Koľko zarábajú poslanci, členovia vlády či prezidentka? Koľko majú ostatní najlepšie platení funkcionári?

Platy popredných osobností verejného sektora sú vždy kontroverzná téma, a to najmä keď sa začne hovoriť o platoch poslancov, predsedu parlamentu alebo dokonca prezidentky. Napriek tomu, nie sú to najlepšie platené funkcie, keďže netreba zabúdať aj na ostatné inštitúcie či štátne podniky. V tomto videu sa na platy tých najvyššie postavených vo verejnej správe pozrieme bližšie.

Grafy a ostatné infografiky sú zobrazené vo videu. 

Poslanci nemajú najviac

Začnime poslancami, vládou a prezidentkou. Poslanci majú oficiálne plat určený na základne priemernej mzdy, a to ako trojnásobok priemernej mzdy za predchádzajúci rok, teda v tomto roku by mali mať 3399 eur. Avšak podľa webu NRSR ho majú vo výške 3060eur v hrubom, a to kvôli zníženiu, ktoré je odstupňované podľa deficitu rozpočtu verejnej správy za minulý rok. V tomto roku bol tak „tabulkový plat“ poslanca znížený o 10% kvôli deficitu za minulý rok. Okrem toho poslanci k platu dostávajú aj tzv. paušálne náhrady na základe toho odkiaľ pochádzajú. V prípade TP v BA kraji majú 1,8-násobok priemernej mzdy čo je 2040 eur a mimo BA kraja je to 2,1-násobok, čo je 2380 eur. Paušálne náhrady sa na rozdiel od hrubej mzdy nezdaňujú a nezodvodňujú.

Okrem toho treba pripomenúť, že od roku 2011 do 2018 mali platy zmrazené na úrovni 1961 eur. Poslanci si tak môžu odhlasovať samy zmrazenie či nezmrazenie platov. Okrem toho si ako podspredsedovia či predsedovia výborov, ktorých je v parlamente 19, môžu prilepšiť o ďalších 83 až 166 eur. Predseda parlamentu má funkčný príplatok necelých 498 eur a podpredseda necelých 332 eur.

Poslanci majú naviac k dispozícii 2,7-násobok priemernej mzdy, čo je v tomto roku necelých 3060 eur na zabezpečenie svojich asistentov a kancelárie. Paradoxom je, že aj keď práca asistentov má znaky TPP, tak asistenti pracujú na živnosť.

Výhodou sú paušálne náhrady

Možno sa teraz pýtate či to je veľa alebo málo. Keby sme zobrali do úvahy zvyšok V4 k a napríklad Nemecko a vydelili len samotné platy poslancov priemernou mzdou, tak nám vyjde, že je to plus mínus rovnaké a zaostávajú len poslanci v Poľsku. Kameňom úrazu sú práve paušálne náhrady. Napríklad v Poľsku sú len vo výške okolo 500 až 600 eur. V Česku a v Maďarsku sú vyššie, avšak v úvodzovkách musia poslanci nosiť bločky a všetko poriadne vyúčtovať a dokonca v tomto balíku je zahrnutý aj rozpočet na kanceláriu a poslancov zatiaľ čo na Slovensku je tento balík peňazí oddelený. Na Slovensku dostanú poslanci paušálne náhrady automaticky bez toho, aby to niekto kontroloval či to minuli na dopravu, ubytovanie a podobne. V Nemecku dostávajú paušálne náhrady za iných podmienok a preto sa radšej do porovnania púšťať nebudeme. V konečnom dôsledku budú na tom Slovenský poslanci aj s paušálnymi náhradami lepšie ako poslanci krajín V4, keďže u nás si paušálne náhrady nastavené vyššie a nemusia sa dokladovať.

Platy členov vlády, teda ministrov a predsedu vlády sa odvíjajú od platov poslancov. Ich plat je 1,5-násobok platu poslanca. V tomto roku teda 4 590 eur a okrem toho predseda vlády má funkčný príplatok necelých 747 eur a podpredseda 498 eur. Rovnako aj členovia vlády majú paušálne náhrady, avšak nižšie ako poslanci. Ministri majú necelých 877 eur a podpredseda necelých 973 eur a predseda vlády necelých 1077 eur.

Prezidentkin plat nie je najvyšší

Prezidentkin plat je rovnako závislí od platov poslancov a jej plat sa počíta ako 4-násobok platu poslanca, čo je 12 240 eur v tomto roku. Plus treba započítať nezdanené paušálne náhrady vo výške necelých 1328 eur. Napríklad bývalí prezidenti dostávajú doživotný plat vo výške jedného platu poslanca.

Aj keď sa často hovorí o platoch predstaviteľov vlády a poslancov či prezidentky, tak zďaleka to nie sú najvyššie platy vo verejnej správe. Keď sa pozrieme na ostatné inštitúcie a ich vedúce osoby.

Z analýzy INEKO vychádza, že najvyšší plat má guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý má mesačný plat viac ako 19 700 eur v hrubom. Podľa výročnej správy NBS sa ani členovia bankovej rady, ktorá je najvyšším riadiacim orgánom NBS, nemôžu sťažovať.

Podľa analýzy nasleduje predseda ústavného súdu, ktorý má plat viac ako 8700 eur. Mimochodom sudcovia ústavného súdu majú oficiálny plat 1,3-násobok platu poslanca, avšak rovnako im môžu prináležať podľa pozície funkčné príplatky od 165 do 332 eur a rovnako majú nárok na paušálne náhrady, ktorú určuje plénum ústavného súdu a presnejšie čísla sa mi nájsť nepodarilo.

Za spomenutie stojí aj plat generálneho prokurátora, ktorý sa určuje ako 1,3-násobok platu poslanca, avšak pripočítavajú sa k nemu paušálne náhrady vo výške 50 % platu a rovnako funkčný príplatok necelých 332 eur. Ineko počíta plat generálneho prokurátora na 7 885 eur v hrubom. Treba pripomenúť, že uvádzané platy po prepočtoch nemusia na euro sedieť, keďže sa uvádzajú hrubé príjmy ktoré sa dania a paušálne náhrady, ktoré sa nezdaňujú.

Tretím v poradí je riaditeľ RTVS s platom 8437 eur.

Mal by sa zmeniť výpočet

Samotné Ineko, ktoré rebríček zostavovalo poukazuje na fakt, že v nižšie platených pozíciách by sa malo ohodnotenie zatraktívniť, keďže vyšší plat demotivuje od možnej korupcie. Rovnako odporúča,  aby sa zmenil výpočet platov na pozíciách, kde to je naviazané na poslanecké platy a nie na priemernú mzdu, aby sa nestalo to čo som spomínal v úvode, že bude plat zmrazený kvôli poslancom niekoľko rokov. Týka sa to napríklad Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), Protimonopolného úradu (PMÚ), Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) či Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Ďaľšou funkciou, ktorá by vás mohla zaujímať je funkcia starostu či primátora. Ich platy sú naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve a zvyšujú sa o koeficient, ktorý je odvodený od počtu obyvateľov mesta či obce. Finálna suma môže byť ešte poslancami mesta či obce navýšená o maximálne 60%. Napríklad primátor Matúš Vallo má plat približne 6000 € alebo primátor Trnavy má plat 6 418€. Platy primátorov väčších miest sa tak môžu kvôli navýšeniu vyšplhať aj nad platy poslancov v parlamente. Keď si chcete pozrieť koľko zarába váš starosta či primátor, choďte na stránku platstarostu.sk

Predsedovia samosprávnych krajov sú na tom platovo podobne ako primátori väčších miest. Ich plat sa určuje na základe platových tabuliek. V zásade ale podľa majetkových priznaní poberajú približne 5 až 6-tisíc eur v hrubom. Avšak tí, ktorí sú zároveň poslancami v parlamente, môžu poberať najviac minimálnu mzdu. Samotný poslanci majú približne 500 až 600 eur k dobru vo väčšine krajov.

Úplne osobitnou kategóriou sú štátne podniky resp. mestské podniky. Transparency international Slovensko v roku 2019 spravilo rebríček týchto firiem a ohodnotenie nakoľko sú ochotné poskytovať informácie o platoch a odmenách riaditeľa. 40 zo 100 spoločností informácie neposkytlo. Z rebríčku vyplýva, že najvyšší plat v roku 2018 mal riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko a to 124-tisíc eur ročne v hrubom. Ale vysoký plat mal aj riaditeľ Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a to viac ako 82-tisíc eur. Riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky alebo riaditelia Slovenskej konsolidačnej či Slovenskej záručnej a rozvojovej banky mali viac ako 70-tisíc eur za rok. A napríklad riaditeľ Letovej prevádzkovej služby SR mal plat viac ako 80-tisíc eur v roku 2018. Celý rebríček uvediem dole v popise tohto videa.

Špeciálne pri štátnych podnikoch je ťažké povedať, či odmeny sú oprávnené. Keďže viac ako polovica z nich nevyhodnocuje či splnila plány za predchádzajúce roky. A tak neviete povedať, či bol daný manažér na svojom poste úspešný. A to mimochodom 100 zaradených štátnych podnikov a inštitúcií hospodári ročne s 10 miliardami eur čo je štvrtina príjmov rozpočtu verejnej správy.