Zákaz nedeľného predaja je ekonomický nezmysel.

Téma nedeľného predaja sa v parlamente objavuje v pravidelných intervaloch a do značnej miery rozdeľuje spoločnosť. Inak tomu nie je ani teraz. Z oboch táborov pritom zaznievajú všelijaké argumenty a často aj polopravdy, preto sa pozrime na túto tému bližšie a rozoberme si fakty.

Populárnym argumentom zástancov nedeľného predaja je, že nedeľný predaj je zakázaný vo vyspelých krajinách a my by sme preto mali nasledovať ich príklad.

Tento argument je pravdivý iba spolovice. Na jednej strane majú predaj v nedeľu zakázaný v Rakúsku, Nemecku, Nórsku, Poľsku, či vo Švajčiarsku. Ďalšími príkladmi sú potom Grécko, Malta, Slovinsko a Španielsko a trochu špecifickým príkladom je Belgicko. Z menej vyspelých krajín Európy do tejto skupiny patrí ešte Čierna Hora.

Problémom sú výnimky

Problémom ale je, že v týchto krajinách platia rozsiahle výnimky, ku ktorým sa zachvílu dostaneme.

Potom sú ešte dve krajiny, v rámci ktorých je nedeľné nakupovanie regulované, no nie úplne zakázané. Ide o Francúzsko, kde je možné nakupovať v niektorých regiónoch, ako je napríklad Paríž, Marseille a Lille, či 500 miest, ktoré sú definované ako turistické lokality. Ide napríklad o Nice, Le Havre, Vannes a Bordeaux. Už len samotné tieto výnimky umožňujú nedeľný predaj pre veľké množstvo Francúzov. Okrem toho platí tiež pravidlo o uvoľnení pre menšie obchody.

V Británii platia rozdielne pravidlá pre Škótsko a iné pre Anglicko, Wales a Severné Írsko. Nedeľné nakupovanie v Škótsku zakázané nie je. V Británii, Walese a Severnom Írsku je nedeľné nakupovanie obmedzené, avšak nie úplne zakázané. Žiadne obmedzenia sa nedotýkajú malých obchodov do 280 švorcových metrov plochy a to vrátane sviatkov. Veľké obchody nad túto rozlohu môžu mať otvorené 6 po sebe idúcich hodín medzi 10 tou a 18 tou hodinou. Okrem toho pre ne platia povinnosti zavrieť počas Veľkonočnej nedele a 25. decembra. Britániu môžeme považovať za krajinu, ktorá má nakupovanie počas nedele povolené.

Oveľa dlhší je však zoznam krajín, ktoré zákaz nedeľného predaja nemajú. Patria medzi ne také vyspelé krajiny ako Holandsko, Dánsko, Írsko, Česká republika, Maďarsko, Portugalsko, Taliansko, všetky tri pobaltské krajiny alebo Rumunsko a Bulharsko. Nedeľný predaj legislatívne neobmedzujú ani Fínsko a Švédsko. V niektorých krajinách môže byť nedeľný predaj zakázaný na základe dohody s odbormi a niektoré siete preto ostávajú zatvorené, avšak v prípade absencie celoštátneho zákazu sú v týchto krajinách niektoré predajne otvorené. Nedeľný predaj nie je zakázaný ani v menej vyspelých ekonomikách ako Ukrajina, Rusko, Srbsko, či Turecko. Ani v ostatných krajinách vyspelého sveta, ako sú napríklad USA, Kanada, Austrália, Japonsko, či Kórea nie je štandardom celoplošne zakazovať nedeľné nákupy. Obmedzenia sú známe skôr na lokálnej úrovni.

Poďme k spomínaným výnimkám. Všeobecne krajiny, ktoré majú zakázaný nedeľný predaj musia rešpektovať určité prirodzené zákonitosti. Nie je napríklad úplne možné uzatvoriť predaj na benzínových pumpách, krajiny tiež neobmedzujú predaj na letiskách ale tiež autobusových či vlakových staniciach, či maloobchodný predaj v turistických centrách. Slovenský zákon bol okrem iného inšpirovaný aj týmto opatrením a paradoxne mal obchody vo vybrané sviatky a niekoľko málo nedieľ otvoriť.

Krajinou výnimiek je napríklad Španielsko. Zákaz nedeľného predaja sa napríklad nedotýka oblasti Madridu a ďalších lokalít, čo samo o sebe umožňuje nákupy pre veľkú časť populácie v Španielsku.

Výnimky umožňujú napríklad otvorenie niektorých predajní počas nediel aj v Belgicku. Niektoré krajiny, ako Nórsko alebo Slovinsko umožňujú nakupovanie a predaj v malých predajniach, čo je zväčša upravené podľa rozlohy podlahovej plochy predajne. Tiež niektoré krajiny uplatňujú výnimky na predaj niektorého sortimentu. Vo väčšine prípadov nie je napríklad zakázaný predaj suvenírov, či výdaj zásielok. Poslednou skupinou výnimiek, uplatňovaných vo väčšine krajín je vlastníctvo samotnej predajnej plochy. Napríklad aj slovenský návrh zákona počítal s umožnením predaja živnostníkom a zákazom predaja najmä pre zamestnancov.

Problémom všetkých vyššie spomenutých výnimiek je najmä to, že umožňujú obchodníkom zákaz nedeľného predaja obchádzať. Pri zákaze nedeľného predaja napríklad benzínové pumpy rozšíria svoj sortiment a to veľakrát natoľko, že ľudia na benzínkach vedia nakúpiť aj čerstvé pečivo, či mäso. Často sa stáva, že predajne potravín sa začnú tváriť ako predajne suvenírov. Predajne obchodných reťazcov vo väčších mestách môžu vzniknúť priamo na autobusových alebo vlakových staniciach a tým pádom splnia podmienky nedeľného predaja. Skúsenosť z Poľska zase ukazuje, že malé predajne potravín sa začali tváriť ako výdajne zásielok. Pri obmedzení podlahovej plochy napríklad predajcovia na nedeľu, prípadne natrvalo zmenia rozlohu predajne tak, aby vyhovovala a predávajú ďalej. Pri výnimke na predaj pre živnostníkov sa môže stať, že narastie počet tzv. fiktívnych živností.

Viac krajín obchody v nedeľu opätovne otvára ako zatvára

Pri analýze jednotlivých krajín je však zaujímavé pozorovať aj trendy, čím vlastne nabúrame druhý z argumentov zástancov nedeľného predaja. Nie je pravdou, že vyspelá Európa obchody v nedeľu čoraz viac zatvára. V uplynulých rokoch zatvorili svoje predajne v nedeľu Poľsko Slovinsko a určité obmedzenia zavádza Chorvátsko. V Poľsku je to dôsledok silnej katolíckej cirkvi a vlády, ktorá sa snaží vyhovieť práve nábožensky viac orientovaným voličom. V Slovinsku ide o dôsledok ľavicovej vlády a zákaz bol zavedený v roku 2020, ale na túto tému dokonca v roku 2003 prebehlo referendum, v ktorom sa 57 % populácie vyslovilo za zákaz nedeľného predaja. V Chorvátsku je taktiež silná cirkev.

Oveľa väčší je však zoznam krajín, ktoré nedeľné nakupovanie v nedeľu povolili. V tomto smere je príkladom najmä Maďarsko. Menšia kresťanská strana, ktorá bola súčasťou vlády presadila v roku 2015 zákaz predaja v nedeľu. Napriek tomu, že sa javilo, že zákaz bude verejnosťou podporený, pravdou bol opak. Na podporu otvorenia obchodov sa dokonca pripravovalo referendum. Vláda nakoniec verejnému tlaku ustúpila o rok neskôr a v roku 2016 obchody v nedeľu opäť otvorila.

Od zákazu nedeľného predaja ustúpili také krajiny, ako je napríklad Fínsko, Holandsko, ale i Dánsko. Výrazne liberalizovali otváranie obchodov aj vo Veľkej Británii. Aj v štátoch, ktoré sú dávané za príklad Slovensku sa vedie diskusia o zákaze nedeľného predaja a od 90. rokov prebiehajú uvoľnenia pravidiel v oblasti nedeľného nakupovania aj v Nemecku.

Proti zákazu nedeľných nákupov existuje celá séria ekonomických argumentov. Dokonca aj v dôvodovej správe predkladatelia pripúšťajú, že nastane pokles pracovných miest v maloobchode. Odhady hovoria o asi 1700 zamestnancoch. Primárne asi nepôjde o zamestnancov v trvalých pracovných pomeroch, ale napríklad dohodári určite odpracujú menej a mnohí sa stanú nadbytočnými. Vplyvom zníženia potreby zamestnancov v maloobchode sa zníži dopyt po zamestnancoch. To vyvolá nižší tlak na mzdy a preto sa dá očakávať, že v budúcnosti sa aj existujúcim zamestnancom budú v maloobchode zvyšovať mzdy pomalšie, ako vo zvyšku ekonomiky. Ďalším ekonomickým argumentom je, že zamestnanci prídu o príplatky, ktoré majú za prácu v nedeľu.

Okrem týchto známych ekonomických argumentov však treba podotknúť spomenúť aj ďalšie. Jedným je riziko cezhraničných nákupov, ktoré sa vyskytuje v každej krajine so zákazom nedeľného nakupovania. Nemci z prihraničných oblastí chodia na nákupy do Holandska, či Francúzska, známe sú prípady, kedy občania Rakúska chodia na nákupy do Bratislavy počas nedieľ. V prípade Slovenska je toto riziko trochu nižšie, keďže obchody má zatvorené Poľsko a Rakúsko, nákupy v Českej republike predražuje silná koruna zase vysoká inflácia. Nákupy na Ukrajine v tomto čase nie sú vhodné. Napriek tomu však riziko cezhraničného nakupovania existuje.

Ďalšie dopady existujú v sektore malých a stredných podnikov. Je síce populárne zákaz nedeľného predaja ospravedlňovať bojom proti vykorisťovaniu nadnárodných reťazcov, no doplatiť na neho môžu aj malí obchodníci a to nielen priamo v tomto segmente. Mnohé malé kaviarne v nákupných centrách majú do značnej miery tržby postavené na nedeli. Otvorené počas nedieľ nie sú len nákupné centrá ale i malé kvetinárstva, na pár hodín dedinské potraviny, miestne potraviny na sídliskách, či lokálne mäsiarstva a pekárne. Mnohým takýmto malým prevádzkam štát život sťažil už drakonickými príplatkami za prácu cez víkend, vysokým odvodovým zaťažením, prípadne majú na nich dopad zvyšujúce sa dane z nehnuteľností a stúpajúce ceny energií. Zákaz predaja počas nediel môže byť pre nich likvidačný. Už dnes sa z našich ulíc takmer úplne vytratili predajne malých, nezávislých podnikateľov a ostali len obchodné siete. Zákaz nedeľného predaja môže tak urýchliť zánik malých, nezávislých prevádzok.

Ďalší dopad, aj keď ho je ťažké vyčísliť, existuje na ceny tovarov a služieb. Nie je pravdou, že obchodníci zásadne ušetria na zákaze nedeľného predaja. Na jednej strane síce nebudú musieť platiť pracovnú silu, na druhej strane však musia mať naďalej zapnuté nielen chladiace zariadenia ale v prípade nákupných centier aj osvetlenie.. Prípadné ekonomické straty, kedy prídu o tzv. impulzívny nákup môžu kompenzovať zvýšením cien.

Pre mnohé predajne v nákupných centrách navyše môže byť zákaz úplne likvidačný. Vlastník priestoru pravdepodobne nebude znižovať nájom prevádzkam a tak sa môže stať, že to niektorým nebude vychádzať a radšej skončia. Ako úplne scestný sa dnes javí návrh presunúť zvýšené príplatky na sobotu. Kombinácia zatvorených nedieľ a príplatkov v sobotu by mala zásadný dopad na slovenský maloobchod.

Obľúbeným je argument, že rodiny majú v nedeľu byť spolu v prírode, v reštaurácii alebo cukrárni. No zástancovia návrhu by si mali uvedomiť, že v populácii nežijú iba šťastné rodiny, ktoré chodia v nedele na turistiku. Existuje množstvo rôznych vrstiev obyvateľstva, ktoré si buď nestíhajú nakúpiť počas týždňa alebo skrátka potrebujú využiť služby obchodov aj v nedeľu. Môžu to byť napríklad študenti, ktorí si potrebujú kúpiť stravu na internát, kamionisti a opatrovateľky, ktoré chodia zo zahraničia domov iba na víkend a mnohí ďalší. Okrem toho, asi každý z nás už zažil situáciu, kedy mu na domáce práce v nedeľu niečo chýbalo a tak potreboval odskočiť do obchodu.

Treba si tiež uvedomiť, že zákazom nedeľného predaja neodpracujú predavačky menej dní. Ako sme už spomínali, o prácu prídu najmä brigádnici. Rozdiel pre predavačky bude spočívať najmä v tom, že v práci nebudú konkrétne v nedeľu. V dnešnej situácii sa môže stať, že raz, dva razy do mesiaca majú miesto nedele voľno v pondelok, či v stredu. Po zmene budú mať voľno práve v nedeľu. Takýto zamestnanci využívajú volno cez týždeň práve na vybavovanie rôznych záležitostí, ktoré by cez vikend nevybavili.

Ekonomicky zákaz nedeľného predaja nedáva zmysel

Na druhej strane, treba uznať, že existuje niekoľko argumentov v prospech nedeľného predaja. V prvom rade, podporujú ho aj niektorí obchodníci, ktorým sa predaj počas nedele neoplatí. Ich situáciu by mohlo posilniť to, ak by aj konkurencia musela počas nedieľ zatvoriť predajne. Môže ísť napríklad o malých predajcov v menších obciach, ktorí musia platiť nedeľné príplatky a preto nechávajú predajne zatvorené. Typicky je zástancom zákazu nedeľného predaja jedna z potravinárskych sietí, ktorá má koncept predaja postavený práve na situačných nákupoch počas týždňa a koncepte menších predajní, ktoré majú ľudia vo svojej obci, či mestskej štvrti. Takejto sieti nevyhovuje, ak sa rodina vyberie v nedeľu na veľký nákup do reťazca a počas týždňa nezrealizuje sériu menších nákupov v malej obci. Zákaz nedeľného predaja by jej preto mohol poskytnúť určitú konkurenčnú výhodu, keďže by povinne zatvorila konkurencia.

Zákaz nedeľného predaja môže byť pozitívny aj pre viacerých malých predajcov v nákupných centrách. V množstve prípadov majú takýto predajcovia podpísané zmluvy s obchodným centrom, ktorých podmienkou je mať otvorené počas otváracích hodín centra. V prípade niektorých predajní nemusí byť predaj v nedeľu rentabilný, a to opäť, najmä z dôvodu vysokých nákladov na pracovnú silu počas nedele.

Ďalšie dôvody sú najmä neekonomického charakteru. Je pravdou, že časti predavačov skutočne môže vyhovovať voľná nedeľa. Časť populácie určite ocení súlad tohto zákazu s náboženským presvedčením.

Z ekonomickej stránky je určite viacero nevýhod a negatív zatorených obchodov v nedeľu než pozitív a v konečnom dôsledku ide len o čisto politické rozhodnutie, ktoré zatiaľ nevieme ako dopadne.

A nezabudnite, keď sa vám video páčilo dajte mu lajk a tomuto kanálu odber aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali. A keď ma chcete podporiť, môžete mi venovať 2% alebo kúpiť kávu.