Rastúce ceny, odchod firiem a stále tečúca ropa a plyn | Ako sa darí Rusku a Západu?

Od začiatku invázie to už bude pomaly mesiac a od 24. februára sa nezmenil svet len politicky, ale aj ekonomicky. V tomto videu sa pozrieme na ekonomický konflikt medzi západom a Ruskom a pozrieme sa na aktuálnu situáciu a vyhliadky.

Grafy a infografiky sú použité len vo videu

Od začiatku invázie sa v podstate hrá o čas. Vydrží dlhšie Ukrajina fyzický útok Ruska než Rusko ekonomický útok západu? Ide o typický problém ekonomických sankcií. Kým dopad zbraní vidíme na území Ukrajiny hneď, tak praktický dopad ekonomických sankcií na Rusko nie je vidieť okamžite s plnou silou.

V zásade sa ekonomická situácia v Rusku postupne zhoršuje. Pribudli ďalšie firmy na zozname, ktoré alebo úplne odišli z ruského trhu alebo dočasne pozastavili predaje a zákaznícku podporu. Medzi tieto firmy patria najväčšie automobilky, výrobcovia lietadiel, kľúčový výrobcovia komponentov do počítačov, výrobcovia mobilov, ale aj dodávatelia/výrobcovia oblečenia. Zaujímavosťou je McDonald, ktorý bol pre Rusov po socializme doslova zázrakom a na prvý mekáč stálo rady neuveriteľné množstvo ľudí. A doteraz je, teda skôr bol McDonald pre rusov obľúbený. Bežní Rus už nezaplatí napríklad ani Mastercard či Visa kartami v zahraničí, keďže obe spoločnosti obmedzili svoju činnosť. V súčasnosti je na zozname, ktoré obmedzili svoje pôsobenie v Rusku už viac ako 400 firiem.

Takýto masívny odlev firiem z Ruska samozrejme krajine nijako nepomáha a aj keď internetoví diskutéri mudrujú o tom ako je Rusko sebestačné a nič mu to nespôsobí, nehnevajte sa, ale je to úplná blbosť. Rusi skrátka prichádzajú o bežné produkty a služby ich života, ktoré bežne používali a ktoré bežne používame aj my, len si to skrátka neuvedomujeme. Tento scenár som písal v Microsoft Worde na Acer notebooku s komponentami od Nvidia a Intelu a video nahrám na Youtube, ktorý patrí Google a ktorého systém ma monetizuje reklamami zahraničných firiem, ktoré vy pozeráte a ich produkty nakupujete a on ma zaplatí cez európske alebo americké banky v eurách. Toto všetko už dnes bežný rus nemá alebo má k tomu výrazne obmedzený prístup. Skrátka, keď poviete, že pre bežného Rusa dobre už bolo, tak nebudete úplne ďaleko od pravdy.

Svoje o tom hovorí aj narastajúca inflácia a prepisovanie cenoviek. Podľa štatistického úradu od decembra vzrástli cenovky napríklad zeleniny, vysávačov, nových zahraničných áut, dovoleniek v Turecku alebo televízorov či liekov. Rusi, ktorých sa vypytujú zahraničné médiá hovoria o horúčkovitom nakupovaní bežných tovarov a liekov v obchodoch a svoje o tom hovoria aj videá na sociálnych sieťach. V súčasnosti napríklad chýbajú v lekárňach lieky. V dôsledku sankcií na celú ekonomiku a odlevu zahraničných firiem sa očakáva pokles ruskej ekonomiky niekde od 7 do 30% v tomto roku, čo je de facto návrat o pár rokov naspäť. Záleží ako sa bude konflikt a ekonomika vyvíjať. Ale vyjadrenia Putina a jeho najbližších tomu nepomáhajú, keďže plánujú zoštátňovať majetok firiem, keď odídu. A fakt nie je prostredie, kde chcete podnikať.

Snažil som sa zistiť ako sa darí centrálnej banke v sanovaní problémov s rubľom, ale žial na webe majú takýto oznam, že to koľko zostávajúcich devízových, rezerv spálili na podporu rubla nebudú zverejňovať. Napriek tomu Rubel sa drží okolo hodnoty 105 rublov za dolár, čo zase nie je tak radikálne zlé, aj keď samozrejme je to prepad okolo 40% oproti predvojnovým časom. Napriek tomu, všetky možné obmedzenia, ktoré v menovej politike uplatnili pravdepodobne rubľu ako tak pomohli. Koniec koncov to hovorí aj ich posledná tlačová správa. Nič to ale nemení na fakte, že množstvo rusov príde o kontakt so západom, či už peňažný tovarový alebo dovolenkový. Netreba zabúdať na to, že Moskovská burza je stále zavretá, resp. mierne sa otvorila pre niektoré typy obchodov, ako napríklad Forex, teda menové páry, ale obchodovanie akcií je stále zakázané. A ako som už spomínal na Moskovskej burze je v 144 miliónovom Rusku otvorených 17 miliónov obchodných účtov. Títo ľudia pravdepodobne po otvorení burzy o svoje peniaze prídu.

V poslednej tlačovej správe okrem makroekonomickej situácie centrálna banka opisuje, že od pondelka otvorí burzu aj pre obchodovanie cenných papierov, avšak len pre štátne cenné papiere, ktoré plánuje nakúpiť, aby sa štát dokázal financovať, keďže Putin nasľuboval zvýšenie platov a sociálnych dávok. Problémom je, že väčšinou nakupovanie štátnych dlhopisov vlastnou centrálnou bankou s vlastnou menou nedopadne dobre a veľmi pravdepodobne to povedie k silnejšej inflácii. Centrálna banka to chce samozrejme potom predať, aby tým práve netlačila na inflácia, ale je otázne či to niekto kúpi, keďže rating Ruska je v neinvestičnom pásme. Skrátka do štátnych dlhopisov Ruska by teraz investoval len blázon.

A otázka ktorá vás napadne asi je, či sa Rusko z toho môže dostať von? Dlhodobo určite, ale je tu veľa otáznikov. Samozrejme keby prehralo a Putin by bol zosadený, tak proces návratu by bol asi veľmi rýchly, ale to asi nie je úplne na stole, keďže podporu v Rusku má stále silnú. Skôr sa treba pozrieť na iné ako západné hranice Ruska. Prirodzene od začiatku sa hovorí o Číne a Indii. A z toho čo sledujem mám skôr pocit, že India je tomu viac otvorenejšia ako Čína.

Práve posledný týždeň nám ukázal, že Číňania by to nemali také jednoduché, keby začali obchodovať s Ruskom. Treba si uvedomiť, že západ je pre Čínu významným obchodným partnerom a prirodzene Čína sa nechce oberať o ekonomický rast. V strede týždňa vyšla správa, že Rusi požiadali o pomoc Čínu, Čína to súce následne dementovala, ale prakticky hneď na to Čínske trhy sa prepadli o 10 a viac percent. Samozrejme tie majú v poslednom období viacero dôvodov na prepad, ale práve táto správa ich prepad spustila, keďže prirodzene rastie obava zo západných sankcií voči Číne o čom Američania otvorene hovoria. Po posledných vyjadreniach čínskych predstaviteľov to zatiaľ vyzerá, že Čína nie je veľmi otvorená pomoci smerom k Rusku. Čo je pre nás dobrý signál.

Horšie vyznievajú signály zo strany západu, ktorí aj keď uvalil ekonomické sankcie, stále trošku vajatá v iných kľúčových oblastiach. Prvou sú splátky ruského dlhu. Tento týždeň sa hovorilo o tom, že Rusko sa môže ocitnúť v bankrote, keďže malo splatiť kupón na svojom štátnom dlhu. Avšak až do odoslania platby sa špekulovalo či tak spraví, keďže štátne orgány dostali príkazom, že nemôžu splácať v inej mene ako Rubel a splátka mala prebehnúť v dolároch. Nakoniec ale Rusko 117 miliónov dolárov západu zaplatilo a CitiBank odosiela splátky na účty veriteľom.

Druhou oblasťou je ropa a plyn, kde už sa prestalo hovoriť o náhlom odstavení dodávok. Spojené štáty síce prestali odoberať ruský plyn a ropu, avšak oni sú od Ruska menej závislé ako Európa. U nás sa o tom hovorilo v prvý dňoch, čo sa hneď prejavilo na cene ropy a plynu, ale nakoniec sa od toho upustilo a skôr sa diskutuje v dlhodobejšom horizonte ako sa odpojiť od nerastného bohatstva Ruska. Pravdou je, že Európa posiela každý deň Rusku za ropu, plyn a uhlie miliardu eur a de facto financuje ruskú inváziu. Európa chce znížiť závislosť od ruského plynu a ropy do dvoch rokov o 2/3. Na jednej strane by sa mal zvýšiť dovoz skvapalneného plynu a zabezpečiť rozvoj alternatív ako je vodík a bioplyn. Na strane druhej by sa mali začať masívnejšie budovať obnoviteľné zdroje. Avšak táto téma by bola na ďalšie video.

Pravdou ale je, že plyn a ropu stále ochotne odoberáme, keď sa napríklad len pozriete na prietok cez veľké kapušany, tak je v súčasnosti na maximách a niečo podobné je na poľskej strane. Faktom je, že aj banky cez ktoré platíme za plyn ostali bez odpojenia od Swiftu, aby sme mohli naďalej platiť.

Prirodzene sankcie sa netýkajú len Ruskej ekonomiky a nerastných surovín. Keďže prebieha vojna na Ukrajine a ničí sa infraštruktúra, tak postupne sa začínajú objavovať problémy v dodávateľských reťazcoch. Napríklad Volkswagen obmedzuje výrobu, pretože väčšinu káblových zväzkov mal z fabrík na území Ukrajiny, ktoré teraz buď nevyrábajú alebo vyrábajú len v obmedzenom množstve. Ďalšími surovinami sú napríklad Neón, Nikel, Argón, Xenón a ďalšie. Tie budú chýbať napríklad pri výrobe čipov. Samozrejme suroviny sú nahraditeľné z iných zdrojov, ale krátkodobo to bude znamenať zvýšenie cien a pravdepodobne vypadnutie výroby.

Produktov bude časom chýbať viac v rôznych sektoroch, avšak nemusí to byť taká katastrofa, Export Ukrajiny mal v roku 2019 hodnotu necelých 50 miliárd eur, pre porovnania export Slovenska bol 90 miliárd eur.

Témou o ktorej sa často diskutuje je export pšenice a niektorých obilnín, keďže Ukrajina a Rusko sú ich silnými producentami. Netreba však panikáriť. Rusko a Ukrajina sú síce významnými producentami pšenice a Rusko je jej najväčším exportérom, ale treba tu počítať aj s domácou spotrebou. Rusko vyrobí skoro 10% všetkej pšenice a Ukrajina skoro 3%, avšak Rusko exportuje zo svojej produkcie 43% do zahraničia pričom tento export má na celosvetovom exporte podiel len 4%. Ukrajina ešte menej.

Aj keby Rusko a Ukrajina nevyviezli už ani gram pšenice, tak trhy to trochu naruší, ale zase netreba panikáriť  a strachovať sa, že chleba bude o rok za 20 eur.