Platové rozdiely medzi oboma pohlaviami tu s nami sú už veľmi dlho a pravdepodobne ešte nejaký čas budú. V jednoduchosti sú to priemerné platové rozdiely medzi mužmi a ženami bez ohľadu na zamestnanie. V tomto videu sa pozrieme na to, prečo ženy zarábajú menej ako muži.
Podľa čísel Eurostatu v roku 2018 ženy zarábali menej na Slovensku v priemere o necelých 20 percent. Priemer Európskej únie je pritom na úrovni necelých 15 %. Najvyrovnanejšie sú platy v Rumunsku, kde je rozdiel len tri % a naopak najväčší rozdiel v odmeňovaní mužov a žien je v Estónsku, kde ženy zarábajú o 22,7 %menej.
V prípade keď sa pozrieme na rozdiel v platoch na rovnakých pozíciách, čo sú vlastne upravené dáta, tak rozdiel je menší a to okolo osem až deväť %. Čísla sa môžu líšiť podľa zdroja a metodiky. Napríklad, v prípade porovnanie hodinovej mzdy sa neberú do úvahy rôzny PN ky či OČR-ky, ktoré môžu mesačnú mzdu ovplyvniť.
K tomu pri neočistenej mzde existujú špecifické pozície, ktoré častejšie vykonávajú muži či ženy. Príkladom sú rôzne asistentky či sekretárky alebo sestričky. Na druhej strane sú to práve muži, ktorí sú častejšie vo vedení firiem a majú vyšší príjem.
Môže za to historický vývoj a postavenie žien v spoločnosti
A prečo ženy zarábajú menej ako muži? Dôvodom je historický vývoj a rovnako aj postavenie žien v spoločnosti.
Drvivú časť dejín sa ženy starali o chod domácnosti a neboli výraznejšie ekonomicky aktívne. To sa zmenilo až v 18. a 19. storočí, za čo môže aj priemyselná revolúcia, kedy ženy začali prechádzať do výrobnej sféry. Napriek tomu stále muži ostávali živiteľmi rodiny. Napríklad v roku 1929 dostávali ženy v Československu približne o 38 % nižšiu mzdu než muži. Po páde socializmu v roku 1989 bol plat žien nižší o približne 25 až 30 %.
Do legislatívy sa začala mzdová rovnosť medzi mužmi a ženami dostávať v priebehu 20. storočia. Vo Francúzsku to bolo už v roku 1927 v prípade učiteľov a v Spojených štátoch amerických a v Spojenom kráľovstve sa rovnosť v odmeňovaní dostala do legislatívy v priebehu 60. a 70. rokov, kedy už mzdy neboli osobitne určované pre mužov a ženy. V Československej republike bola rovnoprávnosť zakotvená v roku 1945, avšak stále sa rozlišovalo medzi lepšie platenými ťažšími prácami a horšie platenými ľahšími prácami. Pričom tie ťažšie väčšinou vykonávali muži.
Avšak zlepšuje sa to, podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 sa platové rozdiely zmenšili o 10 p.b.
Z hľadiska postavenia, sú ženy v spoločnosti stále vnímané ako matky. A to znamená, že s deťmi idú na materskú či rodičovskú dovolenku, ktorá je mimochodom na Slovensku jedna z najdlhších. To ich voči mužom znevýhodňuje, keďže vo svojom kariérnom postupe zastavia zatiaľ čo muži ďalej napredujú.
Zároveň matky vo väčšej miere čerpajú OČR alebo PN a starajú sa o domácnosť a deti. Okrem toho keby sme započítali ženskú neplatené prácu, teda napríklad starostlivosť o domácnosť, tak ženy v zásade robia podľa dát OECD denne dlhšie o 25 minút.
Existujú dva prístupy
A čo sa s tým dá robiť? V zásade sú dva prístupy pričom je jeden menej a druhý viac liberálny. Na jednej strane môže štát viac zasahovať do fungovania firiem a regulovať ich, napríklad môže vyžadovať od zamestnávateľov, že musia zverejňovať platy svojich zamestnancov a zamestnankýň a pôsobiť tak transparentne.
Túto povinnosť majú firmy v Spojenom kráľovstve, ktoré majú viac ako 250 zamestnancov. Podľa analýzy ministerstvá práce socialnych veci a rodiny z 9000 firiem vyplnilo dotazník necelých 1100 firiem. Z neho vyplýva, že len 11% firiem vypláca rovnaké mzdy. 15% vypláca vyššie mzdy ženám a zvyšok vypláca vyššie mzdy mužom.
Naopak liberálnejší postoj skôr hovorí o menších intervenciách a reguláciách. Liberálne think-thanky ale napríklad aj inštitút finančnej politiky (ktorý dokonca zistil, že slovenskí zamestnávatelia volajú na pohovor rovnako mužov aj ženy), poukazujú na to, že mala by sa zmeniť legislatíva okolo materskej a rodičovskej dovolenky a zároveň zjednodušiť zákonník práce, keďže napríklad na Slovensku sú stále nepopulárne kratšie úväzky, ktoré by ženy pri starostlivosti o deti rady využili.
V súčasnosti sa na úrovni EÚ rokuje o aktualizácii stratégie rodovej rovnosti. Európsky parlament požaduje, aby sa viac dbalo na vzdelávanie a propagáciu technických či vedeckých smerov, ktoré sú typicky populárnejšie medzi mužmi. A rovnako aby sa zlepšili podmienky predškolského vzdelávania a starostlivosti o deti. Jednoducho, aby mali ženy väčšiu šancu na budovanie kariéry. Avšak nachádza sa tu aj myšlienka o zverejňovaní platov.