Pred pád dňami opäť začal konflikt resp. začala jedna z mnohých eskalácií medzi Palestínou a Izraelom. Z čoho pásmo Gazy žije a z čoho žije Hamas?
Tip: Tento článok obsahuje len časť grafických prvkov. Celý vizuálny obsah nájdete vo videu.
Pozrieť si videoPred pád dňami opäť začal konflikt resp. začala jedna z mnohých eskalácií medzi Palestínou a Izraelom. Hamas spustil z pásma Gazy nečakaný útok s nečakaným úspechom, a to napriek tomu, že pásmo Gazy je už desiatky rokov blokované Izraelom, a to nie len vojensky, ale aj ekonomicky. Čo je vlastne pásmo Gazy a prečo je to jedna z najchudobnejších oblastí blízkeho východu a z čoho žije hnutie Hamas, ktoré má nad Gazou kontrolu? Na to sa v tomto videu pozrieme.
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou siaha niekde do povojnových 40 rokov kedy v roku 1948 vznikol nezávislý štát Izrael, ktorý uznali mocnosti Spojené štáty americké či Sovietsky zväz, avšak nikdy ho neuznali palestínsky araby na území Palestíny, kde izraelský štát vznikol. V priebehu rokov sa konflikt transformoval z konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi a ostatnými arabskými štátmi ako napríklad Egypt či Sýria do konfliktu medzi Izraelom a Palestínou, kde v roku 1987 vznikla organizácia Hamas ako radikálne hnutie, ktoré nesúhlasilo s vajatavým prístupom pôvodnej organizácie pre oslobodenie Palestíny. Palestína síce s Izraelom v Osle v roku 1993 podpísala niekoľko dohôd, ktoré mali viesť ku ukľudneniu situácie, nakoniec to ale celé zlyhalo. A to na oboch stranách, keďže ani izraelským radikálom a ani Hamasu sa tento krok nie úplne pozdával. Po ďalších rokoch roztržiek a teroristických útokov sa Izrael rozhodol stavať múr a kontrolovať hranicu s pásmom Gazy a západným brehom Jordánu no a v Palestíne po smrti Jásira Arafata sa dostal k moci viac-menej Hamas, ktorý v teroristických útokoch pokračoval a Izrael zase reagoval odvetnými útokmi. Mimochodom Hamas eviduje USA a EÚ ako teroristickú organizáciu. Samotný Hamas mal rozpory aj s Fatahom čo je hlavná palestínska politická strana a od roku 2007 de facto pásmo Gazy ovláda Hamas a Západný Breh Jordánu je pod kontrolou Fatahu z ktorého pochádza Mahmud Abbás, prezident, ktorý krajinu ovláda prezidentskými dekrétmi, keďže parlament je od sporov Hamasu a Fatahu nefunkčný. Skrátka nie je to také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá.
Samotná Gaza bola od roku 1948 do roku 1967 fakticky pod správou Egypta po tzv. Izraelsko-Arabskej vojne. A egypt tu mal svojho guvernéra. Už v tom čase zápasila Gaza s problémami, keďže z palestínskych území sa vrátilo približne 200-tisíc ľudí po skončení vojny a tí v Gaze prácu nemali. Po 6 dňovej Izraelsko-Arabskej vojne Gazu obsadil Izrael, ktorý Gazu de facto spravoval a kontroloval a napríklad tam založil do prelomu milénií celkovo 21 židovských komunít, teda miesta kde žili len židia a ktoré zaberali asi 20% územia.
Z ekonomického pohľadu od roku 1967 do 1982 rástol hrubý národný produkt ročne o približne 9% hlavne kvôli tomu, že Palestínčania mohli v Izraeli pracovať. Kým v roku 1967 mzdy a príjem produkovaný mimo pásma Gazy tvoril asi 2% hrubého národného produktu, tak v roku 1984 to už bolo viac ako 44%.
Napriek tomu, že to vyzeralo ako zlaté časy pásma Gazy, tak malo to aj svoje ale. Ekonómovia skôr poukazuje na fakt, že samotná práca v Izraeli síce domácnostiam pomohla, avšak nijak zásadne sa to neodrazilo na ekonomike pásma Gazy. De facto ostala Gaza odkázaná na zahraničnú pomoc. Zároveň dôvodom tzv. De-developmentu boli rôzne obmedzenia zo strany Izraela. Poľnohospodári, ktorí pestovali napríklad citrusy museli platiť DPH, daň z pôdy a rovnako aj daň z exportu. Naopak izraelskí producenti podnikajúci v Gaze mali často dane odpustené a dokonca produkciu dotovanú. Do roku 1967 tvorilo poľnohospodárstvo viac ako tretinu HDP pásma Gazy a vyše 30% zamestnanosti. Zároveň Izrael držal pevnú ruku nad zahraničným obchodom Gazy a de facto nemohla exportovať na západné trhy. Rovnako mala obmedzenia v prípade niektorých potravín, ktoré nemohla exportovať do Izraela, aby tak neohrozili Palestínci izraelský trh. Zároveň mali obmedzený prístup k finančným prostriedkom kvôli bankovým obmedzeniam. Kombinácia týchto a ešte iných obmedzení prakticky zabili akýkoľvek potenciál na rast ekonomiky pásma Gazy.
Ďalšie zmeny prišli v roku 1993, kedy sa v osle podpísali spomínané dohody, ktoré mali viesť k ukľudneniu situácie. Izrael tak po prvej intifáde v roku 1987 kedy Palestínčania protestovali a nechceli pracovať pre Izrael, postupne nechal vládu na Palestínčanoch, teda okrem vojenskej kontroly a osád, ktoré patrili Izraelu. Okrem toho Izrael opevnil celú hranicu s Gazou. V rovnakom čase vzniklo radikálne hnutie Hamas, ktoré s akoukoľvek mierovou cestou voči Izraelu nesúhlasilo.
Po druhej intifáde začiatkom milénia musel Izrael celú hranicu prebudovať a vybudoval nové opevnenia a kontrolné body a kontroly sa ešte viac sprísnili. V roku 2005 sa nakoniec Izrael z oblasti úplne stiahol a zrušil aj spomínané židovské obce. Naďalej si ale ponechal kontrolu nad vzdušným priestorom a morom v blízkosti pásma Gazy. Podobne sa sprísnila kontrola aj zo strany Egypta na prechodoch smerom k Egyptu z pásma Gazy. Spojené národy považovali v tom čase Izrael za okupanta Gazy, keďže fakticky kontroloval pohyb a obchod celého pásma Gazy.
Po ďalších rokoch roztržiek a teroristických útokov sa Izrael rozhodol stavať múr a kontrolovať hranicu s pásmom Gazy a západným brehom Jordánu no a v Palestíne po smrti Jásira Arafata sa dostal k moci viac-menej Hamas, ktorý v teroristických útokoch pokračoval. Navyše Hamas útočil aj na vlastných a tak defacto získal kontrolu nad Gazou.
Ekonomika pásma Gazy sa dostala ešte do väčších problémov, keďže Izrael uvalil na Gazu od roku 2007 blokádu. A navyše odvtedy pomaly na pravidelnej báze vznikajú medzi Izraelom a Gazou roztržky. Na jednej strane sa Hamas snaží neustále robiť výpady a bombardovať Izrael a na strane druhej mu to Izrael vracia.
Od roku 2007 z piatich hraničných priechodov kade putovali ľudia a tovar fungovali už len dva a aj to v obmedzenom režime. Zároveň sa vymedzila nárazníkov zóna za hranicami, kde je povolený len vstup farmárov a aj to len peši. Zároveň Izrael stále kontroluje more a vzduch. Na mori prísne kontroluje rybolov Palestínčanov a v prípade prekročenia dohodnutých hraníc sa nevyhnú streľbe či konfiškácii majetku. Zároveň sa obmedzuje import tovarov do Gazy a bez problémov prechádza len humanitárna pomoc. Niektoré tovary, ktoré môžu slúžiť na vojenské účely sú úplne vylúčené, teda ono ten zoznam je celkom dlhý a nie sú tam len vojenské tovary.
Pásmo Gazy, kde sa tlačia 2 milióny obyvateľov na 365 km štvorcových, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu sveta, sa nikam výrazne za posledné skoro tri dekády neposunulo. Kým od roku 1994 do 2018 vzrástol počet obyvateľov o 137%, tak reálne HDP len o 48% čo v realite predstavuje prepad HDP na
hlavu o 37%
. Nezamestnanosť narástla z 22% na viac ako 50% pričom medzi mladými je ešte vyššia. Najhoršie obdobie pre Gazu bolo od roku 2000, kedy sa začali nepokoje a následne od roku 2007 od ovládnutia Gazy Hamasom. Pre porovnanie podľa dát rástla ekonomika Gazy od roku 2007 do roku 2018 tempom 0,8% ročne, zatiaľ čo západný breh Jordánu rástol tempom vyše 6%.
Okrem toho od roku 2007 zápasí Gaza s výpadkami elektriny, keďže majú len jednu starú elektráreň a množstvo ľudí nemá prístup k tečúce vode. Podľa štatistík vyše 60% z nich sa nachádza pod hranicou chudoby.
V zásade ide o nekončiaci konflikt, kde Hamas neustále podniká teroristické útoky na Izrael ako ten spred pár dní a na strane druhej mu to Izrael vracia aj formou ekonomickej blokády, ktorej dôsledky si odnesú bežní ľudia žijúci v pásme Gazy.
Samotný Hamas, ktorého cieľom je ovládnutie Palestíny a zničenie Izraela zase na svoje financovanie využíva pomoc od spriatelených krajín, napríklad od Iránu. Rovnako má defacto moc nad rozpočtom pásma Gazy kde vyberá dane a iné poplatky od ešte fungujúcich podnikov a ľudí. Rovnako ale zarába aj na tuneloch prostredníctvom ktorých sa pašujú zbrane a tovar z Egypta. Okrem toho sa píše aj o obvineniach, že niektoré neziskovky z regiónu či zo sveta Hamas priamo podporovali. Navyše má Hamas aj spoločnosti a investičné portfólio v zahraničí z ktorého zisky m
ajú prúdiť priamo na podporu terorizmu.
Hamas na celej situácii benefituje, keďže blokáda je vodou na mlyn pri prijímaní nových ľudí, ktorí sa narodili a vyrastali v problematickej Gaze. A ktorý viac či menej ochotne vstúpia do radov teroristickej skupiny Hamas.