Olympijské hry sú každé dva roky najväčšou športovou udalosťou, a to či už pre športovcov alebo fanúšikov, ktorí sa prídu na olympiádu pozrieť osobne alebo aspoň na diaľku. Koľko ale olympijské hry stoja? A prečo sa veľmi nevypláca ich organizovanie? A koľko budú stáť tie v Tokiu? O tom si povieme v tomto videu

Olympijské hry sa začali dramaticky vyvíjať už od prvých moderných olympijských hier v roku 1896, a to aj napriek dvom svetovým vojnám v 20. storočí. V prvej polovici 20. storočia hosťujúce mestá nezažívali až takú ťarchu organizácie olympijských hier ako teraz. A to kvôli dvom faktom. Prvým je, že olympiáda ešte nebola tak populárna a drahá a nebolo toľko športovcov a disciplín. Pre organizátorov to predstavovalo nižšiu finančnú záťaž. A po druhé, olympiádu organizovali väčšinou mestá rozvinutých krajín pre ktoré to nepredstavovalo takú záťaž a väčšinou nemuseli na rýchlo stavať štadióny a olympijské mestečká, pretože už nejakú infraštruktúru v hosťujúcom meste mali.

Ekonómovia, ktorí sa olympijským hrám venujú hovoria, že najväčšie zmeny nastali v priebehu 60. rokov, keď sa počet disciplín na letnej olympiáde zvýšil o tretinu a počet športovcov sa zdvojnásobil. Následne skoro každá olympiáda od roku 1960 masívne prekračovala plánované výdavky.

Po problémoch s protestami v Mexico city v roku 1968 a po útoku na izraelských športovcov v roku 1972 na olympijských hrách v Mníchove bol Denver prvý mestom, ktoré odmietlo organizovanie olympijských hier, napriek tomu, že túto možnosť dostalo.

Symbolom finančných problémov spojených s organizovaním olympijských hier je letná olympiáda v Montreale v roku 1976. Náklady 124 miliónov dolárov boli miliardy pod reálnymi nákladmi na organizáciu olympiády a výstavbu športovísk. Montreal až po 30 rokoch splatil 1,5 miliardový dlh, ktorý mu zostal zo 70. rokov. Z nasledujúceho grafu môžete vidieť, ako sa náklady pri každej olympiáde nafúkli. Všeobecne platí, že organizovanie zimných olympijských hier je lacnejšie ako letných, keďže počet disciplín a športovcov je oproti letným tretinový.

A prečo sú olympiády také drahé?

Trošku za to môže aj samotný olympijský výbor a výberový proces v rámci ktorého sa vyberá budúci organizátor. Výbor si vyberá z viacerých hosťujúcich miest už skoro dekádu dopredu. Tie majú pripravené podrobné plány, ako budú vyzerať športoviská či olympijská dedina a zároveň ako vylepšia infraštruktúru mesta. Pri posledných olympiádach mestá investovali aj do modernizácie hotelov, ciest či mestskej hromadnej dopravy. Tieto plány vyjdú mestá aj na 100 miliónov dolárov. A olympijsky výbor si samozrejme vyberie plán, ktorý vyzerá najambicióznejšie.

Problémom je aj fakt, že olympijsky výbor sa na nákladoch veľmi nepodieľa, avšak príjmy z vysielania si celkom výrazne berie. Kým v 50 až 60. rokoch si z príjmov z vysielania olympijských hier bral 10 %, tak v poslednej dekáde to je viac ako 50%.

Tieto príjmy samozrejme nie sú zanedbateľné. V Londýne v roku 2012 sa vyšplhali až na 2,6 miliardy dolárov. A zároveň je to najpodstatnejšia časť celkových príjmov.

Len jedna olympiáda od 60. rokov minulého storočia bola zisková, a to olympiáda v Los Angeles v roku 1984. A to len kvôli tomu, že Los Angeles bolo jediným mestom, ktoré sa prihlásilo v roku 1979, keďže ostatné mestá mali stále v pamäti Montreal. Mesto Los Angeles malo do veľkej miery vybudovanú infraštruktúru a keďže bolo jediné, tak si dokázalo vyjednať lepšie podmienky. Celkový účet tak skončil v pluse na 215 miliónoch dolároch

Najnákladnejšími olympiádami boli tie, ktoré v posledných olympiádach organizovali rozvojové krajiny, ako Rusko, Čína a Brazília. Všetky prekročili svoje plánované náklady a celkové náklady sa pohybovali na úrovni desiatok miliárd dolárov. Len zimné olympijské hry, ktoré by mali byť z princípu lacnejšie stáli Rusko 50 miliárd dolárov, a to sa odhaduje, že 85% z tejto sumy išlo na budovanie infraštruktúry nesúvisiacej priamo so športom. Len pre predstavu, 50 miliárd dolárov je približne polovica slovenského ročného HDP.

Najnegatívnejším príkladom je letná olympiáda v Riu z roku 2016. Brazília má všeobecne problémy s nezodpovednou rozpočtovou politikou a zápasí často s infláciou. Olympiáda prakticky len zväčšila dieru v rozpočte a čo je horšie, väčšina infraštruktúry, ktorá sa vybudovala sa v súčasnosti nevyužíva a Rio platí státisíce dolárov ročne na udržiavanie týchto objektov.

Kontroverzné sú aj tzv. implicitné príjmy z organizácie olympiády. Často sa hovorí o zvýšení zamestnanosti či náraste turizmu, avšak toto ekonómovia úplne nepotvrdili. Skôr sa prikláňajú k tomu, že síce nové pracovné miesta vznikli, ale boli skôr dočasné a zamestnali ľudí, ktorí už predtým mali prácu. Pri turizme to jednoznačné nie je. Barcelona, ktorá hostila olympiádu v roku 1992 a rovnako Sydney či Vancouver potvrdzujú nárast turizmu aj po olympiáde, avšak Londýn, Peking či Salt Lake City skôr hovoria o poklese.

A ako to vyzerá v súčasnosti?

Posledná olympiáda, ktorá sa organizovala v Južnej Kórei rovnako prekročila svoj počiatočný odhad nákladov a miesto 7 miliárd dolárov to bolo 13 miliárd dolárov.

Veľmi podobný scenár pravdepodobne čaká aj prebiehajúcu olympiádu v Tokiu, ktorá sa navyše musela preložiť a je bez divákov. Náklady na športové aktivity mali byť 7,4 miliardy dolárov v čase, keď Tokio sa uchádzalo o organizovanie hier, avšak v súčasnosti sa skôr hovorí o 20 miliardových nákladoch a to stále hovoríme len o nákladoch na výstavbu štadiónov, ceremónie či katering, avšak nehovoríme o nákladoch na výstavbu infraštruktúry.

Olympijsky výbor sa totiž skôr pozerá na tieto náklady a nie na náklady na modernizáciu napríklad metra. Celkové náklady zatiaľ nie sú známe, avšak odhaduje sa, že Tokio svojimi celkovými nákladmi môže prekonať aj Sochi.

Ako spraviť olympiádu viac ziskovou?

Ekonómovia odporúčajú zmeniť výberový proces, keďže ten nabáda na výber čo najambicióznejšieho a v preklade aj najdrahšieho plánu. Rovnako by sa mal proces viac stransparentniť, keďže pri každom výbere sa objavia nejaké kauzy spojené s výberom toho správneho mesta. Okrem toho by sa mali zjemniť podmienky pre jednotlivé športoviská, aby sa nemuseli budovať nové a skôr sa modernizovali existujúce, ktoré sa aj používajú. Rovnako by mal olympijsky výbor zmenšiť svoj podiel na rastúcich príjmoch, aby organizátorom ostalo viac.