Rok 2016 zmenil finančný svet

Je rok 2015 a vy v bežný deň, ako novinár nemeckého plátku Süddeutsche Zeitung sedíte redakcii. Zrazu vám v maili pristane oslovenie od anonymu, ktorého identita vám nebude známa aj o niekoľko rokov neskôr a on si nebude hovoriť inak ako John Doe. V maili vám ponúkne dáta, ktoré poukážu na schémy cez ktoré sa odvádzajú peniaze do daňových rajov. Cez túto schému sa skrývajú celebrity, politici, športovci a všetci, ktorí sa chcú v lepšom prípade vyhýbať plateniu vysokých daní alebo len hľadajú anonymitu a v horšom prípade chcú peniaze vyprať bez toho, aby niekto vedel, že patria práve im.

John Doe vám postupne naposiela všetko čo má, viac ako 11 miliónov strán dokumentov v celkovom objeme 2,6 terabajtu dát. Vám by spracovanie tak veľkého objemu dát trvalo asi do konca života a tak sa s redakciou rozhodnete tento únik dát posunúť aj ostatným cez medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov. Touto cestou dostane dáta viac ako 100 redakcií v desiatkach štátov.  Trvá približne rok kým sa dostavia prvé výsledky vo forme článkov.

Tretieho apríla 2016 bude únik dát, ktorý dostane názov Panama Papers zverejnený a vypustený do sveta.

Panamské papiere sa týkajú jednej advokátskej kancelárie menom Mossac Fonseca, ktorá je pomenovaná po jej zakladateľoch meno Jurgen Mossac a Ramón Fonseca. Táto kancelária pôsobiaca v desiatkach štátov od roku 1977 mala v zásade jednoduchý biznis model, a to vytváranie podnikových štruktúr na objednávku zvyčajne s cieľom optimalizovať daňové bremeno v daňových rajoch, ktorých charakteristikou je bankové tajomstvo, anonymita a nízke dane.

Vlastnícke štruktúry boli rôzne. Od jednoduchších, kde len boli nastrčené tzv. biele kone, teda zvyčajne osoby, ktoré pôsobili v stovkách firiem. A tých mala táto kancelária dostatok. Až po komplikovanejšie štruktúry s tzv. trustami alebo zvereneckými fondmi, ktoré som spomínal v minulom videu. Cielom bolo zvyčajne anonymizovať konečného užívateľa výhod trustu. Anonymizácia niekedy nabrala bizarných rozmerov. Mossac Fonsecca si napríklad dopisovala s Harry Potterom.

Na konci dňa záležalo len na tom koľko bol klient ochotný zaplatiť. Tí čo zaplatili sa takto dokázali vyhýbať štátnym orgánom a investigatívnym novinárom, ktorí sa v ostrovných jurisdikciách nedokázali k ničomu dopátrať.

Státisíce firiem v offshoroch

V Panama Papers je približne 214-tisíc spoločností, kde skoro polovica pôsobila alebo pôsobí na britských panenských ostrovoch a zvyšok sídli v rámci Panamy, Bahám, Seychell alebo Ostrova Samoa. Mosac Fonseca tieto firmy formálne riadila v mene nie konečných vlastníkov ale sprostredkovateľov, teda účtovníkov, právnikov, či bánk alebo trustees či nominees. Tí pochádzali z jurisdikcií ako Švajčiarsko, Hong Kong, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Panama či Jersey, ale aj Čína či Spojené arabské emiráty. Vždy ale platilo, že sprostredkovatelia zvyčajne riadili spoločnosti v prospech niekoho, ktorého identita je schovaná a jeho podpis na dokumentoch bežne nenájdete. Tí pochádzali z Číny, Ruska, Hong Kongu alebo Spojeného kráľovstva.

Samotné zakladanie spoločností a komplikovanejších štruktúr v zahraničí za cieľom minimalizácie daní či maximalizácie ochrany majetku nie je nelegálne a dokonca je aj pochopitelné. Keď ste podnikateľ v krajine, kde vám môžu siahnuť len tak na majetok, tak radšej ho budete mať niekde inde. Aj keď samotná daňová stránka je na diskusiu. Pravicoví ekonómovia vám odpovedia, že daňová konkurencia medzi štátmi je prospešná vec, naopak laviačiari povedia, že je lepšia harmonizácia, pretože dochádza k daňovým únikom a štáty sa tak samé ochudobňujú.

Mossac Fonsecca od založenia obslúžila státisíce spoločností a vo väčšine prípadov nešlo o nelegálnu činnosť, keďže predsa len využívala diery v medzinárodnom práve. Napriek tomu pre nemalú časť klientov robili aj ilegálny resp. aspoň morálne otázny biznis. Paradoxom je, že do toho boli zapojené aj desiatky väčších či menších bánk, kde mohli mať osoby anonymné účty. Teda oni ich nemali mať, ale banky a panamská kancelária tieto regulácie efektívne prehliadali. Navyše mala Mossac Fonseca aj špeciálnu službu pre špeciálnych klientov, ktorí chceli vyprať peniaze, tzv. MS Escrow. Cez tú si vyprali peniaze napríklad manažéri Siemensu. Kancelária si za to brala 10% z vypratej sumy. Rovnako vám Mossac Fonseca mohla poradiť ako si kúpiť nehnutelnosť cez daňový raj s tým, že by to nikto nevedel a vaša identita by bola skrytá.

Najväčším problémom bolo, že Mossac Fonseca otvárala dvere a poskytovala služby aj politikom a osobám vo významných verejných funkciách

Premiéri, ale aj členovia kráľovských rodín

Medzi známymi osobami, ktoré boli spomenuté v Panama papers boli zvyčajne politici a ich rodiny a zvyčajne z blízkeho východu či Afriky, avšak nie výhradne. Najviac sa v tom čase písalo o Islandsom premiérovi, ktorý behom pár dní odstúpil kvôli svojej spoločnosti, ktorú vlastnil s manželkou v zahraničí. Táto spoločnosť vlastnila dlhopisy a akcie bánk, ktoré počas finančnej krízy na Islande skrachovali. Dôvodom protestov bolo, že Gunnlaugsson sa dlhodobo pred novinármi dušoval, že žiadnu spoločnosť v zahraničí nemá.

Ďalšou osobou, ktorá to po leaku schytala bol pakistanský premiér Nawaz Sharif, ktorého rodina mala majetky v niekoľkých spoločnostiach riadených Mossac Fonseca, a to zvyčajne v Spojenom kráľovstve. On aj členovia rodiny dostali niekoľkoročné tresty a plus vysoké pokuty. Napriek tomu Nawaz Sharif sa momentálne vďaka obštrukciám skrýva v Spojenom kráľovstve a údajne nakupuje.

Mossac Fonseca poskytovala služby aj sankcionovaným osobám a drogovým kartelom či iným kriminálnikom. Napríklad poskytovala služby Assádovej rodine, ktorá bola na sankčných zoznamoch. Bizárom je, že v tomto prípade jej pri tom pomáhala jedna z najväčších bánk HSBC. V Panama papers sa ocitla aj firma, ktorá nepriamo sponzorovala severokorejský jadrový program a mimochodom bola tiež na sankčných zoznamoch. Okrem toho sa v panama papers objavil aj Jan Marsalek, ktorý bol podozrievaný z účasti na podvode v rámci Wirecard a v súčasnosti je spájaný s ruskými tajnými službami alebo Wagnerovcami. Marsalek sa stále nachádza medzi hladanými osobami v databáze europolu. No a ruské sankcionované osoby kvôli anexii krymu v roku 2014 sú osobitná kapitola, ku ktorej sa ešte dostaneme.

Najväčší únik dát menom Pandora Papers

Panamské papiere neboli jediné, aj keď to bol doteraz druhý najväčší únik dát. ICIJ sa venovalo a publikovalo aj iné leaky, ako Pandora papers, Paradise Papers alebo Offshore leaks. Práve Pandora Papers publikované pred dvoma rokmi boli doteraz najväčším únikom dát. Týkali sa skoro 30 tisíc spoločností v offshoroch a odhalili finančné tajomstvá 35 súčasných alebo minulých svetových lídrov, a 330 politikov z viac ako 90 štátov. Skoro 12 miliónov strán dokumentov pochádzalo od 14 kancelárií v daňových rajoch, ktoré tieto služby Konečný vlastníci sedia v Rusku, Spojenom Kráľovstve alebo v Argentíne či Číne.

Tak ako pri Panama papers aj tu sprostredkovatelia vedeli za pár stoviek či tisíc dolárov založiť vlastnícku štruktúru, ktorá vám skryje identitu a od 2 do 25 tisíc dolárov vám založili aj Trust.

Politici spomínaní v Pandora Papers zvyčajne pochádzali z južnej či strednej Ameriky alebo blízkeho východu. Avšak v Pandora papers neboli len politici, ale napríklad aj šéf talianskej mafie Camorra, ktorý ešte predtým ako bol odsúdený na 20 rokov mal v UK kryciu spoločnosť cez ktorú kupoval pozemky v Španielsku.

Medzi najznámejšie prípady o ktorých sa hovorilo patrí prípad Tonyho Blaira, bývalého premiéra UK, ktorý v roku 2017 kúpil nehnutelnosť skoro za 9 miliónov dolárov kúpou spoločnosti ktorá ju vlastnila a zaregistrovaná bola na britských panenských ostrovoch. Touto cestou ušetril cca 400-tisíc na daniach. Mimochodom aj predtým aj potom hovoril verejne o tom, že s daňovými rajmi treba niečo spraviť.

Ďalším príkladom je bývalý český premiér Andrej Babiš, ktorý tiež nešetril kritikov na účet daňových rajov, avšak nakoniec leak ukázal, že cez krycie spoločnosti na britských panenských ostrovoch a v monaku nakúpil nehnuteľnosti v hodnote niekoľko miliónov eur blízko francúzkeho cannes. Odborníci hovorili, že to nesie znaky prania špinavých peňazí, aj keď stopercentne sa to dokázať nedá, avšak Andrej Babiš nikdy tento prípad nevysvetlil a ani sa k nehnutelnostiam v majetkových priznaniach nepriznal. Napriek tomu že on a jeho manželka z nich pravidelne postovali na sociálne siete.

Politici z Ruska, ale aj Ukrajiny

Veľa prípadov o ktorých sa hovorilo aj v súvislosti s Panama papers pochádzali z Ukrajiny či Ruska. Panama Papers napríklad poukázali na vtedajšieho prezidenta Petra Poroshenka, napriek tomu, že dlhodobo tvrdil, že žiadne offshorové spoločností nemá. No predsa len mal. A čelil tak obvineniam, že cez cyperskú spoločnosť vlastnenú firmou z britských panenských ostrovov vyviezol 4 milióny eur z Ukrajiny, čo bolo vtedy kvôli kapitálových obmedzeniam centrálnej banky zakázané. Kauzy v spojení s Pandora Papers neobišli ani súčasného prezidenta Zelenského. Pandora Papaers poukázali na to, že on a jeho priatelia mali niekoľko offshore spoločností na britských panenských ostrovoch, cypre či Belize. Jednou z nich bola Maltex Multicapital Corp v ktorej mal Zelensky štvrtinový podiel s manželkou cez inú spoločnosť na Belize menom film Heritage. Zvyšnú časť mali jeho známi, ktorí tiež neskôr zastávali významné funkcie v štáte. Tento podiel pred jeho úspešnou kandidatúrou na prezidenta posunul práve týmto ľuďom, avšak z dokumentov vyplýva, že stále dostával od spoločnosti Maltex dividendu. Avšak nikto netuší akú a za čo. Nasledovalo to čo v ostatných prípadoch, ktoré som spomínal. Nikto nikde v majetkových priznania podiely nepriznal a nikdy sa k tomu podozriví nepriznali a nikdy to nevysvetlili.

Osobitnú kapitolu v rámci Pandora a Panama Papers má Rusko. V spojitosti s nimi sa hovorilo najmä v súvislosti so Sergejom Rolduginom, ktorý sa síce živý klasickou hudbou, ale v pozadí je za firmami cez ktoré pretiekli miliardy dolárov. Z leakov vyplýva, že s peniazmi sa v offshoroch narábalo dvoma spôsobmi. Prvým bol príjem z nákupu a predaja cenných papierov. Najprv sa nakúpili akcie aby sa v zápetí predali za niekoľkonásobnú cenu, čim sa podľa expertov vyprala nejaká suma peňazí. Alebo po podpise zmlúv v prípade nejakého obchodu sa v hneď obchod anuloval čím sa aktivovala časť o zmluvnej pokute na čom firmy, kde bol Roldugin nastrčený, zarobili. Druhým spôsobom boli rôzne dary a poskytovanie úverov za symbolické poplatky a úroky. Napríklad v roku 2013 dostal Arkady Rotenberg, oligarcha a blízky priatel Putina zakázku na výstavbu plynovodu za 40 miliárd dolárov. V rovnakom čase prebehlo viac ako 230 miliónov dolárov z účtov z offshorových spoločností, ktoré patrili Rotenbergovi na Britské panenské ostrovy, kde sa predpokladá, že bol beneficientom Putin. Väčšina obchodov, ktoré odhalujú panama papers a pandora papers sa diali v spojitosti s bankou Rossiya, ktorá vznikla v 90. rokoch v Petrohrade. Práve v tejto banke má podiely Putinov kamarát z detstva Roldugin a aj iný oligarchovia ako Shamalov, Kovalchuk, Timchenko a iný. A práve táto banka vytvárala a asi aj stále vytvára pre svojich podielnikov schémy v daňových rajoch.

Avšak video na tému schém, ktoré využívajú ľudia blízki Putinovi si nechám na ďalšie video.

Panama papers  a ostatné leaky, ktoré sa udiali od roku 2016 ukázali na temný svet komplikovaných firemných štruktúr, ktorých kľúčové časti sú umiestnené v daňových rajoch, ktoré efektívne skrývajú identitu konečných užívateľov výhod a zatajujú informácie pred ostatným finančným svetom.

Práve tieto leaky boli kľúčovým prvkom po ktorom začali novinári ale aj verejnosť tlačiť na tzv. registre konečných užívateľov výhod. Európska únia prvý krát v roku 2015 zakotvila do smernice proti praniu špinavých peňazí povinnosť zriadiť v jednotlivých štátoch register konečných užívateľov výhod. V ďalšej verzii smernice z roku 2018 už zakotvila povinnosť mať register otvorený pre každého. Mimochodom Slovensko patrí medzi prvé krajiny, kde to funguje plnohodnotne. Z krajín Európskej únie má v súčasnosti väčšina krajín tento register verejný. Jediným problémom je, že v dvoch prípadoch, kedy sa niekto sťažoval na nedostatočné súkromie súdy rozhodli v ich prospech a niektoré krajiny ako Rakúsko alebo Nemecko tieto registre opäť uzatvorili.

V prípade USA by mal register plnohodnotne fungovať od začiatku roka 2024.

Zároveň sa sprísňovala legislatíva aj v prípade tzv. Pepov, teda politicky exponovaných osôb, ktoré podliehajú vyššej kontrole zo strany finančných inštitúcií práve preto, lebo sú na významných pozíciách vo verejnej správe. Mimochodom aj leaky ukázali na to, že niektoré banky tieto povinnosť nie úplne dodržiavali alebo obchádzali.

Po prvom pohľade na Panama či Pandora papers môžete nadobudnúť pocit, nepriniesli výrazné úspechy. Politici sa ihneď neocitli za mrežami a v zásade v mnohých prípadoch vyviazli beztrestne. Avšak tieto leaky pomohli pri verejnom tlaku a odhalili úskalia medzinárodného práva na čo môžu jednotlivé štáty reagovať vylepšením legislatívy. Problémom je, že legislatívu treba vylepšovať plošne. V konečnom dôsledku to ukázalo aj obdobie po Panama Papers. V niektorých jurisdikciách ako Bahamy sa napríklad sprísňovali zákony. Dôsledkom bolo, že krycie spoločnosti začali vznikať v niektorých amerických štátoch, ktoré majú vyššiu mieru finančného tajomstva a nižšie dane. Napríklad Južná Dakota, Florida či Delaware.

Čo tvrdí aj spomínaný John Doe v rozhovore z roku 2022.

Netreba zabúdať, že aj kvôli deravým zákonom sa mohli ruskí lídri obohacovať, čo chtiac či nechtiac viedlo aj k vojne na Ukrajine. Ale o tom až v ďalšom videu.

Návrat hore