemeckých firiem, ani Daimler-Benz sa nedokázal ubrániť tomu, aby sa stal jedným zo symbolov nacistického Nemecka. Ukázalo sa aj to, že firma pomáhala Hitlerovi dostať sa k moci už pred rokom 1933 a Hitler bol osobným priateľom jedného z riaditeľov firmy. Hitler osobne, ale aj iní nacistickí funkcionári sa často ukazovali práve v Mercedesoch, ktoré už vtedy boli vnímané ako luxusné autá a trojcípa hviezda sa stala symbolom nemeckej automobilky v rukách nacistov. Model Mercedes Benz 770, známy tiež ako Großer Mercedes „veľký mercedes“ patril Hermannovi Goringovi. Bežne používaným autom tajnej polície Gestapo boli modely Mercedes 260D.
Maybach so svojou vlastnou spoločnosťou vyrábal naďalej motory a väčšina nemeckých tankov mala motory práve od maybachu.
Mercedes – Benz v čase nacistickej vlády a aj s podporou vlády dokázal za dva roky zdvojnásobiť produkciu áut zo 6000 ks ročne na 12 000 ročne v roku 1934. O rok neskôr už vyrábal 25 000 áut ročne. Počas vojny sa produkcia Mercedesu zamerala už nielen na autá, ale čoraz viac na vojenskú techniku a vojenské dodávky. Ani Daimler sa nevyhol tomu, aby sa stal súčasťou vojnovej mašinérie nacistického Nemecka. Podieľal sa na výrobe leteckých motorov, tankov, či niektorých častí obávanej zbrane V2. Daimler – Benz zároveň na prácu, tak ako mnohé nemecké firmy v tom čase, využívali aj židov a vojnových zajatcov.
Aj cena, ktorú Daimler Benz zaplatil za vojnu bola vysoká. Firma prišla o všetky pobočky a značky ako i všetky aktíva, ktoré boli súčasťou Sovietskej okupačnej zóny. Firma bola zredukovaná na 4 továrne a prakticky sa tak vrátila na pozície, ktoré mala v časoch pred nástupom nacizmu. Továreň v Untertürkheime istý čas slúžila ako opraváreň amerických vojnových vozidiel a výraznou zmenou v rámci denacifikácie prešlo vedenie firmy. Už dva roky po vojne sa firma spamätala a stala sa súčasťou nemeckého hospodárskeho zázraku.
Zlaté povojnové roky
Počas 50. rokov firma expandovala a na poli dieslových motorov dosiahla mimoriadne dominantné postavenie. Až do roku 1952 platilo obmedzenie, ktoré zakazovalo nemeckým firmám priame investície v zahraničí. Firma bola odkázaná investovať sprostredkovane. Už počas týchto rokov ale Daimler Benz rozvíjal produkciu v relatívne exotických krajinách – napríklad v Iráne, Južnej Afrike, Turecku, či Argentíne a Brazílii. Okrem osobných automobilov sa pozornosť zameriavala na výrobu nákladných áut a neskôr aj prekvapivo autobusov, ktoré sa stali dominantnými najmä vo vtedajšom Západnom Nemecku. Povojnová obnova Európy tiež viedla k potrebe úžitkových vozidiel a v roku 1951 vznikol UNIMOG – univerzálne pracovné vozidlo, ktoré sa najmä vo vtedajšej západnej Európe stalo ikonou.
Firme sa však postupne podarilo vrátiť aj na pole luxusných a exkluzívnych áut a model Mercedes-Benz 300 sa stalo autom, ktoré používal kancelár Konrad Adenauer. Prestíž automobilky pokračovala celé 80. roky až do súčasnosti. Zároveň sa automobilka postupne stala dominantnou na poli výroby autobusov.
Koncom 90. rokov, konkrétne v roku 1998 sa automobilka rozhodla vstúpiť do spoločnosti amerického výrobcu vozidiel Chrysler. Došlo tak k premenovaniu celej značky na Daimler Chrysler. V motoristickom svete sa tak preťali dva prístupy– európsky, symbolizovaný nemeckou precíznosťou a kvalitou a americká, známa výrobou pohodlnejších a väčších áut. Daimler po vstupe na americký trh ukončil predaj áut značky The Eagle, ktoré patrili k jednej zo značiek Chrysleru. Osamostatnil divíziu automobilov Jeep. Nepokračovala ani značka Plymouth. Početní kritici však od začiatku tejto fúzie upozorňovali na kultúrnu rozdielnosť pri výrobe automobilov, pričom Američania čoskoro pochopili, že pre Daimler sú viac junior partnerom ako plnohodnotným partnerom automobilky. Nepríjemne bolo vnímané napríklad aj to, že sídlo celej skupiny bolo v Nemecku. V máji 2007 Daimler oznámil predaj 80,1 % akcií Chrysleru. Automobilka Chrysler krátko na to, počas finančnej krízy skĺzla do problémov, čo je však už iný príbeh.
V nultých rokoch bol Daimler pri chuti a tak ako Chrysler predstavoval pre automobilku bránu na americký trh, bránu na trh v Ázii mala umožniť akvizícia automobilky Mitsubishi. Spoločnosť Mitsubishi v tom čase nebola v dobrej finančnej kondícii a hrozil jej krach. Dlh dosahoval asi 14 mld. dolárov a bola dokonca nútená uzatvoriť svoj závod na výrobu nákladných vozidiel v Thajsku. Jedinou možnosťou, ako mohla spoločnosť prežiť bol vstup strategického partnera. Navyše, v prospech vstupu DaimlerChrysleru do firmy hrala tiež minulá skúsenosť, kedy Chrysler na čas vlastnil podiel aj v Mitsubishi Motors. Dohoda, ktorú uzavreli nakoniec bola pomerne zvláštna – Daimler získal 34 % akcií Mitsubishi a tri miesta z desiatich v správnej rade. Pre Mitsubishi šlo o výhodu v tom, že naďalej mohla deklarovať samú seba ako nezávislú japonskú firmu. DaimlerChrysler však získal možnosť veta. DaimlerChrysler tak v nultých rokoch sníval sen o skutočne obrovskej globálnej automobilke, postavenej na troch pilieroch. Daimler sa však pri vstupe do Mitsubishi dostatočne nespamätal ešte z predošlého vstupu do Chrysleru, ktorý bol tiež veľmi nákladný. Niektorí členovia predstavenstva Daimleru mali vážne pochybnosti o vhodnosti vstupu do automobilky Mitsubishi a to aj z dôvodu kultúrnych rozdielov, napríklad tajnostkárstvu, či sexuálnemu obťažovaniu, ktoré sa občas objavilo aj v radoch riadiacich zamestnancov Mitsubishi. Naopak, vstup do Mitsubishi umožnil Daimleru prístup k výrobe menších áut, než na aké bol gigant zvyknutý a ktoré produkoval pre ostatné trhy. Práve segment malých, lacných mestských áut, ako napríklad model Colt od Mitsubishi predstavoval pre Daimler želanú konkurenčnú výhodu, ktorú chcel získať.
Už čoskoro sa však ukázalo, že vstup do Mitsubishi bol strategickou chybou, ktorá znamenala pre koncern DaimlerChrysler obrovské problémy. Slabé stránky Mitsubishi sa začali prejavovať takmer okamžite. Široký modelový rad v každom segmente, zlý imidž medzi zákazníkmi a nedostatky vo výrobe viedli k dezilúzii na strane Daimleru. V lete 2000 muselo byť do servisov zvolaných milión vozidiel Mitsubishi kvôli možným poruchám a akcie firmy padli o 30 %. Mitsubishi navyše bolo nútené priznať, že problémy namiesto hlásenia japonskému Ministerstvu dopravy vo svojich autách skrývalo a tajne opravovalo už od roku 1977. Daimler narýchlo vyslal do Mitsubishi jedného zo svojich manažérov. Jeho kompetencie však boli značne limitované práve akcionárskou zmluvou a menšinovým podielom Daimleru vo firme. Napriek tomu sa však podarilo znížiť počet zamestnancov o 9500 a zatvoriť jednu z tovární.
Problémy v Ázii aj v Amerike
No okrem problémov, ktoré Daimler riešil v Ázii musel simultánne čeliť aj problémom na americkom trhu. Chrysler sa na americkom trhu topil v problémoch. Nemecký manažment sa tak ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi – jednom na západe a jednom na východe. Problémy Mitsubishi sa naďalej znásobovali a akcionári začínali kritizovať aj fakt, že Daimler svoju americkú divíziu Chrysler neustále dotuje. Problémy vzniknuté v USA a Ázii sa postupne začali prelievať do materskej firmy a Daimler v objeme produkcie predstihol najväčší konkurent na nemeckom trhu BMW. Na americkom trhu sa v segmente luxusných áut na úkor Mercedesu a Chrysleru začala presadzovať značka Toyota Lexus.
Problémy materského Daimleru začali postupne naberať na obrátkach. Značke sa začali znižovať hodnotenia kvality a vrcholom bolo hromadné zvolávanie automobilov triedy E do servisov. Išlo o 680 tisíc áut v roku 2004 a 1,3 milióna áut v roku 2005. Automobilke sa navyše nevydarilo spustenie značky Smart podľa predstáv. Trhová cena Daimleru za šesť rokov klesla o 60 miliárd dolárov, čistý zisk v roku 2003 klesol o 91 % v porovnaní s predošlým rokom. Napriek volaniu CEO Schremppa a žiadosti finančnej injekcie o 1,5 miliardy dolárov pre Mitsubishi už ďalšiu pomoc Správna rada firmy odmietla. Daimler svoje ázijské aktivity odpredal a ázijské dobrodružstvo skončilo totálnym fiaskom pre firmu. Schremp, autor stratégie rozloženia na troch trhoch bol v roku 2005 donútený rezignovať a automobilka v roku 2007 definitívne ukončila aj americké dobrodružstvo s Chryslerom.
Ani v novodobej histórii sa automobilke nevyhli škandály. Po odhalení emisného škandálu v konkurenčnom Volkswagene sa ukázalo, že podobné problémy so softvérom môže mať aj Daimler. V roku 2018 nemecké ministerstvo dopravy obvinili automobilku z používania neprípustného softvéru na reguláciu emisií. Do servisov bolo zvolaných viac ako 230 000 nemeckých áut. Mercedes v tejto súvislosti zodpovednosť odmieta, no súdne spory nemajú konca a automobilka vinu odmieta.
V top 10 medzi automobilkami
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že automobilka Mercedes – Benz patrí medzi menej významných svetových hráčov, nie je tomu tak. V súčasnosti predstavuje podľa tržieb celosvetovo šiestu prípadne siedmu najväčšiu automobilku. Záleží od toho aký zdroj použijete, keďže tam môžu hrať rolu aj menové kurzy. Každopádne podľa výročných správ automobiliek bol Mercedes v roku 2023 tržbami na 7. mieste. Avšak keby sme rátali aj so značkou Daimler Truck, ktorá sa od skupiny v roku 2021 oddelila, tak by bola niekde na 3 či 4 mieste. Väčšinu tržieb spoločnosti pritom tvorí práve predaj vozidiel pre bežného spotrebiteľa. Zároveň si posledné tri roky drží mercedes ziskovú maržu okolo 9%, čo je spomedzi bežných resp. mierne prémiových značiek najviac, keby sme nerátali Stellantis. Samozrejme treba to brať s rezervou, pretože záleží aké značky a teda segmenty majú pod sebou jednotlivé koncerny.
Do portfólia Mercedesu spadajú nielen autá ale i autobusy s trojcípou hviezdou ale tiež značka Setra, Fuso ale tiež americké autobusy značky Thomas Built Buses, známe tunajším obyvateľom najmä ako slávne žlté školské autobusy. Okrem toho sa s vozidlami značky môžete stretnúť aj v kamiónovej doprave, ktorá je práve od roku 2021 už oddelená. Firma tiež produkuje napríklad autá na odvoz smetí, umývacie vozidlá, nákladné vozidlá, či hasičskú techniku.
Biznis Mercedesu bol obľúbený aj v Rusku. Automobilka v roku 2019 otvorila závod na výrobu automobilov neďaleko Moskvy. Hlavným hosťom na otvorení továrne bol vtedy ruský prezident Putin. Udalosti sa zúčastnili aj ďalší exkluzívni hostia, ako nemecký spolkový minister hospodárstva Peter Altmaier, či ruský minister hospodárstva Manturov. Mimochodom, autá Mercedesu sú u ruského diktátora obľúbené. Za volantom Mercedesu triedy S Putin osobne skontroloval opravy Kerčského mosta v roku 2022. Na nákladnom vozidle Kamaz sa Putin previezol už v roku 2018 po tom istom moste a aj keď sa Kamaz tváril ako ruská automobilka, podiel v nej vlastnil práve Daimler Truck. No v súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu Daimler predal aj svoj podiel vo výrobcovi nákladných vozidiel Kamaz a spomenutý závod neďaleko Moskvy.
Oficiálne sídlo firmy je v Stuttgarte, pričom závod je možné nájsť vo štvrti Bad Canstatt, kde svoje prvé pokusy s motormi absolvoval práve Gottlieb Daimler a dodnes je tam pochovaný. Táto mestská štvrť je možno známa aj fanúšikom futbalu, keďže štadión miestneho klubu VfB Stuttgart sa nachádza vedľa fabriky a nesie názov koho iného ako automobilky Mercedes-Benz. Súčasťou areálu je aj múzeum značky, kde je možné vidieť modely áut od vzniku firmy až po súčasnosť. Múzeum patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Stuttgarte.
Automobilka samozrejme pôsobí aj na Slovensku. V roku 2022 bolo zaregistrovaných takmer 3000 vozidiel značky, čo ju zaradilo na ôsme miesto medzi najpredávanejšími značkami za celý rok 2022. Medzi úžitkovými vozidlami jej patrilo 9 miesto. Spomedzi prémiových značiek bol Mercedes tou najpredávanejšou.
Autobusy Setra sú veľmi obľúbené medzi slovenskými autobusovými dopravcami. Materská firma Mercedes – Benz Slovakia dosiahla v roku 2022 zisk takmer 17 mil. eur pri tržbách 337 mil. eur. Na dani z príjmu odviedla štátnemu rozpočtu takmer 5 mil. eur. Začiatkom roka 2023 však prešla spoločnosť zásadnou transformáciou. Od januára 2023 sa firma rozdelila na dve spoločnosti, pričom Mercedes Benz Slovakia sa stále venuje predaju osobných áut a vanov. Nová spoločnosť Daimler Truck & Bus Slovakia sa venuje predaju nákladných áut a autobusov. Ide o rozhodnutie, ktoré sleduje záujmy celého koncernu, keďže k rozdeleniu oboch biznisov prišlo aj na globálnej úrovni.
Daimler v roku 2021 prišiel s novým biznis plánom. Zmenil svoj názov na Mercedes-Benz a oddelil divíziu nákladných áut do divízie Daimler Truck. Skupina Mercedes – Benz po odčlenení vlastní 35 % podiel v Daimler Truck. Zvyšok akcií vlastnia najmä menší investori a inštitucionálni investori.
Okrem toho Meredes Benz samozrejme ovplyvňujú aj európske zelené politiky a v roku 2021 oznámil, že od roku 2030 už bude predávať len elektrické vozidlá. Celkovo plánuje do rozvoja elektromobility najmä v prípade bežných užitkových vozidiel a vanov investovať vyše 40 miliárd eur do roku 2030. Od roku 2025 by už nemala vyrábať nové platformy pre spaľovacie motory, ale len tie pre elektromobily.
Mercedes Benz si napriek radikálnej zmene výroby a biznisu slubuje udržanie ziskových marži na úrovni spomínaných 9-10%. Napriek tomu je ťažké predikovať ako sa bude tento trh vyvíjať najmä kvôli rastúcej konkurencii z Číny zo strany BYD. Až čas ukáže ako sa s elektromobilitou popasuje väčšina veľkých koncernov.