Teroristi, chudoba a devastácia. Z čoho žije pásmo Gazy a Hamas?
Pred pád dňami opäť začal konflikt resp. začala jedna z mnohých eskalácií medzi Palestínou a Izraelom. Hamas spustil z pásma Gazy nečakaný útok s nečakaným úspechom, a to napriek tomu, že pásmo Gazy je už desiatky rokov blokované Izraelom, a to nie len vojensky, ale aj ekonomicky. Čo je vlastne pásmo Gazy a prečo je to jedna z najchudobnejších oblastí blízkeho východu a z čoho žije hnutie Hamas, ktoré má nad Gazou kontrolu? Na to sa v tomto videu pozrieme.
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou siaha niekde do povojnových 40 rokov kedy v roku 1948 vznikol nezávislý štát Izrael, ktorý uznali mocnosti Spojené štáty americké či Sovietsky zväz, avšak nikdy ho neuznali palestínsky araby na území Palestíny, kde izraelský štát vznikol. V priebehu rokov sa konflikt transformoval z konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi a ostatnými arabskými štátmi ako napríklad Egypt či Sýria do konfliktu medzi Izraelom a Palestínou, kde v roku 1987 vznikla organizácia Hamas ako radikálne hnutie, ktoré nesúhlasilo s vajatavým prístupom pôvodnej organizácie pre oslobodenie Palestíny. Palestína síce s Izraelom v Osle v roku 1993 podpísala niekoľko dohôd, ktoré mali viesť ku ukľudneniu situácie, nakoniec to ale celé zlyhalo. A to na oboch stranách, keďže ani izraelským radikálom a ani Hamasu sa tento krok nie úplne pozdával. Po ďalších rokoch roztržiek a teroristických útokov sa Izrael rozhodol stavať múr a kontrolovať hranicu s pásmom Gazy a západným brehom Jordánu no a v Palestíne po smrti Jásira Arafata sa dostal k moci viac-menej Hamas, ktorý v teroristických útokoch pokračoval a Izrael zase reagoval odvetnými útokmi. Mimochodom Hamas eviduje USA a EÚ ako teroristickú organizáciu. Samotný Hamas mal rozpory aj s Fatahom čo je hlavná palestínska politická strana a od roku 2007 de facto pásmo Gazy ovláda Hamas a Západný Breh Jordánu je pod kontrolou Fatahu z ktorého pochádza Mahmud Abbás, prezident, ktorý krajinu ovláda prezidentskými dekrétmi, keďže parlament je od sporov Hamasu a Fatahu nefunkčný. Skrátka nie je to také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá.
Život pod Izraelom
Samotná Gaza bola od roku 1948 do roku 1967 fakticky pod správou Egypta po tzv. Izraelsko-Arabskej vojne. A egypt tu mal svojho guvernéra. Už v tom čase zápasila Gaza s problémami, keďže z palestínskych území sa vrátilo približne 200-tisíc ľudí po skončení vojny a tí v Gaze prácu nemali. Po 6 dňovej Izraelsko-Arabskej vojne Gazu obsadil Izrael, ktorý Gazu de facto spravoval a kontroloval a napríklad tam založil do prelomu milénií celkovo 21 židovských komunít, teda miesta kde žili len židia a ktoré zaberali asi 20% územia.
Z ekonomického pohľadu od roku 1967 do 1982 rástol hrubý národný produkt ročne o približne 9% hlavne kvôli tomu, že Palestínčania mohli v Izraeli pracovať. Kým v roku 1967 mzdy a príjem produkovaný mimo pásma Gazy tvoril asi 2% hrubého národného produktu, tak v roku 1984 to už bolo viac ako 44%.
Napriek tomu, že to vyzeralo ako zlaté časy pásma Gazy, tak malo to aj svoje ale. Ekonómovia skôr poukazuje na fakt, že samotná práca v Izraeli síce domácnostiam pomohla, avšak nijak zásadne sa to neodrazilo na ekonomike pásma Gazy. De facto ostala Gaza odkázaná na zahraničnú pomoc. Zároveň dôvodom tzv. De-developmentu boli rôzne obmedzenia zo strany Izraela. Poľnohospodári, ktorí pestovali napríklad citrusy museli platiť DPH, daň z pôdy a rovnako aj daň z exportu. Naopak izraelskí producenti podnikajúci v Gaze mali často dane odpustené a dokonca produkciu dotovanú. Do roku 1967 tvorilo poľnohospodárstvo viac ako tretinu HDP pásma Gazy a vyše 30% zamestnanosti. Zároveň Izrael držal pevnú ruku nad zahraničným obchodom Gazy a de facto nemohla exportovať na západné trhy. Rovnako mala obmedzenia v prípade niektorých potravín, ktoré nemohla exportovať do Izraela, aby tak neohrozili Palestínci izraelský trh. Zároveň mali obmedzený prístup k finančným prostriedkom kvôli bankovým obmedzeniam. Kombinácia týchto a ešte iných obmedzení prakticky zabili akýkoľvek potenciál na rast ekonomiky pásma Gazy.
Ďalšie zmeny prišli v roku 1993, kedy sa v osle podpísali spomínané dohody, ktoré mali viesť k ukľudneniu situácie. Izrael tak po prvej intifáde v roku 1987 kedy Palestínčania protestovali a nechceli pracovať pre Izrael, postupne nechal vládu na Palestínčanoch, teda okrem vojenskej kontroly a osád, ktoré patrili Izraelu. Okrem toho Izrael opevnil celú hranicu s Gazou. V rovnakom čase vzniklo radikálne hnutie Hamas, ktoré s akoukoľvek mierovou cestou voči Izraelu nesúhlasilo.
Situácia po dohodách v Osle
Po druhej intifáde začiatkom milénia musel Izrael celú hranicu prebudovať a vybudoval nové opevnenia a kontrolné body a kontroly sa ešte viac sprísnili. V roku 2005 sa nakoniec Izrael z oblasti úplne stiahol a zrušil aj spomínané židovské obce. Naďalej si ale ponechal kontrolu nad vzdušným priestorom a morom v blízkosti pásma Gazy. Podobne sa sprísnila kontrola aj zo strany Egypta na prechodoch smerom k Egyptu z pásma Gazy. Spojené národy považovali v tom čase Izrael za okupanta Gazy, keďže fakticky kontroloval pohyb a obchod celého pásma Gazy.
Po ďalších rokoch roztržiek a teroristických útokov sa Izrael rozhodol stavať múr a kontrolovať hranicu s pásmom Gazy a západným brehom Jordánu no a v Palestíne po smrti Jásira Arafata sa dostal k moci viac-menej Hamas, ktorý v teroristických útokoch pokračoval. Navyše Hamas útočil aj na vlastných a tak defacto získal kontrolu nad Gazou.
Ekonomika pásma Gazy sa dostala ešte do väčších problémov, keďže Izrael uvalil na Gazu od roku 2007 blokádu. A navyše odvtedy pomaly na pravidelnej báze vznikajú medzi Izraelom a Gazou roztržky. Na jednej strane sa Hamas snaží neustále robiť výpady a bombardovať Izrael a na strane druhej mu to Izrael vracia.
Od roku 2007 z piatich hraničných priechodov kade putovali ľudia a tovar fungovali už len dva a aj to v obmedzenom režime. Zároveň sa vymedzila nárazníkov zóna za hranicami, kde je povolený len vstup farmárov a aj to len peši. Zároveň Izrael stále kontroluje more a vzduch. Na mori prísne kontroluje rybolov Palestínčanov a v prípade prekročenia dohodnutých hraníc sa nevyhnú streľbe či konfiškácii majetku. Zároveň sa obmedzuje import tovarov do Gazy a bez problémov prechádza len humanitárna pomoc. Niektoré tovary, ktoré môžu slúžiť na vojenské účely sú úplne vylúčené, teda ono ten zoznam je celkom dlhý a nie sú tam len vojenské tovary.
Slabá ekonomika
Pásmo Gazy, kde sa tlačia 2 milióny obyvateľov na 365 km štvorcových, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu sveta, sa nikam výrazne za posledné skoro tri dekády neposunulo. Kým od roku 1994 do 2018 vzrástol počet obyvateľov o 137%, tak reálne HDP len o 48% čo v realite predstavuje prepad HDP na hlavu o 37%. Nezamestnanosť narástla z 22% na viac ako 50% pričom medzi mladými je ešte vyššia. Najhoršie obdobie pre Gazu bolo od roku 2000, kedy sa začali nepokoje a následne od roku 2007 od ovládnutia Gazy Hamasom. Pre porovnanie podľa dát rástla ekonomika Gazy od roku 2007 do roku 2018 tempom 0,8% ročne, zatiaľ čo západný breh Jordánu rástol tempom vyše 6%.
Okrem toho od roku 2007 zápasí Gaza s výpadkami elektriny, keďže majú len jednu starú elektráreň a množstvo ľudí nemá prístup k tečúce vode. Podľa štatistík vyše 60% z nich sa nachádza pod hranicou chudoby.
V zásade ide o nekončiaci konflikt, kde Hamas neustále podniká teroristické útoky na Izrael ako ten spred pár dní a na strane druhej mu to Izrael vracia aj formou ekonomickej blokády, ktorej dôsledky si odnesú bežní ľudia žijúci v pásme Gazy.
Samotný Hamas, ktorého cieľom je ovládnutie Palestíny a zničenie Izraela zase na svoje financovanie využíva pomoc od spriatelených krajín, napríklad od Iránu. Rovnako má defacto moc nad rozpočtom pásma Gazy kde vyberá dane a iné poplatky od ešte fungujúcich podnikov a ľudí. Rovnako ale zarába aj na tuneloch prostredníctvom ktorých sa pašujú zbrane a tovar z Egypta. Okrem toho sa píše aj o obvineniach, že niektoré neziskovky z regiónu či zo sveta Hamas priamo podporovali. Navyše má Hamas aj spoločnosti a investičné portfólio v zahraničí z ktorého zisky majú prúdiť priamo na podporu terorizmu.
Hamas na celej situácii benefituje, keďže blokáda je vodou na mlyn pri prijímaní nových ľudí, ktorí sa narodili a vyrastali v problematickej Gaze. A ktorý viac či menej ochotne vstúpia do radov teroristickej skupiny Hamas.