Americký prezident Donald Trump opakovane naznačuje, že Spojené štáty by mali získať plnú kontrolu nad Grónskom. Považuje ho za kľúčové územie z hľadiska národnej bezpečnosti. Argumentuje rastúcou prítomnosťou Ruska a Číny v arktickom priestore a tvrdí, že Grónsko je obklopené ruskými ponorkami a vojnovými loďami.
Pohrozil vybraným európskych krajinám clami, ak Grónsko nezíska. Už o pár dní bolo po rozruchu. Ako sa hovorí “Trump Always Chickens Out”. Je to Trumpova stratégia nerealistickými požiadavkami zahltiť a vystrašiť druhú stranu a následne z nich obrusovať.
V švajčiarskom Davose na Svetovom ekonomickom fóre sa Trump dohodol so šéfom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem na budúcej dohode. Detaily dealu sa nik nedozvedel, ale Trump neskôr povedal, že dohoda bude na večné časy a jej súčasťou bude prístup ku grónskym nerastným surovinám pre USA i Európu a dôjde k spolupráci na viacstupňovom protiraketovom štíte Golden Dome (Zlatá kopula), ktorý chce vybudovať.
V rozhovore pre New York Times spred pár dní Donald Trump odhalil základnú pohnútku získať Grónsko aj z iného pohľadu. K ostrovu totiž pristupuje ako realitný developer. Povedal, že chce Grónsko vlastniť, lebo len “vlastníctvo vám dáva niečo, čo nemôžete získať nájomnou zmluvou alebo dohodou”.
Grónsko si americký prezident cení ako nehnuteľnosť. Ak by ho teoreticky Američania získali, rozšírili by si pôvodné územie o 20 percent. Ostrov sa pýši strategickou polohou a nevyužitými zásobami nerastných surovín hlboko pod ľadom.
V tomto videu sa pozrime na Grónsko z ekonomickej stránky. Ak si niekto myslí, že ide len o ľadovú pustatinu, v zásade sa nemýli. Z hľadiska ekonomiky je to skôr bieda ale zase ekonomický potenciál tam je.
Na čom je závislá ekonomika
Pre začiatok základné fakty: Grónsko je hornatá krajina a najväčší ostrov sveta s celkovou rozlohou 2,2 milióna km štvorcových. Až 81 percent Grónska je pokrytých ľadom a celková populácia sa hýbe okolo 57-tisíc ľudí. Teda niekde na úrovni Trenčína či Popradu.
Grónsko, ktoré tvorí výlučne rozsiahla tundra, má najnižšiu hustotu obyvateľstva na svete. Všetky mestá a osady sa nachádzajú pozdĺž pobrežia. Medzi mestami neexistujú žiadne cesty a doprava je možná iba po mori alebo letecky.
Väčšina obyvateľstva žije na juhozápadnom pobreží, kde je aj hlavné mesto Nuuk s takmer 20-tisíc obyvateľmi. Grónsko má vlastnú štátnu vlajku, ale nemá vlastnú menu. Dánska koruna je zákonným platidlom. Ostrov je autonómnym územím, stále je formálne súčasťou Dánskeho kráľovstva.
V súčasnosti je grónska ekonomika závislá na dvoch veciach. Rybolove a pravidelných dotáciách z Dánska. Okolo rybolovu sa točí prakticky všetko. Súkromné a štátne firmy lovia tresky, halibuty či krevety. Ďalšie firmy ich exportujú alebo predávajú. Druhou časťou ekonomiky, z ktorej Grónsko žije, sú dotácie z Dánska. Ide o takzvaný “block grant” alebo v originálnom názve “bloktilskud”.
Ročná dotácia sa hýbe okolo štyroch miliárd dánskych korún. Ak mám byť presný, v roku 2024 to bolo 4,35 miliardy korún, čo je v prepočte 580 miliónov eur. Suma je fixne stanovená zákonom a každoročne sa upravuje o infláciu a rast cien v Dánsku. Nie je teda závislá od politického vyjednávania, čo dáva Grónsku istotu pri plánovaní rozpočtu. Sú to peniaze, ktoré pokrývajú až 40 percent verejných výdavkov Grónska a predstavuje 20 percent HDP krajiny.
Bez týchto peňazí by Grónsko nedokázalo financovať školstvo či sociálny systém na súčasnej úrovni. Z dotácií sa platí polícia, súdy, bankové regulačné orgány a prevažne bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov z najodľahlejších osád.
Ostrov je jedným z najväčších sociálnych štátov na svete a jeho obyvatelia sú zvyknutí na výhody dánskej sociálnej demokracie. Prechod do rúk Američanov, kde vládne tvrdý kapitalizmus, je im prirodzene proti ich srsti. Minoritná časť obyvateľov ponuku USA nezavrhuje, pretože si myslí, že by Američania mohli pomôcť Grónsku ako Aljaške, kde tamojší občania dostávajú dividendy z príjmov z ropy.
Myslieť si, že transformovať grónsku ekonomiku, kde 98 percent exportu tvoria ryby, na ťažobnú ekonomiku vzácnych minerálov, je nerealistické. Bude to trvať roky a stáť miliardy dolárov. Je to niečo podobné ako Venezuela. Tá má najväčšie ropné zásoby na svete, ale americkým ropným spoločnostiam (okrem Chevronu) sa v nej nechce investovať, pretože vybudovať infraštruktúru bude stáť desiatky miliárd dolárov a trvať roky.
V prípade Grónska je to niečo podobné. Áno, na ostrove sa nachádza 39 z 50 nerastov považovaných za kľúčové pre americkú národnú bezpečnosť a hospodársku stabilitu podľa strategických priorít USA. Medzi vzácne minerály patrí grafit, lítium či kobalt. Tie sú nevyhnutné pre technológie čistej energie a využívajú sa v batériách elektrických vozidiel či pri skladovaní energií (pekná infografika tu). Sú tam aj zásoby niklu, zinku, uránu alebo zlata. Zlatú baňu na vrchu Nalunaq v obci Kujalleq otvorila minulý rok firma Amaroq Minerals.
Okrem toho sú v Grónsku aj ložiská titánu, vanádu a volfrámu. Skutočná výťažnosť nálezísk je nejasná, ide skôr o odhady. Niekde ťažba v malom prebieha, ale veľké ťažobné projekty sú len na papieri. Problémom je najmä mrazivé arktické podnebie. Väčšina zdrojov je v odľahlých oblastiach za polárnym kruhom, kde ľadový povrch môže mať hĺbku až jedného kilometra a akákoľvek infraštruktúra na ostrove chýba.
Ak by som sa vrátil k ekonomike, jej stav je relatívne zaostalý a životná úroveň obyvateľov sa líši. Centrom blahobytu je hlavné mesto Nuuk, kde si miestni obyvatelia môžu zahrať golf a ísť na večeru do reštaurácii na úrovni, ale v menších odľahlých osadách je to bieda. Ľudia si tam vysekávajú kusy ľadu, ktoré roztopia, aby mali vodu. Ostrov, ktorý je o niečo väčší ako Mexiko, má len 150 kilometrov ciest, z toho len 60 kilometrov tvoria asfaltové cesty. Pekne video o Grónska tu.
Grónsko vykazuje výrazné sociálne a mzdové rozdiely, ktoré sú definované najmä geografickou polohou, pohlavím a typom zamestnania. Hoci je Grónsko technicky klasifikované ako ekonomika s vysokými príjmami, čelí najvyššej miere rizika chudoby spomedzi severských krajín, pričom v roku 2023 žilo 17,4 percent domácností pod hranicou 60 percent mediánového príjmu. Rozdiely v mzdách sú markantné najmä medzi mestami a izolovanými osadami.
Kombinácia dánskych dotácií a rast cien rýb pomáhal ekonomike fungovať a držať sa nad vodou. Až 40 percent ľ udí pracuje vo verejnej správe, zvyšok v rybolove a doprave. Asi osem percent ľudí pracuje v stavebníctve, ktoré zažívalo od roku 2018 skvelé obdobie. Grónsko si prešlo najväčšou vlnou investícií do infraštruktúry vo svojej modernej histórii, ktorej stredobodom bol program modernizácie troch kľúčových letísk.
Okrem nového medzinárodného letiska v Nuuk, ktoré bolo oficiálne otvorené v novembri 2024, to bola masívna prestavbu letiska v Ilulissate a výstavbu úplne nového letiska v Qaqortoqu. Hlavná fáza výstavby najväčších projektov už vrcholí alebo je dokončená. Tri letiská stáli dokopy asi 800 miliónov dolárov a náklady čiastočne financovali Dáni, ktorí poskytli zvýhodnený úverový balík po tom, ako zistili, že o financovanie týchto projektov majú záujem Číňania.
Mimochodom letiská boli oveľa drahšími, ako sa plánovalo v rozpočte, a v júli 2025 dánska vláda poskytla ďalšiu dotáciu vo výške 400 miliónov korún na financovanie prebiehajúcej výstavby letiska v Ilulissate.
Dôvodom bol rast cien materiálov po vojne na Ukrajine či cien výbušnín. V Grónsku takmer neexistujú prirodzené roviny. Mestá sú postavené na skalnatých pobrežných útesoch, čo infraštruktúrne projekty predražuje a použitie výbušnín je nielen bežné, ale pri akejkoľvek výstavbe absolútne nevyhnutné. Aj preto sa ďalšie väčšie projekty neplánujú. Ostatné dva roky sa Grónsku ekonomicky nedarí a dá sa hovoriť o stagnácii. Grónska ekonomika vzrástla v roku 2024 o 0,8 percent HDP a v roku 2025 len o 0,2 percent, čo potvrdila dánska centrálna banka (skvelý report od nej tu).
Veľká časť tohto spomalenia súvisí viac-menej s rybolovom. V okolí Grónska totiž došlo k zníženiu populácie kreviet, na reprodukcii ktorých majú vplyv rastúce teploty mora. Export kreviet sa od roku 2023 znižuje. Je zaujímavosťou, že k zníženiu výskytu kreviet pomohlo aj premnoženie tresky, pretože krevety sú ich súčasťou potravy. V dôsledku toho miestni rybári zvýšili vlani objemy ulovenej a exportovanej tresky. Hodnota exportu tresky sa v prvých 10 mesiacoch roku 2025 zvýšila o 70 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Medzi ďalšie dôvody spomalenia ekonomiky je akútny nedostatok pracovnej sily a spomínané ukončovanie veľkých investičných projektov do infraštruktúry. V ekonomike nič iné nehľadajte, pretože je relatívne plochá a triviálna.
Ekonomické spomalenie sa prejavilo na zhoršení stavu verejných financií v roku 2025. Kým v lete 2024 sa pri návrhu rozpočtu počítalo s rozpočtovým prebytkom 111 miliónov korún, v skutočnosti skončil v deficite 400 miliónov korún.
Dôvodom bol pokles očakávaných dividend, spôsobený najmä zlými hospodárskymi výsledkami štátnej rybárskej spoločnosti Royal Greenland, a podpísal sa pod to aj nižší výber príjmov z poplatku, ktorý musia rybárske spoločnosti (ako štátny gigant Royal Greenland alebo súkromná spoločnosť Polar Seafood) platiť vláde za právo loviť a vyvážať krevety. Ďalej to bol nižší výnos z dovozných ciel a daní z príjmu fyzických osôb. Je dobré, že na tento rok už Grónsko prijalo konsolidačné opatrenia, ktoré má deficit v tomto roku znížiť a verejné financie by sa mali dostať opäť do prebytku v rokoch 2027 a 2028.
Rok 2026 sa považuje za rok prebudenia ekonomickej aktivity Grónska, pretože by nové letiská mali začať generovať vyššie príjmy z turizmu, čo by mohlo stagnáciu ukončiť. Na druhej strane, ak sa im to nepodarí, závislosť od rýb bude naďalej spôsobovať výkyvy v ekonomike.
Z dlhodobého hľadiska čelí Grónsko výzvam, ktoré sú známe mnohým západným ekonomikám. Ide o starnutie populácie a odliv mozgov, keďže vzdelaní Grónčania radšej ostrov opúšťajú a idú za kariérou do Dánska. To predstavuje aj podľa dánskej centrálnej banky riziko, že sa bude zhoršovať nedostatok pracovnej sily na ostrove (aktuálne je na ostrove 29-tisíc práceschopných ľudí). Čiastočne odliv domácej populácie Grónsko pláta imigráciou – najmä z Filipín – s cieľom zaplniť voľné pracovné miesta.
Aby som nebol len negatívny: Grónsko má obrovský potenciál. Veľa závisí od toho, či dokáže využiť nerastné bohatstvo pod ľadom. V súčasnosti má iba jednu aktívnu baňu. Za posledných dvadsať rokov sa toho veľa prerokovalo a nakoniec zavrhlo, pretože buď chýbal ekonomický motív alebo ochota Grónska dať na ťažbu povolenie. Prípadná ťažba by mohla Grónsku pomôcť s výstavbou ciest, prístavov či kapacít bývania. Spustenie letísk v Grónsku môže podporiť cestovný ruch a na ostrove môžu pristávať aj väčšie dopravné lietadlá, čo podporí aj medzinárodný obchod a uľahčí export.
Na obzore sú aj ďalšie investície, ktoré by mohli pomôcť nakopnúť ekonomiku. Ide o rozšírenia vodnej elektrárne Buksefjord neďaleko hlavného mesta a v pláne je aj výstavba ďalších vodných elektrární. Tieto elektrárne môžu do budúcnosti poskytovať lacnú energiu napríklad do dátových centier, ktoré sú v horúčke AI v kurze. Grónsko môže pokojne napodobniť úspech Islandu, ktorý kombinuje cestovný ruch s rybolovom a dostupnou energiou, ktorá prilákala na tento ostrov technologické spoločnosti.
Na záver tu mám pre vás ešte jednu ponuku, odporúčanie či tip či ako to nazveme. Keďže viem, že mnohí z vás ma inde nesledujú ako na youtube, prípadne nesledujú na všetkých platformách a ja kadejako potom pridávam obsah o ktorý môžete prísť, rozhodol som sa spustiť platený newsletter. Za 5 eur mesačne či 40 eur ročne dostanete všetok obsah so zdrojmi do mailu a navyše aj s pridaným obsahom a zaujímavosťami za daný týždeň. Viac nájdete na linku, ktorý je priložený v popise a prvom komentári.