Slovensko sa za pár rokov stane krajinou dôchodcov, čo bude mať dosť zlé dôsledky. Dokonca medzi ekonómami je téma starnutia najväčším rizikom pre budúcnosť Európy. Čo je vlastne pozitívnou správou, keďže konečne nebude mať problém len Slovensko a stredná Európa. Pravdou ale je, že podľa súčasných predikcií budeme mať ten problém s demografiou a financiami najväčší spomedzi krajín EÚ, k tomu sa ešte dostaneme.
Prvým a hlavným dôsledkom starnúcej populácie je politika. Už teraz máme strany, ktoré aktívne oslovujú najmä starších voličov, a to z logického dôvodu. Ľudí vo veku vyše 60 rokov je 1,3 milióna. Takto silnú skupinu voličov oslovujete inými témami ako rodiny a ľudí v produktívnom veku. Prioritne ich oslovujete výškou dôchodku, keďže je to ich hlavný príjem.
Ruka v ruke s dôchodkami ide aj téma verejných financií, teda financií o ktorých málokto rád počuje ale každý je nimi ovplyvnení. A samozrejme dôchodky najviac ovplyvňujú sociálny systém. Čím vyšší bude pomer dôchodcov voči ľuďom v produktívnom veku tým menej peňazí bude už na teraz štedrí sociálny systém.
Chránení dôchodcovia
My už aj dnes sme tak trochu krajinou dôchodcov. Stačí, že sa zamyslíte nad tým ako sa zvyšovali v posledných dvoch rokoch dôchodky nehovoriac o legislatívnom zakotvení 13. dôchodku či rodičovského dôchodku.
Dokonca podľa dát boli slovenskí dôchodcovia spomedzi európskych krajín najviac chránení pred infláciou v posledných dvoch rokoch a ich reálne dôchodky dokonca mierne rástli až nad úroveň príjmu ľudí pod 60 rokov.
Strany skrátka čím ďalej tým viac budú oslovovať túto skupinu ľudí, pretože je to silná skupina voličov. Čo to ale spraví s verejnými financiami a so sociálnym systémom. Dajme si najprv jednoduchý ilustratívny prepočet pre pochopenie a potom si povieme o dôsledkoch starnutia.
Keby ste si spravili jednoduchý prepočet na základe súčasných dát a hodili to do excelu, tak by to vyzeralo asi takto:
Starobný dôchodok, teda ten normálny a predčasný poberá vyše 1,1 milióna ľudí a ročne to štát stojí cca 10 miliárd eur. Z rozpočtu verejnej správy je to asi 17%. No a teraz tá zlá správa, o 30 rokov bude dôchodcov stále viac a stále menej bude ľudí v produktívnom veku. Presne o 30 rokov bude z demografickej pyramídky, taký čudný stromček a na Slovensku budeme mať vo veku 60+ vyše 2,2 milióna ľudí. Zrazu z 2,3 človeka vo veku 20 až 60 rokov bude 1,13 človeka. Keby sme za 30 rokov rátali s rastom výdavkov a dôchodkov o 2% infláciu, tak vyše 2,2 milióna dôchodcov by zrazu poberalo už 25% výdavkov verejnej správy v porovnaní so 17% v roku 2023.
Problém s krytím výdavkov
To sa nemusí zdať tak veľa, problémom je ale príjmová strana. Dnes štát vyberie od pracujúcich vyše 6 miliárd na starobnom poistení. Už tu si môžete všimnúť že bilancia nesedí a aj dnes sme už v deficite, Sociálna poisťovňa skrátka peniaze prelieva z ostatných fondov. V preklade vy síce zaplatíte rôzne typy poistení zo svojej hrubej mzdy, avšak poisťovňa aj tak väčšinu použije na starobné dôchodky. A ešte je navyše dofinancovaná zo štátneho rozpočtu.
No a teraz matematika. 6 miliárd eur dnes je asi 160 eur na pracujúceho na mesiac. V roku 2054 bude mať týchto 160 eur hodnotu 302 eur a ľudí vo veku 20 až 60 bude z 3,1 milióna len 1,9 milióna čo bude predstavovať sumu, ktorú štát prostredníctvom starobného poistenia vyberie asi 7 miliárd eur. A teraz bilancia. Kým v roku 2024 štát vybral vyše 6 milárd eur na starobnom poistení a vyplatil dôchodcom 10 miliárd tak v roku 2054 vyberie 7 miliárd a vyplatí 28 miliárd.
Samozrejme môžete s tým niečo robiť ako štát ale aj ako jednotlivec. Keď ste jednotlivec tak ideálne je využiť všetky dostupné možnosti a začať si sporiť na dôchodok aj sám. Veľmi dobrým umiestnením úspor je napríklad druhý pilier alebo tretí pilier v prípade, že vám prispieva zamestnávateľ. V prípade druhého si tam viete aspoň časť z povinných sociálny odvodov odkladať. Samozrejme ani druhý pilier nie je nesmrteľný a je v ňom veľa peňazí čo samozrejme politikov láka najmä v situácii, ked je v rozpočte veľká sekera.
Späť ale k dôsledkom demografickej krízy. Uviedol som vám extrémne zjednodušený príklad, ale je dostatočný na vysvetlenie kontextu a toho ako sociálny systém v prípade dôchodkov funguje. Samozrejme Bilancia o 30 či 50 rokov nebude až tak extrémne zlá, pretože som tu zjednodušil jednotlivé demografické skupiny. Dnes je vek odchodu do dôchodku nastavený na 64 rokov a nie na 60 ako som to použil vo výpočte, čiže ľudí v produktívnom veku bude viac a v dôchodkovom zase menej.
Rovnako treba rátať aj s rastom veku odchodu do dôchodku. Pre generáciu našich rodičov to síce je vek okolo 64 rokov, avšak pre nás to bude vek vyšší. Dôvod je celkom jednoduchý. Vďaka kvalitnejšiemu životu, zdraviu a lepšej medicíne sa budeme dožívať viac. V súčasnosti predikcie Eurostatu hovoria o tom, že muži sa dožívajú v priemere 73 rokov a ženy 80. v roku 2050 to bude 80 rokov resp. 86 rokov života.
Keď sa na tieto čísla pozrieme presnejšie a z Európskeho pohľadu, tak Slovensko čo sa týka demografie nebude nijak výnimočné. Celá Európa starne a v každej krajine Európskej únie bude podiel ľudí v produktívnom veku voči tým v dôchodkovom klesať.
Samozrejme okrem sociálneho systému bude mať demografia dopad aj na iné oblasti a to napríklad na zdravotníctvo či vzdelávanie. Vzdelávanie väčšinou v pozitívnom zmysle vo vzťahu k financiám, keďže menší počet ľudí v produktívnom veku bude znamenať aj menej študentov, čo zase bude znamenať menšie výdavky na financovanie školstva. Naopak výdavky na zdravotníctvo budú logicky vyššie, keďže ľudia v dôchodkovom veku „konzumujú“ zdravotníctvo vo vyššej miere.
Slovensko je treťou najviac ohrozenou krajinou samotným starnutím
Keď sa pozrieme na konkrétne čísla a výpočty Eurostatu, tak po Luxembursku a Malte sme krajinou pre ktorú bude starnutie obyvateľstva najdrahšie. Do roku 2070, teda o necelých 50 rokov nás to bude stáť o vyše 6% hdp viac. To je približne 7 miliárd eur. Len pre pripomenutie súčasné HDP Slovenska je cca 115 miliárd eur a celkové výdavky verejnej správy sú 61 miliárd eur. Eurostat pritom bral súčasné podmienky v dôchodkovom systéme a rátal s rastúcim vekom odchodu do dôchodku z dôvodu rastu priemernej dĺžky života.
A čo sa s tým dá robiť? V princípe je niekoľko možnosti, ale žiadna z nich tento trend starnutia nezastaví.
Napríklad môžete byť ako štát viac prorodinný. To sa snažila napríklad minulá vláda. Vyššie detské prídavky či daňový bonus na dieťa, rôzne iné príspevky na pomôcky a podobne. Môžete to ešte rozšíriť o nejakú lepšiu štruktúru jaslí a škôlok, aby ste dostali matky skôr naspäť do práce. Prípadne môžete skrátiť rodičovskú či materskú. Všetky tieto opatrenia ale majú len slabý vplyv na nárast pôrodnosti, ktorá má v konečnom dôsledku viesť k rastu počtu ľudí v produktívnom veku. Trend je skrátka nezvratný, dnes sa rodí mennej detí na jednu ženu a to napriek týmto politikám.
Ďalšou možnosťou je migrácia. Môžete vo vyššej miere lákať ľudí z chudobnejších krajín na Slovensko, aby pracovali na tunajšom trhu práce. Podľa NBS by ste okolo oku 2040 museli mať na Slovenskom trhu asi 280-tisíc takýchto ľudí, aby ste a zachovali vôbec počet ľudí v produktívnom veku z roku 2023. Keby ste chceli mať dostatok ľudí na rovnaký pomer medzi počtom ľudí v produktívnom a dôchodkovom veku, tak by ste tu museli mať až 1,1 milióna prišelcov. Nemusíme si asi hovoriť, že je to politicky takmer nereálne. Nehovoriac o tom, že demografický problém bude mať každá krajina Európy a povedzme si rovno, nie sme najžiarivejším miestom pre migrantov spomedzi krajín EU.
V skutočnosti sú potenciálne kompenzačné opatrenia len veľmi malé. Štát sa bude musieť snažiť budovať lepšiu infraštruktúru pre matky, aby sa vracali skôr do práce a na druhej strane bude musieť viac začleňovať staršie generácie na trhu práce, aby ďalej ostávali v produktívnej časti svojho života a aby boli ešte prínosom pre ekonomiku. Napríklad dnes nemôžu pracovať predčasný dôchodcovia. Nehovoriac o tom, že pravdepodobne bude odchod do predčasného dôchodku časom úplne zrušený
Samozrejme je otázne aký to bude mať dopad na ekonomiku. Predpoklad je, že sa zhorší rast, keďže štát bude musieť viac zdaniť a zodvodniť nehovoriac o tom, že spotreba sa bude presúvať do iných častí ekonomiky, keďže ľudia na dôchodkoch dopytujú iné tovary a služby. Nehovoriac o tom, že sa bude škrtať, napríklad štedrí 13. dôchodok ktorý stojí štát stovky miliónov eur. A prirodzene zmenší sa produktívna časť obyvateľstva.
Samozrejme v tejto ekonomickej rovnici je najväčšou otázkou to, aká bude produktivita práce o 20 či 40 rokov. V analýzach sa predpokladá, že starnutie ekonomický rast logicky okreše, avšak ekonómovia si v tom nie sú úplne istý a nájdete aj analýzy, ktoré tvrdia opak najmä kvôli otázniku nad produktivitou práce, keďže technológie o 20 či 40 rokov budú zásadne iné.
Samozrejme pri všetkých týchto scenároch sa predpokladá s kompenzačnými opatreniami, ako vyšším zapojením starších na trhu práce, vyšším vekom odchodu do dôchodku a podobne.
Summa sumarum, do budúcnosti nikto nevidí, ale demografia je jednou z najstabilnejších predikcií, ktorá sa už zásadne nemení. Mladí sa skrátka budú nachádzať v ekonomikách Afriky a Južnej Ázie. Samozrejme keď táto časť sveta zbohatne, tak ju bude čakať podobný osud, ale to už je téma na iné video, ktoré by som v budúcnosti rád spracoval. Keby ste mali k tomu nejaké otázky, napíšte ich dolu do komentárov.
Na individuálnej úrovni vám neostáva nič iné len sa poistiť prostredníctvom sporenia či investovania, to už je len o tom ako ste averzný k riziku a koľko si dokážete na starobu odkladať.