Oplatí sa investovať do ZLATA?

Zlato pozná každý. Lákalo najmocnejších ľudí sveta, ukazovalo mieru bohatstva a kedysi bolo peniazmi. Jeho monetárne vlastnosti sa nestratili dodnes. Avšak ani pri zlate by ste nemali podliehať niektorých informáciám, či dokonca zavádzaniu zo strany niektorých jeho predajcov, ktorí sa stavajú do polohy spasiteľov Vašich problémov.

Je zlato dobrá investícia? Je dobré vlastniť zlato? A ak sa rozhodnete vlastniť zlato, čo by ste mali o zlate vedieť a čomu by ste nemali podliehať? A ako vlastne kupovať zlato? Skúsme sa na to pozrieť.

Zlato nebolo jedinými peniazmi

Povedzme si najprv prečo sa zlato stalo peniazmi. Treba zdôrazniť, že zlato nebolo jedinými historickými peniazmi. Peniazmi boli kožušiny, soľ, dobytok, ale i kokosové orechy. História peňazí je veľmi rozmanitá. Dokonca striebro sa ako peniaze používalo omnoho viac ako zlato. Hlavným dôvodom peňažnosti zlata bolo, že zlato slúžilo dobre v súvislosti s dlhovou výmenou a s tým súvisiacim rozvojom ekonomického spoločenstva. Jeho vlastnosti ako deliteľnosť, prenosnosť, či trvácnosť, už len podporovali to, čo ľudia potrebovali pri zúčtovaní a sprostredkovaní realizácie dlhu, rovnako ako vzácnosť danej komodity. Platenie zlatom v podobe mincí bola už len odvodená funkcia zlata.

Rozšírenie zlata podporovala rovnako jeho obľúbenosť u vladárov. Avšak ani zlato neboli ideálne peniaze. Boli to nakoniec banky, ktoré dokázali poskytovať najlepšiu likviditu a zlato ako peniaze bolo postupne a prirodzene nahradené menami. Ak do bankového sektora nezasahujú politici, tak banky a ich meny slúžia ľuďom omnoho lepšie ako zlato. Ukazujú to príklady škótskeho či kanadského slobodného bankovníctva, oproti regulovaným bankovým systémom, ktoré prevládali napríklad v post-koloniálnej Amerike. Dnes používame ako peniaze už len meny. V menách rovnako oceňujeme zlato. Avšak zlato svoje monetárne funkcie nestratilo dodnes. Svedčí o tom fakt, že je stále na súvahách centrálnych bánk a že je hromadené v skladoch a sejfoch.

Je zlato dobrá investícia?

Vlastniť zlato nie je na škodu. Zlato slúži ako poistka. Otázka je proti čomu? Zlato bolo kedysi plnohodnotnými peniazmi a poskytovalo likviditu, ktorá nie je závislá od funkčnosti rozvinutého bankového sektora. A túto vlastnosť poskytuje dodnes. Musíme totižto rozlišovať medzi peniazmi – zlatom a peniazmi – menou. Dnes ako peniaze používame meny, ktoré vydávajú komerčné a centrálne banky. Zdravie a kúpna sila mien záleží od toho, či je zdravý bankový sektor. Ak je v poriadku, meny ako poskytovateľ likvidity nám slúžia omnoho lepšie ako zlato. Problém nastane, ak sa dostane bankový systém do problémov. Práve proti tomuto riziku slúži zlato. Koľko ho treba mať? Vo všeobecnosti sa odporúča do 10% hodnoty portfólia. Mať ho viac je už pre paranojikov.

Dá sa na zlate zarobiť?

Zarobiť sa dá na všetkom. Aj na zlate. Ak ste špekulant a špekulujete na cenu zlata. Je to veľmi ťažké a osobne to odporúčam robiť len profesionálom. Obyčajný človek vlastní zlato skôr ako poistku a ako spôsob odloženia nejakých úspor pre svoje deti a prípadne deti ich detí. Na tomto druhu investície moc nezarobíte. Na to by som sa nespoliehal. Investovať do ťažobných spoločností, ktoré ťažia zlato alebo striebro ako formu investície do drahých kovov je rovnako veľmi náročné. To by som rovnako ponechal profesionálom. Jedná sa o ťažký biznis a skôr na akciách prerobíte ako zarobíte.

Akým správam nepodliehať pri rozhodovaní sa o prípadnej investícii do zlata?

Hlavne rôznym mýtom, ktoré okolo zlata dnes prevládajú. Môžeme si povedať o niektorých z nich. Populárny mýtus súvisí s tým, že Americká centrálna banka FED nemá skutočné zlaté rezervy. Vraj zlato predala a manipuluje tak jeho cenu. Pravdepodobnosť tohto scenára je mizivá a ak by to bola pravda, nejakí insideri, by to už dávno vyniesli na svetlo sveta. FED skôr nechce, aby bol zlatu prisudzovaný nejaký význam a preto o zlate mlčí.

Druhý mýtus je, že cena zlata je manipulovaná na trhu s takzvanými futures kontraktmi – tzv. papierovými poukážkami na zlato. Nič také sa však nedeje. Treba si uvedomiť, že futures trh so zlatom je nadstavba nad existujúcimi zásobami zlata. Skutočné zlato leží niekde v skladoch. Jeho vlastník nevie čo s ním robiť. Tak ho požičia špekulantom na trhu s futures. Nič viac a nič menej. A zarobí na dolárovom rozdiele.

Mnohí kuvici len veľmi ťažko chápu to, že zlato, a platí to i pre striebro, je trochu inou komoditou, ako je akákoľvek iná komodita na trhu. Zlata máme totižto relatívne veľa v zásobách. Nie celkovo, ale v zásobách. Na skladoch v sejfoch leží približne 60 a viac ročná produkcia zlata, ktorá môže do papierových kontraktoch vstupovať a aj vstupuje, lebo vlastníci zlata musia platiť poplatky za jeho skladovanie a požičiavaním zlata si ich znižujú a zarábajú na jeho požičiavaní. Cena zlata nemá byť v princípe prečo manipulovaná tým, že sa obchodujú i tzv. papierové kontrakty na zlato. Všetko je kryté reálnym podkladovým aktívom.

Manipulujú cenami zlata veľké banky? Toto je trochu iná téma. V médiách sa ukazuje, že veľké banky sú hnané na súd a často sa používa tento fakt ako dôkaz, že manipulujú cenou zlata. Je pravda, že v niektorých prípadoch banky konali v neprospech svojich klientov. Na ich obhajobu je však nutné povedať i to, že dnešné regulácie sú aj dosť komplikované, a niekedy je náročné ich splniť tak, aby ste neboli obvinený z ich porušovania. Každopádne platí, že veľké banky môžu konať v neprospech klientov. Avšak tento druh manipulácie nemá šancu spôsobiť dlhodobé nízke ceny zlata.

Tretím populárnym mýtom je, že zlata je konečné množstvo. Dodnes sa vyťažilo podľa rôznych odhadov okolo 190 tis. ton zlata plus mínus. A operuje sa často s údajom ešte z 80tych rokoch minulého storočia, že zásoby zlata na Zemi sú už len 50 tis ton. Je to rovnako mýtus. Jednak sa objavujú stále nové a nové ložiská, v oceánoch sa odhaduje, že je okolo 45 tisíc ton zlata a rovnako ako sa predpokladá, že zlato je i pod oceánmi. A zlato vieme vyrobiť aj umelo. No a futuristi sa už obzerajú po jeho ťažbe aj vo vesmíre. To, čo je fakt je to, že pri súčasných cenách sa neoplatí zatiaľ len jeho ťažba. To je celé.

Ak Vám niekto predáva zlato s tým, že tieto mýty z Vás urobia čochvíľa boháča, pošlite ho kade ľahšie.

Ako teda kupovať zlato, ak by som chcel?

Ak má niekto záujem si kúpiť zlato, ideálne nech to urobí cez overených predajcov. A nie tých, ktorí mu predajú zlato s 10 alebo 20 % maržou nad trh. To sa neoplatí. Väčšinou sú to tí, ktorí Vám sľubujú nejaké sporenie v zlate v zahraničných bankách, aby ste si na zlato nasporili. Prerobíte. Ak máte dnes málo peňazí na kúpu nejakej hmotnosti zlata si skôr sami nasporte, a kúpte si menšie váhy zlata. A schovajte si ho doma na miestach, kde by nikto neočakával, že máte niečo cenné.

Zlato sa dá kúpiť aj s menšími nákladmi, ktoré sa pohybujú do 5 % nad spotovú cenu zlata. Aktuálnu cenu zlata nájdete na internete. Serióznych predajcov je dosť. Treba sa len poobzerať na internete a hlavne si ich overiť. Nekupujte zároveň žiadne výhodne znejúce ponuky napríklad cez Ebay – väčšinou je to takzvané fejkové zlato a predajcu už nikdy nenájdete a prídete o peniaze. Zlato sa relatívne ťažko falšuje. Ak kupujte tehličky, tie majú často presne stanovené rozmery na svoju hmotnosť. Tehličku si teda stačí zmerať a jej váha musí sedieť úplne presne plus cca 1 gram plastový obal. Rozmery rôznych tehličiek si rovnako viete overiť u ich výrobcov, ktorí ich udávajú na internete. Dnes viete kúpiť aj jednogramové pliešky zlata, unce zlata, či 100 gramové tehličky. Väčšie váhy by som už neodporúčal, kvôli spätnej likvidite.

Čo dodať na záver?

Pri zlate by ste mali vedieť, prečo ho kupujete a čo od kúpy očakávate. Ak chcete na zlate rýchlo zbohatnúť, skôr to nie investícia pre vás. A budete skôr sklamaní ako spokojní. Ak kupujete zlato ako poistku proti zlým politickým rozhodnutiam vo finančnom sektore alebo ako spôsob zanechať niečo svojim deťom, má to väčší zmysel. Nejedná sa zároveň o investičné odporúčanie. Každý by sa mal rozhodovať sám na základe čo najviac informácií.