Ako vyplatiť zisk z s.r.o. ?

Podnikatelia pri svojom podnikaní určite narazia na jeden kľúčový rébus, a to ako si vyplácať zisk zo svojej s.r.o. Slovenská legislatíva v zásade ponúka niekoľko možností a výhody či nevýhody každej jednej si v tomto videu vysvetlíme.

V prvom rade záleží akú má zakladateľ v eseročke funkciu, teda či je spoločníkom alebo konateľom. Tu je dôležité si povedať, že spoločník a konateľ nie je to isté. Spoločník je majiteľom firmy. S.r.o. musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Rovnako to môže byť jedna alebo viaceré osoby. Konateľ koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a tak ďalej…

Výnimkou je napríklad jednoosobová eseročka, kde jedna osoba zastáva funkciu konateľa aj spoločníka. Video na túto tému uvádzam v pravom hornom rohu.

Zároveň je dôležité si ujasniť, či chce mať majiteľ eseročky pravidelný alebo nepravidelný príjem, a teda peniaze vyberať priebežne alebo mu stačí, keď si vyplatí väčší bonus raz za rok.

Dividenda (pre spoločníka)

V prípade, že to je raz za rok, tak najvhodnejšiu formou vyplácania je dividenda. Treba si uvedomiť, že dividenda sa vypláca už zo zdaneného zisku s.r.o., a to po účtovnom období. A samozrejme spoločnosť najprv nejaký zisk po zdanení musí mať.

Ak sa nedopĺňa rezervný fond spoločnosti, tak sa môže spoločníkovi vyplatiť dividenda, avšak pri jej vyplácaní sa musí zraziť 7% vo forme dani vyberanej zrážkou. Bonusom je, že sa môže dividenda vyplácať po skončení účtovného obdobia a aj priebežne, nie len jednorazovo.

Príjem zo závislej činnosti v s.r.o.

Príjem zo závislej činnosti je ďalšou možnosťou ako môže spoločník či konateľ vyberať peniaze z eseročky.

Tu záleží od toho či sa jedná o spoločníka alebo konateľa alebo o kombináciu oboch funkcií a či to je pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Keď sa funkcia konateľa/spoločníka vykonáva bezpodplatne, tak obe funkcie neplatia do sociálnej poisťovne žiadne odvody. V prípade, keď je niekto len spoločníkom, tak neplatí ani preddavky na zdravotné poistenie.  To neplatí, keď je konateľom bez ohľadu na to či je alebo nie je spoločníkom, vtedy platí zdravotné odvody vo výške 76,44 eur (2021), avšak v momente, keď je napríklad zamestnaný niekde inde, tak rovnako odvody platiť nebude.

To čo spomínam platí v prípade, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.

Prirodzene funkcia konateľa môže byť aj platená, a to v prípade keď dostáva odmenu za výkon svojej funkcie, ktorá je uzatvorená na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa či mandátnej zmluvy. Tu už sa daňovo odvodové zaťaženie trocha mení. V prípade spoločníka sa logicky nejedná o zmluvu o výkone funkcie konateľa, ale môže s firmou uzavrieť inú zmluvu, napríklad pracovnú zmluvu na výkon pozície finančného riaditeľa.

V prípade uzatvorenej zmluvy za výkon funkcie pri nepravidelnom príjme, čo je príjem, ktorý vám nebude plynúť každý mesiac, ide celkovo 14% do zdravotnej poisťovne a 28,75% do Sociálnej poisťovne. Pričom hovoríme o celkovom zaťažení z hrubej odmeny. V prípade pravidelného príjmu (teda každý mesiac) to je rovnaká výška do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne ide 33,55%.

Dobrý príklad má na svojom webe v článku aj samotná Firmáreň a link vám priložím pod toto video. Ale v skratke. Na základe skôr spomínaného si môže dať konateľ odmenu 50 eur mesačne na základe zmluvy o výkone konateľa. Z tejto sumy zaplatí celkovo do sociálnej a zdravotnej poisťovne 23,77 eur. Takto bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť a rovnako bude mať postarané o sociálne poistenie. A okrem toho získa daňový náklad do firmy. Prirodzene treba myslieť aj na to, že pri sociálnom poistení pri tak nízkych odvodoch bude mať len nízku dávku v nezamestnanosti, nízku materskú či dôchodok.

Napríklad pri dôchodku platí, že aby ste dostali minimálny dôchodok musíte odrobiť 30 rokov počas ktorých máte aspoň 24,1% z priemernej mzdy v tom ktorom roku. To by v našom prípade musela byť  v roku 2020 odmena vo výške 273 eur mesačne.

Konateľ či spoločník môže byť v spoločnosti aj klasickým zamestnancom, avšak toto je najmenej výhodná forma, keďže do sociálnej poisťovne pôjde celkovo 34,6% z odmeny a 14% do zdravotnej poisťovne. Tu treba zdôrazniť, že takéto zamestnanie so sebou nesie aj ostatné administratívne náklady, ktoré sú spojené s klasickým zamestnancom, čo napríklad v prípade zmluvy o výkone funkcie konateľa neplatí.

Je tu aj možnosť fakturácie

Poslednou možnosťou je fakturácie zo strany spoločníka. To znamená, že spoločník ako fyzická osoba-živnostník bude fakturovať eseročke. Konateľ môže firme fakturovať tiež, avšak ak by chcel byť popri konateľstve aj podnikateľom napríklad na živnosť „pre seba“, mal by si dať pozor na zákaz konkurencie. Pri tejto možnosti existuje riziko, že po daňovej kontrole bude úrad považovať transakcie za uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu za účelom získania daňového zvýhodnenia. Navyše na fakturáciu sa budú vzťahovať pravidlá transferového oceňovania.

Fakturácia v zásade môže prebiehať buď ako príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, teda napríklad zo živnosti alebo ako príjem z vytvorenia alebo použitia diela (napríklad vytvorenie textu, loga,…), takémuto príjmu sa hovorí aj aktívny príjem alebo ako príjem z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu (čiže licencia na použitie napríklad textu). Takýto príjem sa označuje ako pasívny.

V prvom prípade je daňovo odvodové zaťaženie ako pri živnosti. Platia sa preddavky na zdravotné poistenie či sociálne odvody a rovnako daň z príjmu, pričom je možné využiť paušálne výdavky a NČZD. V druhom a treťom prípade, teda aktívneho a pasívneho príjmu tu vznikajú drobné rozdiely. V prípade zdanenia zrážkou vo výške 19% nevzniká odvodová povinnosť do sociálnej a zdravotnej poisťovne a ani sa autor nemusí registrovať na daňovom úrade. Na strane druhej nie je možné uplatniť NČZD ani paušálne či preukázateľné výdavky.

V prípade zdaňovania v daňovom priznaní pri oboch typoch príjmu je možnosť uplatniť paušálne či preukázateľné výdavky. Avšak pri aktívnom príjme je možné uplatniť aj NČZD či daňového bonusu na dieťa na rozdiel od pasívneho príjmu. Nevýhodou je, že pri aktívnom príjme môže vzniknúť aj odvodová povinnosť do sociálnej a zdravotnej poisťovne (podobne ako pri živnostníkovi) a navyše je potrebná registrácia na daňovom úrade.

V konečnom dôsledku neexistuje dokonalé riešenie a záleží od podmienok podnikateľa, či má aj iný príjem a ako často chce peniaze z eseročky. Nech už si vyberie podnikateľ čokoľvek treba mať hlavne na pamäti, že to musí byť v súlade so zákonom. A určite keď si nebudete istý, tak odporúčame využiť služby účtovníkov či daňových poradcov.