Z pestovateľov ryže výrobcovia čipov
Taiwan, krajina v konštantnom ohrození a v potenciálnom konflikte zo strany Číny. Nekonečná séria stále tvrdších vojenských cvičení a ešte tvrdších politických vyjadrení. No napriek tomu je to jedna z najúspešnejších svetových ekonomík a tak trochu aj výkladnou skriňou kapitalizmu. Okrem toho má minimálne jednu kriticky zásadnú firmu, bez ktorej produktov by ste toto video nemali na čom pozerať a vlastne ja by som toto video ani nikdy nespravil. V tomto videu sa pozrieme na ekonomický úspech krajiny, ktorá sa pred 70 rokmi živila hlavne poľnohospodárstvom a dnes je to jedna z najvyspelejších ekonomík.
Taiwan, ktorého oficiálny názov štátu dokonca znie Čínska republika, je síce sporné územie, ktoré väčšina štátov sveta za samostatný štát ani neuznáva, avšak de facto je samostatným štátom. Má nielen svoju vlastnú menu, ale tiež parlament, armádu a vládne úrady. Rozlohou je ostrov asi o desatinu menší ako Slovensko, no žije na ňom až 23 miliónov obyvateľov.
Avšak ekonomickú transformáciu tejto krajiny nie je možné opísať bez znalosti aspoň základov modernej histórie ostrova. Pred a počas druhej svetovej vojny bolo územie ostrova okupované Japonskom. Po skončení vojny a vyhnaní Japoncov sa v celej Číne naplno rozhorela občianska vojna. V nej na jednej strane bojovala komunistická strana vedená Mao Ce-tungom a na strane druhej Kuomintang, ktorý viedol Čankajšek. Dôležitým detailom je, že Čankajšek bol prezidentom dovtedajšej Čínskej republiky, proti ktorej vláde komunisti bojovali. V tejto vojne nakoniec mali navrch komunistické vojská. Tie obsadili takzvanú pevninskú Čínu a na jej území vyhlásili Čínsku ľudovú republiku. Čankajšek však neskončil na popravisku. Jeho jednotky, zatlačené na juh, sa uchýlili na Taiwan.
A keďže sa považovali za právoplatných nástupcov pôvodnej Čínskej republiky a Čankajšek za úradujúceho prezidenta, tak tvrdili, že oni sú „legitímna“ Čína a Mao a jeho komunisti sú Čína, ktorá nemá legitimitu. Tchaj-pej ustanovili za dočasné sídlo ústrednej vlády Čínskej republiky. Paradoxne, až do 70. rokov práve Taiwan z týchto dôvodov, ktoré uznával aj svet, zastupoval Čínu v orgánoch OSN. A práve z dôvodu, že pevninská Čína neuznáva Taiwan ako samostatnú krajinu, ale považuje ho za svoju súčasť – aj keď rebelujúcu, zatiaľ čo Taiwan sám seba považuje za legitímneho pokračovateľa Čínskej republiky – existujú medzi oboma krajinami už viac ako 70 rokov napäté vzťahy. Tie sa často prejavujú námornými cvičeniami, preletmi stíhačiek či vzájomnými diplomatickými prestrelkami. Taiwan navyše ako samostatnú krajinu uznáva len 11 iných krajín, z významnejších len Paraguaj či Guatemala. Ostatné krajiny síce samostatný Taiwan oficiálne neuznávajú, no na druhej strane, aj vďaka nespornej sile a dôležitosti ostrova, nadväzujú s ostrovom neformálne a hlavne obchodné vzťahy. Prakticky od rozdelenia krajiny na dve Číny sa postupne prejavili aj ekonomické rozdiely.
Začiatky ekonomického zázraku
Skončenie občianskej vojny v Číne zastihlo Taiwan v slabej ekonomickej kondícii. V 50. rokoch ekonomike dominovalo najmä poľnohospodárstvo a tvorilo asi tretinu ekonomiky. Navyše, kým sa miestna ekonomika stihla spamätať z okupácie krajiny Japoncami, na jeho územie prišli ďalšie takmer 2 milióny ľudí. Išlo nielen o utečencov pred komunistami z pevninskej Číny, ale tiež členov Kuomintangu.
Ekonomika tak bola neúmerne zaťažená nákladmi na obranu, na ktoré vydávala až 9,5 % hrubého národného produktu, čo predstavovalo 47 % vládneho rozpočtu v roku 1961. V 50. a 60. rokoch išlo o chudobnú krajinu, ktorej HDP na hlavu predstavoval len asi 1000 dolárov. Krajina navyše trpela hyperinfláciou. Kuomintang v krajine vládol pomerne tvrdo a až do roku 1987 v krajine platilo stanné právo. Spočiatku krajina pripomínala skôr diktatúru než demokraciu. Až začiatkom 80. rokov sa krajina začala demokratizovať.
Napriek tomu, že stav v 50. rokoch nebol ideálny, krajina sa aj pod vplyvom vlády Kuomintangu vyhla niektorým pokusom, ktoré zažila pevninská Čína, ako napríklad Maovej kultúrnej revolúcii. Taiwanu navyše v 50. a 60. rokoch výrazne ekonomicky pomáhali aj USA. Za jednu dekádu tvorili americké investície na Taiwane asi 30 % celkových investícií. Kľúčové vzťahy s USA má Taiwan doteraz. Spojené štáty americké doteraz držia nad Taiwanom ochrannú ruku voči Číne.
Mimochodom, Taiwan je večnou témou aj na finančných trhoch. Je sídlom niekoľkých svetovo podstatných spoločností, ktoré by len náznak konfliktu na Taiwane mohol kriticky ohroziť, čo by malo veľmi nepríjemný dopad na finančné trhy a zároveň na nás všetkých. Tejto téme sa bude venovať aj výročná konferencia sponzora tohto videa, spoločnosti XTB. Pozrú sa na geopolitiku a makro, pasívne investovanie a na súčasné trendy na finančných trhoch, kam čipové firmy patria. Konferencia je online a prihlásiť sa na ňu môžete na priloženom linku.
Kľúčové reformy a priemyselná orientácia
Najvýznamnejšou reformou Kuomintangu v 50. rokoch sa stala pozemková reforma, ktorú vláda realizovala aj s pomocou USA. Vláda časť pôdy predala farmárom, znížila nájom a zároveň znížila vplyv veľkých farmárov, ktorých donútila predať časť pozemkov vláde výmenou za dlhopisy v hodnote 2,5-násobne väčšej, než bol predpokladaný výnos z pôdy. Túto pôdu následne vláda redistribuovala medzi ostatných farmárov. Na jednej strane išlo o kontroverznú reformu, ktorá zasiahla do vlastníckych práv a možná bola len preto, že Kuomintang v krajine nevládol demokraticky. Na strane druhej sa zvýšila rovnosť medzi farmármi a posilnila sa úloha vlády v ekonomike.
Už v tomto čase ekonomika dosahovala medziročné rasty HDP okolo 7 až 9 %. Avšak v týchto rokoch išlo o prevažne poľnohospodársky založenú ekonomiku, kde malo poľnohospodárstvo až 53 % podiel na zamestnanosti a 20 až 30 % podiel na HDP krajiny. Poľnohospodárska produkcia predstavovala najväčšiu exportnú komoditu Taiwanu. V prvej polovici 60. rokov sa však situácia začína postupne meniť a Taiwan sa čoraz viac začal orientovať na priemysel.
V 60. rokoch sa preto zmenila aj exportná štruktúra Taiwanu a ostrov začína čoraz viac exportovať výrobky ako napríklad hračky, dáždniky či topánky. Vláda podporovala priemysel daňovými výnimkami a postupne zavádzala slobodné ekonomické zóny, v ktorých investorom ponúkala infraštruktúru, ale aj daňové zvýhodnenia. V 70. rokoch sa na Taiwane začína rozvíjať aj ťažký priemysel, ako napríklad oceliarne či petrochemický priemysel. Avšak priemysel náročný na export a lacnú pracovnú silu mal v regióne juhovýchodnej Ázie veľkú konkurenciu. Preto sa vláda rozhodla zamerať svoju pozornosť na podporu vedy a výskumu.
Cesta k technológiám a TSMC
V 70. a najmä 80. rokoch sa pozornosť Taiwanu sústredila na podporu vysokoškolského vzdelávania, ale tiež na prepojenie univerzít a praxe. Od podpory humanitných a poľnohospodárskych odborov sa krajina zamerala najmä na technické odbory a prírodné vedy. V roku 1973 bol založený neziskový Výskumný ústav priemyselných technológií s cieľom vykonávať aplikovaný výskum a vychovávať spoločnosti poskytovaním technických služieb a prenosom výskumu na ne. V roku 1980 bol založený vedecký park Sin-ču s cieľom podporiť rozvoj high-tech priemyslu. Tieto dve iniciatívy prilákali na Taiwan talenty zo zahraničia a splodili množstvo technologických firiem. Medzi nimi aj dnes tak dôležitú spoločnosť TSMC.
V 80. rokoch vláda ekonomiku naďalej liberalizovala a deregulovala. Boli zavedené opatrenia ako liberalizácia úrokových sadzieb, kontrola importu či zrýchlené odpisovanie. Bankovému sektoru až do začiatku 90. rokov dominovalo štátne vlastníctvo a prílev kapitálu umožnila deregulácia trhu a vstup nových bánk. Konkurenciou sa podarilo výrazne znížiť úrokové sadzby, čo tiež podporilo rast ekonomiky.
Okrem týchto reforiem taiwanská vláda pristupuje veľmi zodpovedne k verejným financiám. Dlh v pomere k HDP má klesajúci charakter a minulý rok podľa niektorých údajov dosiahol len asi 21 % HDP. Dokonca sa vláde darilo štátny dlh znižovať aj počas obdobia koronakrízy. Taiwanu pomohlo tiež nadviazanie vzťahov s pevninskou Čínou, ktoré sa začali normalizovať začiatkom 90. rokov. Kým v roku 1992 bola Čína pre Taiwan až 26. najvýznamnejším obchodným partnerom, dnes je jeho najvýznamnejším partnerom. Dôležitú úlohu v exporte zohráva aj Hongkong, s ktorým Taiwan udržiava čulé obchodné vzťahy.
Spolu s tým, ako rástli výrobné náklady a náklady na pracovnú silu, sa výroba začala premiestňovať do iných krajín a taiwanské firmy začali postupne expandovať do sveta. Firmy ako TSMC, Asus, Foxconn či Acer dnes pozná celý svet. V 90. a nultých rokoch sa Taiwan definitívne zaradil medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta.
Moderný Taiwan a kremíkový štít
Ekonomický úspech Taiwanu podčiarkujú aj dva megaprojekty. V roku 2004 v hlavnom meste Tchaj-pej otvorili vtedy najvyššiu budovu sveta, vežiak Taipei 101. Druhým projektom je vybudovanie vysokorýchlostného železničného prepojenia naprieč ostrovom. Taiwanský rýchlovlak dosahuje rýchlosť až 300 km za hodinu a pokrýva takmer 90 % populácie, a to aj napriek tomu, že Taiwan sa nachádza v seizmicky aktívnom pásme.
Dnešný Taiwan sa radí medzi najslobodnejšie ekonomiky sveta. Práve vysoká ekonomická sloboda mu zaručuje prosperitu a Taiwanu patrí v porovnaní HDP v parite kúpnej sily na obyvateľa 12. miesto na svete. Dosahuje približne hodnoty Holandska. Miera nezamestnanosti je veľmi nízka, dnes je to necelých 4 %, a nízky je aj vládny dlh na úrovni 27 % HDP.
Štruktúra ekonomiky je úplne odlišná oproti 50. rokom. Poľnohospodárstvo dnes tvorí iba asi 2 % HDP a zamestnáva 5 % obyvateľstva. Priemysel tvorí 36 % taiwanského HDP a zamestnáva asi 35 % pracovnej sily. Hlavnými sektormi sú elektrotechnický, textilný a petrochemický priemysel. Až 70 % taiwanských zamestnancov pracuje v službách, ktoré sú zodpovedné za 62 % HDP. Ide najmä o IT služby, finančný sektor, turizmus a zdravotníctvo. Práve taiwanský systém zdravotníctva sa dostáva do popredia aj v súvislosti s medicínskou turistikou a e-commerce službami spojenými so zdravím.
Aj napriek úspechom mnohých firiem jedna vyčnieva – Taiwan Semiconductor Manufacturing Company, v skratke TSMC. Predstavuje najväčšieho svetového výrobcu mikročipov, ktoré nájdete v telefónoch, autách, zdravotníckej technike aj v raketových systémoch. Taiwan je dnes zodpovedný za produkciu 90 % najpokročilejších čipov na svete. Dôležitosť firmy pre svetovú ekonomiku je tak enormná, že kolaps trhu s polovodičmi by ohrozil funkčnosť americkej, európskej a nakoniec aj čínskej ekonomiky.
To je práve jeden z paradoxov Taiwanu. Napriek tomu, že pevninská Čína pravidelne ohrozuje Taiwan a špekuluje sa o vojenskej operácii či blokáde ostrova, obe ekonomiky sú od seba neuveriteľne závislé. Najväčším obchodným partnerom Taiwanu je práve Čína, kam vyváža čipy. Čína je zasa kľúčová tým, že sa v nej skladá dôležitá elektronika, ako napríklad iPhony.
Príbeh TSMC a celkovo čipov v prípade Taiwanu je témou na ďalšie video, ktoré plánujem v budúcnosti. Taiwan, ktorý nemal žiaden z predpokladov stať sa úspešným, je dnes inšpiratívnou krajinou a dôkazom, že trhová ekonomika môže aj nehostinný ostrov premeniť na mimoriadne fungujúcu a svetovo dôležitú ekonomiku.