V poslednom roku sa nám rozmohol taký nešvár a mnohí politici a verejne známe osoby začali hovoriť o tom, že Slovensko je na tom ekonomicky horšie ako Rumunsko, ktoré bolo dlhodobo považované za jednu z tých slabších ekonomík Európy. Samozrejme zvyčajne sa to používa, aby sa jednoduchšie vysvetľovalo čo robila alebo nerobila tá či oná vláda. V tomto videu sa pozrieme na to, či sú tieto dáta pravdivé resp. ako sa na nich pozerať.
Životná úroveň meraná cez paritu kúpnej sily
Prvou oblasťou o ktorej všetci hovoria je konvergencia, teda že Rumuni nás už v kvalite života a ekonomickom výkone predbehli.
Všetci, ktorí hovoria, že áno sa odvolávajú na dáta eurostatu, ktoré porovnávajú výkon ekonomiky vyjadrený cez paritu kúpnej sily. Podľa dát by sme mali byť v roku 2023 na 74 % výkonu priemeru Európskej únie a naopak Rumunsko niekde na 78 %. Dokonca Rumunsko by tak predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Jediné Česko by bolo na 90 % výkonu priemeru EÚ.
Asi sa nemusíme dlho zamýšlať, aby sme došli k tomu, že na tom niečo nesedí. Problém je samozrejme vyjadrenie dát. Aby sa dali porovnať krajiny s rôznou cenovou úrovňou a navyše menou, keďže všetky spomínané majú inú menu, tak sa použije umelý výmenný kurz prostredníctvom ktorého sa vyjadrí HDP. V preklade nám vie napríklad PKS povedať, čo by sme si vedeli za dané peniaze kúpiť v inej krajine. PKS skrátka lepšie odhaduje životnú úroveň.
Problémom je, že tento prepočet, ktorý nám má poskytnú obraz o tom ako sa máme v porovnaní s ostatnými krajinami vo rôznych obdobiach nie je dokonalý a metodika sa stále vylepšuje. Najlepším príkladom je vývoj Slovenska od roku 2016 do roku 2019, keď zrazu sme sa v životnej úrovni prepadli. Dôvodom bola metodická chyba, ktorú síce štatistický úrad na Slovensku opravil, avšak Eurostat má politiku, že viac ako 3 roky dozadu korekcie nerobí a tak je tam stále chyba. Ďalším príkladom je napríklad cenová úroveň bývania a energií, kde sme spomedzi Rumunska, a V4 úplne excelovali a boli extrémne drahí. Nakoniec nastali korekcie aj v tejto oblasti.
A v neposlednom rade potraviny. Tam sme zrazu po revízii údajov zlacneli a kým predtým sme mali potraviny cenovo na úrovni Európskej únie po revízii sme zrazu mali ceny na 82 % EU. Dôvodom bola zmena metodiky a fakt, že sa začali brať aj akciové ceny potravín pričom práve akcie sú v prípade Slovenska častejšie ako v zahraničí.
Z toho dôvodu nie sú tieto dáta úplne porovnateľné naprieč krajinami a navyše parita kúpnej sily dlhodobo schytáva kritiku, že nadhodnocuje chudobné krajiny, kde sú lacné služby a podhodnocuje bohaté krajiny, kde sú služby drahšie.
A aj keby HDP krajiny nemusí byť dostatočný ukazovateľ životnej úrovne.
Avšak bez debaty je Rumunsko v rámci HDP inšpiratívne. Ekonomika Rumunska je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v posledných rokoch. Čo vidíte aj na nominálnom raste HDP, v rámci ktorého je viditeľné, že sa priblížilo pomerne výrazne od roku 2020. Dôvodom je aj fakt, že pri raste ekonomík platí, že z nižšej úrovne rastiete rýchlejšie.
Tu treba pripomenúť, že Rumunsko malo jeden z najtvrdších ekonomických režimov počas socializmu a pomerne silnú industrializáciu a všelijaké sociálne experimenty zo strany Caucesca, ktoré okrem iného spôsobili nedostatok potravín v krajine. Tvrdá bola aj odpoveď v roku 1989, kedy demonštranti zvrhli Caucesca a po krátkom procese bol spolu s manželkou popravený zastrelením.
Keď si otvoríte New York times z roku 1993, tak sa tam o Rumunsku píše ako o krajine, kde je situácia niekoľkokrát horšia ako v iných postkomunistických krajinách, ktoré sa transformujú na trhovú ekonomiku. A podľa odhadov mal priemerný Rumun kvôli inflácii dávať až 80 % príjmu na potraviny.
Odvtedy už Rumunsko prešlo kus cesty a vďaka trhovým reformám, privatizácii a prílevu zahraničného kapitálu sa začalo doťahovať aj na krajiny V4.
Summa sumárum HDP treba brať s rezervou, poskytuje to síce aký taký obraz o ekonomike, avšak často to o životnej úrovni až tak veľa nepovie a treba brať do úvahy niekoľko ďalších faktorov.
Majetok ľudí
Napríklad v Rumunsko je stále priemerný finančný majetok pomerne nízky. Avšak tu treba pripomenúť, že Slováci sú v hromadení finančného majetku rovnako celkom slabý a v roku 2024 sú dokonca slabší ako Rumuni. Kým priemerný Slovák má čistý finančný majetok v hodnote 9 160 eur, tak priemerný Rumun 9 440 eur. Každoročne sa tejto oblasti venuje Allianz, ktorý pri čistom finančnom majetku neráta samozrejme so záväzkami a s nehnuteľnosťami, ktoré do finančného majetku nepatria. Slováci a Rumuni by pravdepodobne z toho pri zarátaní nehnuteľností vyšli trochu lepšie.
V oboch prípadoch by sa mal brať príklad z Česka, kde priemerný Čech má finančný majetok 31 910 eur. Pracovať na finančnom majetku by mal každý, keďže umožňuje budovanie a dosahovanie rôznych životných či rodinných cieľov.
Na zlepšenie týchto celoslovenských štatistík a hlavne svojich môžete využiť aj platformu Portu, ktorá je sponzorom tohto videa. S Portu investuje už viac ako 230 000 ľudí. S portu viete investovať veľmi jednoducho a navyše len za jediný poplatok vo výške 1 % ročne. Môžete ochrániť svoje úspory pred infláciou, odkladať si na hypotéku či na zaistenie lepšieho dôchodku. K registrácii môžete využiť aj odkaz v popise videa, s ktorým získate k prvej investícii bonus 20 € a 3 mesiace bez poplatku.
Počet obyvateľov
Späť ale k porovnaniu s Rumunskom. Počet obyvateľov je ďalším faktorom, ktorý čo to hovorí o ekonomike. Stačí keď sa napríklad pozrieme na počet obyvateľov, ktorých počet v Rumunsku dlhodobo klesá, čo sa v krajinách V4 v takej miere nedeje. Od 90. rokov Rumunsko opustili 4 milióny ľudí a v súčasnosti je ich oficiálne vyše 19 miliónov.
Počet obyvateľov má samozrejme vplyv aj na ceny nehnuteľností, ktoré nijak zásadne v Rumunsku nerástli, a to Rumuni zdrvujúco vedú rebríček vlastnenia nehnuteľností podľa ktorého vyše 90 % vlastnia Rumuni bez hypotéky. Ceny týchto nehnuteľností vzrástli od roku 2010 len o vyše 30 % zatiaľ čo na Slovensku o vyše 90%. Dôvodom je aj práve fakt, že Rumunsko sa stále vyľudňuje.
Vysoká príjmová nerovnosť
Nevábnou štatistikou Rumunska je aj príjmová nerovnosť. Napríklad je tam vyše 20 % dôchodcov v ohrození chudobou, zatiaľ čo na Slovensku aj kvôli štedrým valorizáciám v dôchodkovom systéme len 9 %. Celkovo približne 35 % ľudí je v ohrození chudoby, zatiaľ čo krajiny V4 sú medzi 10 až 20 %.
Zároveň Rumunsko trápi relatívne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, a to najmä v prípade nízko zarábajúcich, ktorým štát zoberie zo mzdy vyše 43 %. Mimochodom Rumunsko má nízku daň z príjmu, a to len 10 % v prípade fyzických osôb, avšak relatívne vysoké odvodové zaťaženie, čo zase má aj Slovensko.
Navyše Rumunsko má veľmi vysokú medzeru na výbere DPH. Kým na Slovensku je vyše 10 %, tak V Rumunsku vyše 35 %.
Regionálne rozdiely
Rumunsko trpí rovnako vysokými regionálnymi rozdielmi. Tými trpí aj Slovensko, avšak v nie takom rozsahu ako Rumunsko.
Keď sa pozrieme napríklad na to ako rástlo HDP regiónov v Rumunsku a Slovensku, tak uvidíme, že niektoré rástli medzi rokmi 2012 až 2022 nadpriemerne ako sú severozápadné regióny či región hlavného mesta, avšak tie ostatné zažívali prakticky žiadny rast alebo pokles. To samozrejme nie je dobrá vizitka štátu, štáty sa väčšinou snažia regionálne rozdiely vyrovnávať a viac zatraktívniť chudobnejšie regióny pre investorov.
Samozrejme aj na Slovensku máme pomerne silné regionálne rozdiely, avšak oproti tým rumunským nie sú až také zásadné.
Produktivita práce
Poslednou oblasťou, kde Rumunsko zaostáva je produktivita práce. Produktivita práce je pre bežného človeka trochu záhadný ukazovateľ, ale na vysvetlenie je pomerne jednoduchý. Skrátka je to hodnota, ktorú dokáže jeden pracujúci vyprodukovať za nejaký čas. Samozrejme za predpokladu, že mu v tom pomáhajú rôzne stroje a technológie. Z toho dôvodu profesie, kde potrebujete vysokú školu budú v priemere v prepočte na čas produktívnejšie ako tie, kde len lopatujete.
Pri porovnaní regiónov je Rumunsko za krajinami V4. Najviac sa európskemu priemeru približuje región Bukurešti, kde je produktivita práce 65 % priemeru EÚ. Ostatné regióny sa pohybujú okolo 20 až 30 %. Na Slovensku sú všetky regióny nad 50 % z výnimkou Bratislavského kraja, ktorý je nad 80 %.
Summa sumarum. Rumunsko spravilo od socializmu poriadny krok, dokázalo naštartovať ekonomiku a napríklad taký IT sektor, kde na burzy sa dosátvajú úspešné veľké firmy. Napriek tomu ale nemôžeme hovoriť, že Rumunsko v životnej úrovni či výkone ekonomiky dobehlo Slovensko či krajiny V4. Samozrejme stále treba mať na pamäti, že Slovensko potrebuje rovnako reformy pretože postupne čím ďalej tým viac strácame aj na také Česko o tom už ale v inom videu.