Štát ide daňou z cukru trestať športovcov
Je to tak, vláda chce na Slovensku zaviesť daň z cukru. Je síce pravdou, že podľa WHO by sme mali denne prijať maximálne 25g cukru, čo je asi čajových lyžičiek cukru, ale mnoho ľudí to prekračuje kvôli energeťákom, sladeným nápojom a džúsov. Je dokázané, že nadmerná konzumácia sladených nápojov zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky alebo obezity.
V princípe s tým viete bojovať dvoma spôsobmi. Jedným z nich je informovať a vzdelávať ľudí, že prekladať hnedé sladené nápoje energeťákmi každý deň nie je úplne fajn pre srdiečko. Druhý spôsob si vybrala slovenská vláda. Logika je jednoduchá. Síce môžeme v živote deklarovať a chcieť všeličo, vec sa má tak, že cenovka a peňaženka vždy rozhoduje. Teda vždy, minimálne často.
Pravdou ale je, že daň z cukru už zaviedli aj v zahraničí a výsledky zatiaľ ukazujú, že daň naplnila štátny rozpočet, stenčila peňaženky ľudí, ale efektívny dopad na zdravie nemala. Nehovoriac o tom, že slovenský návrh obsahuje ešte bizarné paradoxy na ktoré sa vo videu pozrieme.
Ako bude zdanenie vyzerať
Návrh zákona o „dani z cukru“ je v súčasnosti v pripomienkovom konaní a vyvolal rozpaky a kritiku.
Ministerstvo financií totiž plánuje novou daňou od januára 2025 zaťažiť cenu sladených vôd, sirupov, instantných nápojov ako šumienka a dani sa nevyhne napríklad ani instantné kakao. Daň chce štát vyrubiť na sladené nápoje a proteínové prášky bez ohľadu na typ alebo množstvo použitého sladidla.
Je úplne irelevantné, či výrobca používa cukor, alebo sukralózu, stéviu, aspartám, acesulfám K a iné podobné sladidlá.
Aby bolo jasné, tak zdanená nebude len coca cola, red bull, fanta či kofola, ale aj ochutené nealko nápoje, kam patria napríklad jogurtové, mliečne a proteínové nápoje, rastlinné alternatívy k mlieku, ochutené minerálne vody, džúsy, radlery či práškové koncentráty.
Daň je odstupňovaná. Klasické nealko nápoje budú zdanené sadzbou 0,15 eura na liter, energetické nápoje 0,30 eur na liter, sirupy 1,05 eur na liter a práškové koncentráty až 4,30 eur na kilogram.
Daň sa pravdepodobne v plnej miere prenesie do ceny a zvýši základ, z ktorého sa počíta DPH aj obchodná marža. V konečnom dôsledku tak sladené nápoje, džúsy či jogurtové nápoje môžu zdražieť až o desiatky percent. Nie je to strašenie, pretože to ministerstvo financií vypočítalo v dôvodovej správe k novele zákona. Jeho úradníci otvorili e-shop reťazca Tesco a začali počítať.
Kúpite si pol litra koly, za ktorú dnes zaplatíte v obchode 1,09 eura. Daň v tomto prípade bude necelých osem centov. To znamená, že za kolu zaplatíte po novom 1,18 eura, čo je o osem percent viac. Red Bull stojí v obchode 1,49 eura, po novom bude stáť 1,67 eura, teda o 12 percent viac. Šumienky stoja relatívne smiešne peniaze, ale za 32 gramové balenie v obchode už nezaplatíte 0,42 eura, ale 0,59 eura, čo je nárast o slušných 40 percent.
Daň za športovanie
Daň do jedného koša iracionálne hádže aj výživové doplnky pre športovcov, ktorí pri cvičení siahajú po proteínových, izotonických či takzvaných BCAA koncentrátoch.
Pre upresnenie BCAA koncentráty sú kategória produktov s obsahom aminokyselín v podobe takzvaného leucínu, izoleucínu a valínu. Primárne slúžia ako zdroj energie pri športe. Obsahujú však sladidlo, ktoré im dodáva príchuť, ale jednoduché prirovnávanie k ostatným sladeným nápojom je ako miešať hrušky s jablkami.
Ak daň z cukru prejde do účinnosti od začiatku budúceho roka, najviac potrestá ľudí, ktorí aktívne športujú, snažia sa zdravo stravovať, ale spálenú energiu dopĺňajú výživovými doplnkami, čo je úplne normálne. V obchode stojí 2,5-kilové balenie proteínového koncentrátu približne 42 eur, ale nová daň by k tejto cene pridala ďalších 10,75 eura plus DPH z tejto dane. To znamená, že balenie by stálo približne 55 eur, čo by cenu navýšila o 30 percent.
Inštitút moderného spotrebiteľa vypočítal, že „podľa odporúčaného dávkovania sa z 2,5-kilogramového balenia dá pripraviť 25 litrov nápoja. Pri spotrebnej dani 10,75 eur je teda sadzba dane 0,43 eur na liter, čo je takmer trojnásobne viac ako pri sladených nápojoch a o 50 percent viac ako pri energy drinkoch.
Je tak možné, že športovci si radšej produkty budú objednať z českých e-shopov, čo pocítia slovenské obchody a e-shopy. Napríklad košický e-shop GymBeam patrí k najväčších hráčov v oblasti výživových doplnkov a fitness v Európe. Priznal, že nová daň bude “mať priamy dopad na konečnú cenu jeho produktov”.
Diskriminácia sa týka aj ľudí, ktorí si kupujú rastlinné alternatívy k mlieku. Ide napríklad o sójové, mandľové, kokosové, ryžové či ovsené nápoje.
Tieto nápoje sú vhodnou alternatívou ku konzumácii kravského mlieka pre ľudí, ktorí majú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, trpia intoleranciou laktózy, vylúčili konzumáciu mlieka pri liečbe akné alebo im mlieko jednoducho nechutí, poprípade sa rozhodli pre vegánsky životný štýl či uprednostňujú rastlinnú výživu pre jej nižší dopad na životné prostredie.
Laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 až 30 percent populácie, teda minimálne každý desiaty Slovák alebo Slovenka.
Už dnes spotrebitelia platia za rastlinné nápoje dvojnásobné ceny oproti bežným mliekam, ale daňou z cukru sa im nákup ešte predraží. Obsahujú totiž cukor, ktorý bol do mlieka pridaný.
Toto zdanenie je podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa postavené na neférovom základe. Kravské mlieko napríklad obsahuje na 100 mililitrov okolo 4,9 gramov mliečneho cukru. Nakoľko sa cukor v tomto mlieku vyskytuje prirodzene, dani podliehať nebude. Na druhej strane niektoré mandľové nápoje obsahujú len 2,8 gramov cukru na 100 mililitrov. Keďže je tento cukor výrobcom pridaný, dani už podliehať bude, a to aj napriek tomu, že obsah cukru je nižší než v prípade klasického kravského mlieka.
Výpočty ministerstva ukazujú, že výber dane z rastlinných nápojov bude zanedbateľný. Bude tvoriť menej ako pol percenta celkového výnosu z dane. Dosah na skupinu, ktorá je už dnes vystavená výrazným nákladom, však zanedbateľný nebude.
Mnohým deťom nechutí obyčajné mlieko, ale nemajú problém s jogurtovým alebo mliečnym nápojom. Tie obsahujú cukor, ale deti potrebujú k svojmu životu aj určitú dávku toho cukru, ak je v rozumnej miere. Podľa odborníčky na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Marty Habánovej konzumácia jedného jogurtového nápoja denne neohrozuje zdravie detí. Od nového roka sa aj tieto nápoje pre rodičov detí o niečo predražia.
Aký bude efekt
Vláda môže pri dani z cukru argumentovať tým, že jej ide aj o zdravie občanov, ale skutočným cieľom je pre štátnu kasu vyzbierať dodatočné peniaze, pretože sa jej nechce škrtať z sociálnych dávok, čo je politický citlivá vec.
Vláda hľadá zdroje, ako na jednej strane pokryť náklady napríklad na 13. dôchodky či rodičovský dôchodok, ktoré ročne zhltnú vyše jednej miliardy eur, ale na druhej strane chce akože konsolidovať verejné financie.
Peniaze z dane zo sladených nápojov nie sú úplne malé. Ministerstvo financií očakáva, že na dani a s ňou spojenou vyššou DPH by v ideálnom prípade mohlo vyzbierať cez 123 miliónov eur ročne. Po úprave o dynamický efekt, kde počíta s päťpercentným poklesom spotreby, ministerstvo očakáva výnosy na úrovni 116 až 117 miliónov eur ročne (v rokoch 2026 a 2027). V prvom roku zdanenia, teda v roku 2025, bude výnos dane nižší, a to na úrovni 85,4 milióna eur. Je to najmä pre očakávané predzásobenie sa a dopredaj starších nápojov. Ak má niekto chuť na coca colu alebo red bull, jednoducho si priplatí, alebo pravdepodobnejšie siahne po lacnejšej náhrade. V dôvodovej správe sa dokonca očakáva, že aj napriek zavedeniu dane by sa mala spotreba produktov, ktorých sa bude daň týkať, zvyšovať každoročne o viac ako jedno percento .
Proti dani sa zdvihla vlna nevôle, pretože nerieši následok toho, čo sladené nápoje spôsobujú. Peniaze by nešli na osvetu zdravšieho životného štýlu, prípadne rôzne školské programy na prevenciu a extra peniaze nepôjdu ani do zdravotníctva.
Inštitút finančnej politiky ešte v roku 2019 pritom napísal, že nárast obezity a ďalších pridružených ochorení poukazuje na privysoký príjem cukru a zlú životosprávu. “Náklady zdravotníctva priamo spojené s obezitou sa pohybujú vo výške 2 až 7 % celkových ročných nákladov, čo podľa odhadov predstavuje na Slovensku 90 až 245 miliónov eur. Nepriame náklady môžu byť až trojnásobne vyššie,” napísal IFP.
Skúsenosti zo zahraničia
S cieľom motivovať k zdravšej spotrebe viaceré krajiny zaviedli dane na nezdravé potraviny. Buď takzvané fat tax alebo sugar tax. Dane z cukru existujú aktuálne v 11 štátoch a jednom územnom celku (Katalánsko).
Analytik Matej Bárta a Radovan Ďurana z think tanku INESS v štúdii z minulého roka upozorňujú, že zdanenie sladených nápojov nepovedie k zníženiu konzumácie cukru. Ľudia totiž budú hľadať spôsoby, ako si sladené nápoje alebo sladkosti v prípade dane z tuku nakúpiť lacnejšie. Príkladom môže byť Dánsko. Dánska daň z nasýtených tukov bola pri jej zavedení v októbri 2011 oslavovaná ako vlaková loď verejnej zdravotnej politiky, avšak bola zrušená po prejavení sa jej nechcených dopadov o 15 mesiacov neskôr. Nemala žiadny účinok. Dáni chodili viac na nákupy do Nemecka a Švédska.
Daň z tuku má veľmi obmedzené dopady na konzumáciu “nezdravých” jedál. Jedna štúdia zistila, že iba 7 % obyvateľstva znížilo množstvo nakúpeného masla, smotany a syra. Iný prieskum zase ukázal, že 80% Dánov vôbec nezmenilo svoje nákupné návyky.
A ako to vyzerá na Slovensku? Daň zo sladených nápojov je opatrenie, ktoré navrhovala ešte dočasná vláda Ľudovíta Ódora v stovke opatrení, ktoré marketingovo nazvala Lego kocky.
V prípade dane z cukru si zobrala príklad zo zahraničia a opierala sa aj o odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Odhadovala ročný príjem do rozpočtu až na úrovni 240 miliónov eur, čo je viac než dvojnásobok toho, čo odhaduje vláda Roberta Fica. Ódor uvažoval dokonca o vyššej sadzbe 0,40 eura za liter nápoja, zdaňoval by sa od hranice 7 gramov cukru na 100 mililitrov obsahu. Spadali by do toho všetky sladené nápoje, džúsy či sirupy. Pre sirupy bola navrhovaná sadzba až 2,40 eura za liter. Keďže návrh Ódorovej vlády nebol špecifikovaný v zákone, nikomu ani nenapadlo, že aj tu by do dane zrejme spadali jogurtové a mliečne nápoje či proteínové prípravky.
Už Ódor tvrdil, že daň z cukru patrí medzi možnosti politík “overených praxou”. Takéto tvrdenie je trošku zavádzajúce, pretože vyvoláva dojem, že vedecké štúdie identifikujú silnú koreláciu, že ak politici zvýšia daň zo sladených nápojov, tak by malo dôjsť k poklesu výskytu obezity, či zlepšovania zdravotného stavu.
Zavedenie dane z cukru vedie k zníženiu spotreby sladených nápojov, ale efekt je ťažko merateľný, pretože časť nákupov sa presunie z pohraničných oblastiach do zahraničia, predajcovia môžu časť dane absorbovať alebo môžu jednotlivci peniaze, ktoré neminú na colu-colu, minúť na takzvané substitúty, teda tovary, ktoré im zabezpečia zachovanie rovnakej úrovne kalorického príjmu.
Pri skúmaní dopadu daní na nadváhu či obezitu boli výsledky najmenej jednoznačné. Štatisticky korelácia bola evidovaná v modelovacích štúdiách, ale šlo skôr o minimálne zmeny, často v dlhom časovom horizonte a v prípadoch, keď boli štúdie robené na meraní konkrétnych pacientov, bol efekt ešte menej badateľný.
Debata o zdaňovaní cukru a sladkých jedál a nápojov je politikmi zväčša (aspoň naoko) odôvodnená snahou znižovať náklady plynúce z negatívnych dopadov na zdravie.
Ako indikátor demonštrujúci škodlivosť cukru je pritom často používaná miera obezity. Miera obezity v období 2010-2016 mierne stúpala (z 18,4% na 20,5%), následne sa však trend otočil. V roku 2020 už predstavovala len 19%. (strana 14,)
Prinajmenšom v období 2010-2020 teda nedošlo k drastickým zmenám v prípade ani jedného ukazovateľa. Problémom sú však dáta a ich dostupnosť, ktorá nie je jednotná a INESS ich skladal z rôznych zdrojov a dopočítaval. Ak politici rámcujú debatu ako o dani na cieľ zníženia obezity, absencia dát o miere obezity v kontexte snahy zakladať politiky na dôkazoch, jednoducho stojí na vode.
Alternatívou sú krajiny, ktoré zaviedli nejakú formu dane z cukru – konkrétne ide o Belgicko (2010), Francúzsko (2012), Maďarsko (2011) a Fínsko (2011). Tu sa dali porovnať zmenu podielu ich obyvateľov s obezitou aspoň medzi rokmi 2014 až 2019, ktoré eviduje Eurostat.
Z týchto krajín došlo v dvoch z nich zmene v miere nadváhy pod úrovňou priemeru EÚ. V Belgicku narástla miera nadváhy o 0,9 percentuálneho bodu, vo Francúzsku poklesla o 0,1 percentuálneho bodu. V Maďarsku v skúmanom období narástla miera nadváhy o 4,4 percentuálneho bodu a podobný výsledok dosiahlo Fínsko, kde miera nadváhy stúpla o 4,2 percentuálneho bodu. Tieto výsledky neukazujú jednoznačný vzorec, a teda neponúkajú dostatočné dôkazy o tom, že zavedenie dane z cukru vedie k zníženiu miery obezity.
Zlepšiť zdravie len tým, že človek nebude piť sladené nápoje, je skôr zbožným prianím. Sladené nápoje sú jedným z mnohých faktorov, ktoré zhoršujú zdravie človeka. Pri obezite alebo cukrovke ide o súhrn každodenných rozhodnutí človeka – od jedla, ktoré konzumuje, stresu v práci či doma až po fyzickú aktivitu. Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy.
Navyše sladené nápoje nie sú problém slovenských konzumentov. Samozrejme, nevymykáme sa svetovým trendom, ale vývoj nie je zlý.
Je pravda, že na začiatku tisícročia (do roku 2010) sme boli svedkami pomerne významného nárastu v spotrebe ochutených a prisládzaných nápojov. Následne sa však tento trend otočil a klesá až do roku 2022.
Medzi rokmi 2010 a 2022 spotreba ochutených a prisládzaných nápojov klesla o 33 percent (zo 139,6 na 93,5 litra na obyvateľa). Mimochodom dlhodobo mierne klesá aj spotreba sirupových nápojov. Od roku 1998 do roku 2022 však došlo k poklesu o 39,5%, od roku 2010 zas k poklesu o 26,7%.
Summa sumarum s daňou z cukru to nie je tak jednoduché a skôr je zlepšenie zdravia len výhovorkou a ospravedlnením pre získanie zdroja na sanovanie deficitného rozpočtu Slovenska. Úplným bizárom je, že si to kvôli zlému návrhu odskáču aj tie skupiny obyvateľstva, ktoré sa o svoje zdravie starajú.
V prípade, že chcete podpísať pripomienku resp. petíciu, tak link na ňu pripájam dole v popise a komentári pod videom.