Keď som počítal v 18-tisícovom meste prevádzky, kde si môžete staviť či zahrať, tak som sa dostal na 7 či 8, a to sú len herne či kasína. Stávkovanie, kasína či video lotérie skrátka akákoľvek odnož je lukratívny biznis, teda hlavne pre tie spoločnosti nie pre stávkujúcich. Navyše skrýva najmä na Slovensku, ale aj v Česku pekné paradoxy. Väčšina ľudí vie, že pri stávkovaní, kasínach a lotériách sa skrátka len ťažko bojuje s matematikou a pravdepodobnosťami, no napriek tomu je tu stále nie malá skupina ľudí, ktorá tieto prevádzky navštevuje a myslí si, že skončí v zisku. Samozrejme pár šťastlivcov sa nájde, ale čisto logicky, keby to nebolo väčší objem porazených ako víťazov, tak by spoločnosti do toho neinvestovali a nemali z toho zisky. Navyše z tržieb dokážu podporovať veľké reklamné kampane a hlavne šport. Ligy sa volajú podľa stávkových spoločností. Športovci ochotne robia reklamu stávkovým spoločnostiam a pripomínajú vám, že stačí len začať. A dokonca aj prvá Slovenska na Evereste, ktorá ho zdolala bez kyslíka sa na fotkách pýši známou Slovenskou firmou s oranžovým logom.
Napriek tomu, aj keď môže stávkovanie vyzerať ako číre peklo zoslané na ľudí, aby sa utápali v dlhoch a problémoch, tak s hazardom to nie je tak úplne jednoduché a priamočiare a preto sa na neho pozrieme v tomto videu bližšie.
Čo je vlastne hazard?
Najprv malá technická odbočka. Odvetvie hazardu má rôzne svoje odvetvia či odnože. V zásade ich ale môžeme zaradiť do niekoľkých chlievikov. Prvým sú lotérie, tie sú známe vďaka štátnemu Tiposu. Druhým rôzne kurzové stávky, teda hlavne v oblasti športov, tým je známa Niké či Tipsport. A potom hazardné hry na výherných prístrojoch či technických zariadeniach alebo rôzne stolové hry. Sem patria najčastejšie kasína a herne či už kamenné alebo online. Práve online v posledných rokoch hýbe trhom a hazard vďaka nemu zažíva na Slovensku a v Česku doslova zlaté časy.
Keď sa pozrieme na objem stávok v tomto odvetví, tak od pandémie ľudia stavia najväčší objem peňazí v internetových kasinách a vo video lotériách. Ako môžete vidieť celkový objem stávok dramaticky narástol z 5,3 miliardy eur v roku 2020 na vyše 21 miliárd v roku 2023. Prečo takýto rast? V roku 2019 sa menila legislatíva a demonopolizoval sa trh s online hazardom. V kombinácii s pandémiou to bolo zlaté obdobie hazardných firiem. Napriek tomu ekonómovia priznávajú, že aj keď trh dramaticky narástol, tak nespôsobil zásadne vyššiu mieru prehier hráčov. Dôvodom je, že internetový hazard je konkurenčnejším prostredím a firmy musia znižovať svoje marže, čo znamená pre hráčov menší objem prehratých súm, ktoré môžu zase reinvestovať do ďalšieho hrania.
Rovnako poskytovanie promo akcií, kedy hráči môžu vyhrať bez vloženia vlastných prostriedkov, nafukuje objem stávok do hazardu. V rámci promo akcií poskytujú hráčom voľné tikety a vklady, bonusové stávky či čiastočné kompenzácie prehier. Tieto nepeňažné bonusy umožňujú hráčom hrať a stávkovať nad rámec skutočne realizovaných peňažných vkladov a tiež nafukujú čísla o vkladoch do hier „z vreciek“ hráčov.
Hazardný biznis je špeciálny aj čo sa týka hodnotenia finančných výsledkov firiem. Každá má iné gro biznisu, kým jedna rieši stávky iná prioritne pobočky s hracími automatmi. Keď sa pozriete napríklad na finančné výsledky spoločnosti Niké na Slovensku, tak zistíte, že tržby vám nejak nesedia. Dôvodom je fakt, že sa v minulosti menila metodika. Kým predtým sa uvádzali ako tržby samotné vklady, tak dnes uvádzajú ako tržby výťažok, čo je rozdiel medzi vkladmi a vyplatenými výhrami.
Z toho dôvodu sa oplatí pozerať len na zisk spoločností. Aj keď na Slovensku a v Česku pôsobí skoro tristovka spoločností, tak drvivú väčšinu trhu ovláda len niekoľko z nich. Kým prvá päťka Na Slovensku zarobila v roku 2022 vyše 150 miliónov eur, tak v Česku 350 miliónov eur. Na oboch trhoch kraľuje Tipsport, ktorému práve pandémia a online hranie pomohlo. Potom je ten vývoj trochu rozdielny. Aj v Česku aj na Slovensku je v Top 5 z hľadiska zisku Fortuna, ktorá patrí skupine Penta. Potom je na Slovensku štátny Tipos, ktorý prevádzkuje hlavne lotérie, v Česku zase podobný biznis robí Sazka.
Ziskovosť hazardu
Ako môžete vidieť, hazard má pomerne slušné zisky. Taký Tipsport mal v roku 2023 vyšší čistý zisk ako Eset alebo Tesco alebo Primabanka. A to navyše sektor hazardu platí okrem klasickej dane z príjmu pre právnické osoby aj osobitný odvod z hazardu. Samotná daň je vo rôznej výške nastavená podľa toho aký typ hazardu spoločnosť prevádzkuje. Napríklad Niké, ktoré je známe prevažne kurzovými stávkami, tak platí 6% z hernej istiny, ktorá predstavuj de facto výšku vkladu. Navyše pri herných automatoch sa platí aj fixná cena za zariadenie z ktorého časť putuje aj do rozpočtu obce či mesta. Navyše si spoločnosti musia na určité obdobie zaplatiť aj licenciu na prevádzkovanie určitého typu hier.
Z pohľadu štátu je to tak trochu schizofrénia, na jednej strane sa pravidelne každé 4 roky opakuje diskusia o hazarde či už na úrovni štátu alebo miest. Na strane druhej štát má z odvodu, licencií a z daní z príjmu stovky miliónov eur v štátnom rozpočte priamo od spoločností z odvetvia hazardu. Nehovoriac o štátnej firme Tipos. V časoch vysokých rozpočtových deficitov sa asi nenájde motivácia nejako hazard obmedziť. Navyše aj argumentácia v prospech ďalšieho obmedzenia hazardu trošku pokulháva.
Najprv sa ale pozrime na základnú otázku. Prečo ľudia hrajú. Je to kombinácia faktorov. Pre prvú skupinu je to zábava a prináša im stávkovanie v športe či hranie automatov nejaký typ zábavy a uspokojenia. Druhá skupina ľudí hrá kvôli potenciálnej výhre, tá si väčšinou neuvedomuje, že hazard má svoju matematiku, vďaka ktorej je drvivá väčšina ľudí z dlhodobejšieho hladiska skrátka v strate.
V podstate vám na pochopenie stačia tri veci. Pravdepodobnosť, očakávaná hodnota a zákon veľkých čísel. Predstavte si najjednoduchšiu pravdepodobnosť, ktorú vie aj malé dieťa, a to hod kockou. Máte 6 strán a vy jeden hod, pravdepodobnosť že pri jednom pokuse padne napríklad päťka je 1 ku 6. Aká je návratnosť? Predstavme si, že vaša stávka je 10 eur a potenciálna výhra 40. Potenciálnu výhru vynásobíte pravdepodobnosť výhry a prehru zase pravdepodobnosťou stavenej sumy. A jednoducho tieto dve čísla od seba odčítate a vyjde vám záporné číslo 1,6. Negatívne číslo je pre vás vždy nevýhodné. A teraz posledná vec, teória veľkých čísel. Tá zase znamená, že čím viac budete pokúšať šťastie tým viac sa budete približovať k očakávanej pravdepodobnosti, teda k strate. Áno hádate správne, zápornú očakávanú hodnotu má každý typ stávkovania či hazardných hier, od rulety až po automaty.
Samozrejme väčšina ľudí toto netuší, teda hlavne tí čo navštevujú herne, hrajú na automatoch či snažia sa trafiť v tipose čísielka, ktoré vyhrajú peniaze na ďalšie 3 generácie.
Štatistiky závislosti v podstate neexistujú
Problémom je, že na Slovensku sa ani poriadne neeviduje štatistika, ktorá by hovorila o tom koľko ľudí je v rizikovej kategórii a môžu prepadnúť hraniu. NCZI eviduje len pacientov na psychiatrických oddeleniach teda hospitalizovaných, tzv. patologických hráčov, ktorých sú len stovky. Realita ale bude pravdepodobne horkejšia.
V dvakrát väčšom Česku tieto štatistiky majú. Predpokladá sa, že za rok 2021 si tam stavilo 5 až 15 percent Čechov nad 15 rokov v kamenných prevádzkach a 3 až 17 percent online. Pritom sa odhaduje že 10 až 20% stávkujúcich spadajú do vyššie rizika vzniku závislosti. Kým v Česku sem spadá asi 100-tisíc hráčov u nás to môže byť presne polovica.
Keď skombinujete tieto riziká s jednoduchou matematikou, kde väčšina ľudí skrátka v dlhodobom horizonte prehráva a naopak vyhráva spoločnosť, tak nastáva logická otázka. Je hazard vôbec potrebný? Nemal by sa zakázať?
Tí, ktorí sú za obmedzenie či zakázanie hazardu zvyčajne argumentujú spoločenskými nákladmi. K tým existuje len pomerne málo štúdií a je to taký trochu všeobíjmajúci pojem, ktorý sa snaží vyčísliť všetky dôsledky hazardu a priradiť im nejakú ekonomickú hodnotu. Napríklad zvýšenie rizika možnej závislosti, náklady liečby, náklady straty práce, zníženej produktivity zamestnanca, ktorý podľahol hazardu, náklady na problémy, ktoré môžu súvisieť s rodinami. Rozpad rodín, exekúcie, dlhy a podobne.
Problémom je, že mnohé z nich nie sú spoločenskými nákladmi, ale skôr individuálnymi. Gembler síce môže minúť polovicu výplaty na gembling, ale na konci dňa tieto peniaze nie sú spláchnuté do kanála, ale firma ich použije ďalej, tieto náklady firmy zase dajú prácu niekomu inému a zároveň zaplatia nemalé dane a licencie. Depresie, psychické problémy sa opäť týkajú len závislého hráča. Samozrejme problémy v rodine a dopad na ostatných členov rodiny je už skutočný spoločenský náklad.
Rovnako nie je dokázané, že hazard je ten posledný kúsok do skladačky, kedy sa závislí hráč ocitne na dne. Z výskumov vyplýva, že závislí hráči mali už problémy predtým či už s alkoholom alebo iné psychické problémy a v hraní len našli dočasnú útechu.
A potom je tu taká typická filozofická otázka, v čom je iný hazard napríklad od alkoholu? Prečo by mal byť hazard úplne obmedzený zatiaľ čo najväčšia metla spomedzi závislostí je pomaly voľne dostupná a všade, teda okrem reklamy, ktorá môže byť vysielaná v televízii až po 20 hodine. Mimochodom cigarety majú zákaz reklamy úplne.
Summa sumarum štúdií, ktoré by dokázali objektívne vyčíslovať spoločenské náklady hazardu je ako šafranu a aj medzi nimi sú príliš vysoké rozdiely v číslach.
Rovnako si treba položiť otázku čo s hazardom spraviť. Zakážeme akýkoľvek hazard? To zase otvára brány čiernemu trhu. Zregulujeme ho príliš? To zase vytvorí monopoly.
Pravdou je, že hazard je už pomerne silno zregulovaný aj dnes. Okrem daní či poplatkov za licencie musia jednotlivé typy hazardu dodržiavať aj iné opatrenia. V Česku aj na Slovensku môžu mestá a obce prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázať prevádzky herní a kasín úplne. Nehovoriac o tom, že si môžu určiť koľko prevádzok v meste povolí. Zároveň sú tieto prevádzky vždy prelepené, aby ste nevideli dnu.
Zároveň herne sú povinné nepúšťať dnu ľudí pod 18 rokov a ľudí, ktorí sú na zozname vylúčených osôb, teda osôb, ktoré napríklad poberajú dávku v hmotnej núdzi, majú diagnostikovanú chorobu patologického hráčstva alebo má povinnosť platiť výživné alebo z iného dôvodu je súčasťou zoznamu. Neskôr dostali túto povinnosť aj ostatné typy hazardu a tak dnes si už najviac rizikoví hráči nezahrajú online ani v kamennej prevádzke.
Rovnako by nemala byť reklama na herne či samotné prevádzky v blízkosti škôl, čo sa však nie vždy dodržiava.
Na druhej strane, keď si napríklad skombinujete umiestnenie pobočiek známej oranžovej firmy s atlasom rómskych komunít, ktorý monitoruje veľkosť rómskych komunít v mestách a obciach, tak zistíte že pobočky sa nachádzajú aj v blízkosti známych osád. Či je to kvôli tomu, že marginalizované komunity, ktoré sú často chudobné sú povolnejšie voči hazardu sa už samozrejme nedozviete, ale nevrhá to úplne pekné svetlo.
Priznám sa, že predtým ako som šiel písať scenár som mal na hazard vyslovene negatívny pohľad, avšak po naštudovaní problematiky, nie som úplne rozhodnutý na ktorej strane stojím. Na jednej strane hazard vytvára komunitu závislých ľudí, rozbíja rodiny a tvorí dlhy a osobné bankroty. Na strane druhej väčšina hráčov vie tieto svoje chute ovládať. Nehovoriac o tom, že rovnaké problémy vytvára napríklad alkohol, keď nie ešte väčšie, keďže je v spoločnosti aj historicky ovela viac ujatý.
Riešením môže byť lepšie vzdelávanie a propagácia medzi ľudmi, kde by sa zdôrazňovalo, že hazard vytvára aj závislosti s ktorými súvisia ďalšie problémy. Stačí si len spomenúť na fajčenie. Pred 30 rokmi bolo ovela ovela populárnejšie ako dnes.
A samozrejme stále je na debatu či je etické aby firmy používali slogany ako stačí iba začať a nabádali tak na lepší zážitok zo športových podujatí. Aj keď treba pripomenúť, že nakoniec bola táto reklama pozastavená po napomenutí radou pre reklamu.
Avšak nezabúdajte, keď už sa rozhodnete staviť na nejaký zápas, tak myslite na to, že matematika ide proti vám a ekonomickejšie bude, keď si peniaze radšej odložíte do budúcnosti.