Konsolidácia, prekliate slovo posledných dní. Vyššie dane, nové dane, zmenené dane a naopak nižšie dávky, zmenené dávky a rôzne iné opatrenia. Toto video vám poskytne rýchly návod ku konsolidácii. Čo to je, prečo to je a čo to spôsobí.
Prečo konsolidácia
Najprv ku konsolidácii. Prečo ju vláda robí? Pretože rozpočet verejnej správy má vysoký deficit, teda zásadne vyššie výdavky ako príjmy. A aby štát fungoval, poštárky nosili dôchodky a lampy svietili, tak to musí štát nejako okresať. Alebo zvýšiť príjmy – rozumej zvýšiť dane a odvody alebo znížiť výdavky – rozumej prepustiť úradníkov, optimalizovať procesy, znížiť sociálne dávky a tak podobne. Prečo je väčší problém, keď je deficit rozpočtu 5 či 6% ako 1%. Na jednej strane máme nejaké záväzky v rámci Eurozóny, kedy pre zdravie spoločnej meny je dobré keď štáty nemajú vysoké deficity a dlhy. No a na druhej strane čím má vláda väčší deficit a čím dlhšie, tak tým viac si píli pod sebou konár. Dôvodom je fakt, že vláda musí deficit kompenzovať cez zadlženie štátu a platiť úroky, čo zase zvyšuje štátny dlh. No a to nikto nechce pretože keď si bude vláda veľa požičiavať, tak investori štátu nebudú veriť. Nikto vláde nepožičia, vláda nebude mať peniaze na kúrenie, svietenie a sociálne dávky a skončí to bankrotom, no a grécku cestu skrátka nechcete.
Preto je vláda nútená konsolidovať a tento deficit znižovať. A teraz nekonečná politická otázka, kto to spôsobil. To je skôr otázka na politických komentátorov, ale v princípe každá vláda tomu viac či menej dopomohla. Pred pandémiou, sa začalo s vyplácaním vianočných dôchodkov, ktoré aspoň neboli tak drahé, pretože boli odstupňované podľa výšky dôchodku. K tomu sa ešte pridali rôzne populistické opatrenia, napríklad vlaky zadarmo, nehovoriac o iných opatreniach. Zásadný zlom pre rozpočet prišiel počas pandémie. Kedy sa ekonomický rast znížil, a mierne daňové príjmy štátu. Plus sme tu mali rôzne kompenzácie pre firmy a obyvateľov čo zase zaťažilo výdavkovú stranu. To bol najmä rok 2020 a 2021. Avšak okrem toho sa politické percentá naháňali aj cez zvyšovanie dôchodkov, zavedenie 13. dôchodkov, rôznych jednorázovych odmien či cez zvyšovanie detských prídavkov či daňového bonusu na dieťa. Toto všetko malo skrátka negatívny vplyv na deficit. + treba si pripočítať energetickú krízu z roku 2022 a 2023, kedy štát sanoval zvýšené ceny energií pre domácnosti. Mimochodom tie sú doteraz zastropované a stále sa čaká či sa energopomoc zruší.
Vláda má tak v tomto roku vyše 7 miliardový deficit v rozpočte no a sním musí niečo robiť. A tak prišla s prvou konsolidáciou.
Balíček za skoro 3 miliardy eur
Balíček opatrení, ktorý predstavila súčasná vláda má hodnotu niekde medzi 2,7 až 3 miliardami. Prečo tu dávam odhad, keď má ísť predsa o presné číslo? Pretože je to návrh o ktorom sa stále rokuje a menia sa jeho parametre. K tým sa ešte ale dostanem. Navyše balíček opatrení bude schválený trochu na hulváta. Pôjde v zrýchlenom legislatívnom konaní, kedy sa k nemu nebude môcť vyjadriť prakticky nikto. Žiadne komory, združenia či asociácie. Skrátka vláda si to posklada a chce čo najrýchlejšie schváliť.
Ďalším problémom je, že vláda predstavila balík opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur, avšak deficit bude znížený v budúcom roku len o 1,7 miliardy, pretože zvyšnú miliardu plánuje vláda použiť inak. No a najlepšie na tom je, že nikto netuší ako chce väčšinu tejto miliardy vláda použiť, pretože to stále nepovedala.
No a teraz k ekonomickému hodnoteniu balíka.
Ekonómovia síce dookola opakujú, že konsolidovať sa má hlavne na strane výdavkov a minimálne na strane príjmov, pretože sa tak oberáme o ekonomický rast v budúcnosti. A teda ono by aj bolo z čoho okresávať. Avšak vláda sa toho veľmi nedržala. V realite z 2,7 miliardovej konsolidácie tvoria opatrenia na strane výdavkov len asi 20% – keď rátame aj s tým, že nejakú dávku zrušila a zaviedla v trochu inej forme.
Pravdou je, že vláda mala kde škrtať v prípade výdavkov. Aj keď škrtla z platového automatu zdravotníkom a optimalizuje aj náklady v prípade zamestnancov verejnej správy. Okrem optimalizácie verejného sektora a vyššej efektivity sa mohla výraznejšie dotknúť aj dávok. Samozrejme máme tu daňový bonus na dieťa, ktorý síce okresala pre ľudí s vyššími príjmami a deťmi staršími ako 18 rokov (čo je mimochodom správne rozhodnutie), ale na druhej strane ponechala plošné detské prídavky až do veku 25 rokov.
No a samozrejme obľúbená téma dôchodkov. Vláda síce zrušila rodičovské dôchodky, ktoré kritizoval každý, kvôli ich vysokej cene a nespravodlivosti, keďže dôchodcovia bez detí nedostali nič. Na strane druhe zaviedla asignáciu dane, podobne ako pri treťom sektore. Samozrejme peniaze to štátu prinesie, avšak problémom bol nie len rodičovský dôchodok, ale aj 13. dôchodky. Tie mimochodom stoja štát každý rok skoro 900 miliónov eur. No a mimochodom slovenský dôchodcovia sú jedni z mála v rámci Európskej únie, ktorý boli od roku 2022 najviac ochráni pred infláciou a dokonca im reálne príjmy mierne vzrástli. V rámci Slovenska to bola skupina ľudí, ktorá bola pred infláciou najviac ochránená.
Vyššia DPH aj transakčná daň
A teraz k opatreniam na strane príjmov. Aby som to zjednodušil, vymenujem tu tie najzásadnejšie.
Priznám sa, že prvé miesto som nevedel či uviesť DPH alebo daň z transakcií. Tak poďme k DPH. DPH je najjednoduchšia daň, pretože stačí, že ju zvýšite o jeden či dva percentuálne body a vám do rozpočtu pritečú stámilióny eur. Problém je, že ju zaplatia všetci, bez rozdielu veku, príjmu a pohlavia. Firiem sa priamo netýka, keďže tie sú v prípade DPHčky len byrokratmi, vyberú ju a zase odvedú štátu. Vláda to ešte skomplikovala a zaviedla ďalšie sadzby a pomenila aj tie súčasné. Aby to vyzeralo lepšie, tak znížila daň na vybrané potraviny a daň na ostatné potaviny alebo lieky či elektrinu.
Summa sumarum vláde do rozpočtu vďaka DPH pritečie o miliardu viac. A áno, ešte by som tu mohol spomenúť daň na knihy, ktorá sa najprv zvýšila a potom znížila, ale tá je doslova prd vo vetre a je v tomto balíku úplne nepodstatná. Koncové ceny pre nás všetkých sa zvýšia a odhady ekonómov hovoria o vyše 1% raste. Samozrejme záleží od toho aký máte spotrebný kôš.
Pre mňa osobne najhoršou daňou je daň z transakcií. Hlavne preto, že je to nová daň, ktorá je v rámci EÚ len v Maďarsku a je celkom dosť voči firmám nespravodlivá. Kým pri dani z príjmu aspoň platíte daň za úspešný rok, tak v prípade dane z transakcií platíte furt, či ste veľká alebo malá firma alebo podnikáte mesiac alebo 10 rokov. Navyše skrýva ešte pekný paradox, že kým sa napríklad vyrobí chlieb, tak sa zaplatí medzi firmami za rôzne náklady niekoľkokrát. Paradoxne bude pri tejto dani lacnejšie chlieb doviesť.
Zároveň je to typický príklad dane, ktorá je nebezpečná svojim malým percentom. V pôvodnom návrhu to bolo zdanenie 0,35% z transakcie maximálne 30 eur a výber z bankomatu 0,7% pre podnikateľov a živnostníkov. Štátu to má priniesť vyše 600 miliónov eur ročne. Neprešlo ani 24h a objavil sa nový návrh. 0,4% maximálne 40 eur a 0,8% za výber hotovosti. Malé zvýšenie a ďalších 80 miliónov v rozpočte. Túto daň si budú spoločnosti pravdepodobne prenášať do cenotvorby, otázka je v akej miere, každé odvetvie a firma je iná a v každom odvetví panuje iná konkurencia.
Táto transakčná daň paradoxne kompenzuje aj propodnikateľské zníženie daní pre menšie podniky. Naschvál hovorím o menších, keďže pre podniky s tržbami nad milión eur sa DPPO zvýšila.
Špeciálny odvod pre vybrané odvetvia je tiež nešťastnou daňou. Najprv v minulosti sa zaviedol špeciálny odvod pre poisťovne potom špeciálny odvod pre banky, ktorý sa medzičasom zrušil a potom zase zaviedol a teraz k tomu pribudne odvod pre mobilných operátorov, ako je napríklad Orange či Telekom, pre energetické firmy v regulovaných odvetviach, kam patrí napríklad Slovnaft či SPP a pravdepodobne aj Slovenské elektrárne. Problém tejto dane je, že narúša trhové prostredie a môže odradiť iných zahraničných hráčov prísť na Slovensko do odvetví, ktoré už teraz sú značne zregulované. Plus samozrejme tieto spoločnosti si to takmer určite pretavia do cenovej politiky a zaplatia to spotrebitelia.
Pomerne veľká pozornosť sa venovala našej cestnej sieti. Zvýšila sa cena ročnej dialničnej známky na 90 eur a zároveň sa zvýšilo mýto pre dopravcov. Po knihách bola toto druhá top téma na sociálnych sieťach, ale trochu nešťastne poňatá cez prepočty na počet kilometrov diaľnic a podobne. Pravdou je, že keď si otvoríte výročnú správu NDS, tak zistíte, že výnos z diaľničnej známky nepokryje ani údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, pokryje to až pripočítanie výnosu z výberu mýta od firiem, ktoré rovnako po diaľniciach a rýchlostkách jazdia. V realite sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest dotuje z rozpočtu a z fondov EÚ. Na konci dňa tak diaľnice platia aj tí, ktorí po nich nejazdia a platenie za diaľnice či už formou mýta alebo dialničnej známky je tak adresnou platbou za využívanie služieb. Samozrejme iná je debata či sa tie peniaze na výstavbu použijú efektívne alebo či nie sú náklady na výber mýta príliš vysoké.
Čerešničkou na torte zvyšovania daní, je také malé nenápadné opatrenie a to zvýšenie stropu pre platbu sociálnych odvodov zo 7 na 11 násobok priemernej mzdy. Aj keď sa vám môže zdať, že sa to takmer nikoho netýka, tak ministerstvo si z tohto zvýšenia sľubuje skoro 100 miliónov eur ročne. Pravdou je, že toto zvýšenie zasiahne ľudí na dobrých a dôležitých pozíciách. Navyše síce sa to volá sociálne poistenie, ale v skutočnosti daný človek za odvody nedostane nič. Pretože dôchodok sa mu vypočíta len z maximálne 3x priemernej mzdy. Navyše je to trošku finta zo strany štátu voči krajom a obciam a mestám. Výnos z tejto dane putuje do sociálnej poisťovne. Keby sa zvýšila daň z príjmu, tak putuje práve mestám a obciam, čo vláda zjavne nechcela.
Predstavená konsolidácia aj napriek pár dobrým opatreniam ako je transformácia nemocníc na akciovky, je skôr na rýchlo poplátané zvyšovanie daní. Pravdou je, že vláda mala príležitosť a mohla škrtať výdavky, avšak ju nevyužila. Pritom bolo kde. Na konci toho celého sa oberáme o ekonomický rast a konkurencieschopnosť medzi krajinami, ktoré majú výhodnejšie prostredie pre firmy. Ekonomovia už okresali predikcie a z 3% rastu ekonomiky v budúcom roku sú len 2% a navyše sa kvôli rastúcim daniam zvýši inflácia na 5%.
Síce sa vláda nedotkla druhého piliera, živnostníkov alebo progresívneho zdanenia ako avizovala, neobávajte sa, nie je to ešte posledná konsolidácia.