Na čo slúži SWIFT a bude jeho odpojenie bolieť aj nás?

SWIFT, slovo ktoré sme posledné dva dni dookola počuli a videli v každom článku o sankciách. Čo to ale v skutočnosti je?

O SWIFTE ste asi počuli ako o platobnom systéme bánk, to ale nie je celkom pravda. SWIFT je systém na komunikáciu medzi bankami, ktorý posiela správy o peniazoch a nie priamo peniaze. Keďže je v ňom zapojených celosvetovo 11-tisíc bánk vo viac ako 200 krajinách, tak je to skutočne globálny systém na ktorom leží infraštruktúra bankového systému.

Zároveň si nepredstavujte, že pri každej transakcii vo svete sa prostriedky posielajú. Technicky sú to len čísla na súvahách jednotlivých bánk. V preklade je to jedna veľká účtovná kniha, kde sa len zapisujú na účtoch čísla na strane má dať a dal.

Samotný SWIFT je spoločnou organizáciou veľkých bánk, pričom v predstavenstve sedí 25 ľudí z veľkých bánk ako Citi, ING či Bank of China. A samozrejme, je SWIFT kontrolovaný centrálnymi bankami v Európe a FEDom či Kanadskou centrálnou bankou.

Samotný systém SWIFTU začal fungovať v 70. rokoch a mal zefektívniť komunikáciu medzi bankami, keďže dovtedy sa používal tzv. Telex systém, ktorý si v zásade môžete predstaviť ako fax. Telex nebol štandardizovaný a bol náchylný na chyby od ľudí ktorý správy vypisovali. Z toho dôvodu nebol veľmi efektívny.

Centrála SWIFTU sa nachádza v Belgicku a tým pádom, patrí pod belgickú a európsku legislatívu a stále je to neutrálna organizácia, z toho dôvodu si nemôže hocikto povedať, že donúti odpojiť niekoho od SWIFTU, aj keď má to svoje ale.

Príkladom je rok 2006, kedy americkí novinári prišli na to, že americká vláda sa v systéme šprtala po tom čo tetoristi zaútočili na dvojičky. SWIFT bol dotlačený do toho, aby zlepšil svoju bezpečnosť a rozdelil svoje pôsobenie na dve siete, a to európsku a transatlantickú, kde je USA a všetky štáty mimo Európy. Dôvodom je fakt, že správa neputuje len z banky a do banky B, ale medzitým prejde ešte cez systém niekoľkých bánk, a tak sa informácie o správach v systéme zrkadlia. Rozdelenie siete to malo obmedziť.

Odpojenie od SWIFTU sa prvý krát ako forma sankcie vytiahlo v roku 2012, kedy začali tlačiť Spojené štáty americké a aj Európa na SWIFT, aby odpojili Iránske banky od systému. Dôvodom bolo používanie SWIFTU na obchádzanie ekonomických sankcií Iránu. Odpojenie sa nakoniec realizovalo.

Napriek tomu, analytici skôr vajatajú či to bolo efektívne, keďže Irán bol tak či tak viac menej mimo finančného systému a niektorí hovoria o tom, že efektívnejšie boli priame sankcie. Na strane druhej je to varovný signál voči iným veľmociam, aby si budovali svoj vlastný systém, čo sa nakoniec aj stalo a vlastný systém má Rusko, Čína a aj India.

Voči Rusku bolo odpojenie od SWIFTU na stole už v roku 2014 po anexii Krymu, avšak nakoniec to neprešlo. Teraz od začiatku invázie sa tento finančný atómový kufrík, ako ho mnohí označujú, opäť vytiahol.

A teraz kľúčové otázky, čo by to v praxi znamenalo? a poškodilo by to Ruskú federáciu? Treba si uvedomiť, že dnešný globalizovaný svet je finančne a obchodne poprepájaný. Tam kde z bodu A do bodu B tečie ropa rovnako tečú peniaze smerom naspäť. A to nie je len export a import komodít ako je Ropa a Zemný plyn na ktorých je Európa tak od Ruska závislá. To sú rozne akcie, dlhopisy,  podiely vo firmách a ostatné cenné papiere, ktoré firmy a banky v Rusku vlastnia ktoré naopak vlastnia Rusi v Európe. Peniaze z týchto cenných papierov prúdia naprieč systémom a ďalej sú využité a opäť kryjú nejaký iný obchod.

Rusko as od roku 2014 po uvalení sankcií zmenilo a viac sa odpojilo od sveta. Zahraničný dlh Ruska sa znížil a Putin sa snaží o dedolarizáciu ekonomiky. V preklade sa snažil o to, aby sa obchodné kontrakty nevybavovali v dolároch, ale v Rubloch. Rovnako napríklad Ruská centrálna banka sedí na väčších devízových rezervách ako v roku 2014. Tie sú zložené zo zahraničných mien a cenných papierov či zlata a slúžia CB alebo na podporu kurzu Rubla v prípade, že sa jeho hodnota oslabí. Alebo na stabilizáciu komerčných bánk v prípade, že by mali problémy s tzv. likviditou, teda platobnou schopnosťou bánk, čo po odpojení môže nastať.

Putin pre banky dal vytvoriť vlastný systém na komunikáciu ako náhradu SWIFT tzv. SPFS. Ten používa približne 400 bánk a skôr sa hovorí o tom, že zatiaľ nie je natoľko bezpečný a úspešný, stále musia banky používať pri komunikácii so svetom SWIFT. Mimochodom v tom čase vytvorilo Rusko aj vlastný platobný systém, ktorý nahrádza VISU či Mastercard. Putin donútil verejnú správu používať tento systém napríklad na vyplácanie platov štátnych úradníkov. Celkovo v 144 miliónovom Rusku bolo do tohto roka vydaných 95 miliónov tzv. Mir kariet a cez systém prebehlo objemovo približne 30% všetkých transakcií.

Napriek tomu, že sa Putin snažil a snaží o finančnú nezávislosť Ruska, tak nie je natoľko úspešný. Ruské firmy a Oligarchovia majú stále cenné papiere a úvery v zahraničí a kontrakty v dolároch. A to je aj jeden z dôvodov prečo Európa vajatá. Celkové dlhy ruských rezidentov voči európskym bankám odhaduje Economist na približne 56 miliárd dolárov, pričom tu treba predpokladať, že väčšina z nich pravdepodobne nebude splatená. Celkové aktíva v Rusku, ktorých sú úvery súčasťou by mali byť niekde na úrovni 350 miliárd dolárov.

Logicky sa Európa bojí aj o platby za ropu a plyn. Tu ale analytici upozorňujú, že vypnutie SWIFTU ruským bankám nie je štýlom posledný zhasne. Banky môžu ďalej fungovať, ale ich komunikácia bude oveľa náročnejšia a nákladnejšia. Netreba zabudnúť na to, že ani Rusi nevedia zo dňa na deň nájsť iných obchodných partnerov v takom objeme.

Samotní analytici v prípade odpojenia od SWIFTU nie sú jednotní a niektorí by skôr privítali priame sankcie na konkrétne ruské banky a upozorňujú, že Rusko nie je Irán a tak dopad odpojenia môže byť oveľa tvrdší.

V konečnom dôsledku odpojenie od SWIFTU bude bolieť obe strany, avšak pri stave v akom sme dnes to už nie je možné realizovať len so stratami na jednej strane.