Kto najviac dlhuje štátu: od daňových karuselov po nemocnice

Firmy dnes dlhujú finančnej správe spolu skoro 3 miliardy eur a ostatným štátnym inštitúciám vyše miliardy. Len pre porovnanie veľkosti dlhu, štát každoročne vyberie na DPH približne 12 miliárd eur.

Pozrime sa teda v tomto videu na najväčších dlžníkov a na to, ako tieto dlhy zvyčajne vznikajú.

Toto je graf celkových dlhov firiem a živnostníkov voči štátu a jeho organizáciám. Najväčší podiel z toho tvorí dlh voči finančnej správe. Koncom roka 2025 to bolo vyše 2,6 miliardy eur. Dvojkou je Sociálna poisťovňa s miliardou a trojkou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a potom je až Union. Nenájdete tu Dôveru, ktorá nezverejňuje dlžníkov v hromadnej forme, ale len 100 najväčších.

A nájdete tu ešte pohľadávky, čo sú de facto dlhy firiem voči rôznym organizáciám štátu, alebo sú to dlhy medzi štátnymi organizáciami.

Pozrime sa na to podrobnejšie. Dlhodobo a pravdepodobne od začiatku evidencie dlhov je finančná správa inštitúciou, voči ktorej majú firmy najviac dlhov. Koncom roka 2025 dlhovali firmy štátu necelé 2,7 miliardy eur. Len pre porovnanie, v posledných rokoch štát ročne vyberie asi 12 miliárd eur len na DPH. Samozrejme, je to trošku príkre porovnanie, lebo dlh nie je jednorazový dlh v danom roku, ale skôr „toková veličina“, ktorá sa s firmami nesie v ďalších rokoch. Je to fakt len pre porovnanie, aby ste tomu lepšie rozumeli.

Zároveň sa vám môže zdať, tak ako vidíte na grafe, že dlh firiem dlhodobo klesá. Skôr je však opak pravdou, resp. nevieme, ako sa presne vyvíja. Dôvodom je fakt, že finančná správa presúva niektoré staré nevymožiteľné dlhy na Slovenskú konsolidačnú, ktorá tieto dlhy v mene štátu vymáha. Vo výročnej správe v roku 2025 štátna firma priznáva, že dlhy, ktoré prebrali od finančnej správy za tie roky, majú ku koncu minulého roka hodnotu vyše 2,4 miliardy eur.

Keď sa pozriete na najväčších dlžníkov finančnej správy, tak spravidla sú to neznáme spoločnosti, v ktorých sedí biely kôň v podobe zahraničnej osoby. Na Slovensku zvyčajne z Maďarska, ale aj iných susedných krajín ako Poľsko či Česko. Tieto spoločnosti najčastejšie nevykazujú žiadnu extra činnosť, závierky nepodávajú, alebo o nich nájdete len veľmi málo informácií. Potom finančná správa vykoná kontrolu a vyrubí dlh a vy ho takto uvidíte vo Finstate ako strmo rastúcu krivku. To znamená, že tam prebehla kontrola a finančná správa zistila nekalé konanie. Najčastejšie to bude pravdepodobne daň z pridanej hodnoty, na ktorej sa podvody robia. Keby to bola napríklad daň z príjmu, tak uvidíte postupný nárast, keď firma napríklad neplatila kvartálne preddavky dane z príjmu právnických osôb.

Spravidla o najväčších dlžníkoch, ktorí dlhujú desiatky miliónov eur finančnej správe, nič nenájdete a len občas sa medzi nimi nájde dobre zdokumentovaný prípad. Dobrým príkladom podvodov na DPH je AA Gold Company, ktorá je na čele rebríčka najväčších dlžníkov finančnej správy už niekoľko rokov.

Obchodníka so zlatom založil v roku 2006 Igor Oršanský a pôsobil v spoločnosti spolu s prokurátorkou Generálnej prokuratúry Evou Olšavskou a spolu sa zameriavali na drahé kovy – teda veľkoobchod s investičnými mincami. Podľa niekdajšieho webu pôsobila firma hlavne na Slovensku a Blízkom východe. V roku 2016 priznala spoločnosť tržby 45 miliónov eur a v roku 2017 prekročila hranicu 114 miliónov eur.

Podľa vyšetrovania Európskej prokuratúry spoločnosť pôsobila v niekoľkých karuseloch, v rámci ktorých využívali papierovú premenu zlata z investičného na priemyselné a naopak – a pýtali si v rámci cezhraničného obchodovania vratky DPH. Dôvodom je fakt, že z investičného zlata sa neplatí DPH, avšak z priemyselného, ktoré sa využíva na výrobu šperkov, už áno.

V týchto karuseloch bolo zapojených viacero spoločností a ľudí zo Slovenska a Česka. Prešovský právnik, ktorý v systéme rovnako fungoval a neskôr vypovedal, ich systém opisoval takto. Dostali možnosť nakupovať zlato priamo od rakúskej mincovne Schoeller Muenzhandel, ktorá patrila pod rakúsku Národnú banku. Zlato nakúpili bez dane a následne predávali nastrčeným firmám na Slovensku s daňou. Nastrčené firmy kupovali zlato pod trhovú cenu, ale s DPH, a následne po sérii obchodov zlato predali naspäť do rakúskej mincovne.

Finta je pri karuseloch vždy rovnaká, spoločnosť B nakúpi od spoločnosti A, ktorá je v zahraničí bez dane, a predá s daňou spoločnosti C. Spoločnosť B neodvedie DPH a spoločnosť C zas pri predaji naspäť rakúskej mincovni si vypýta vratku. Finančná správa vratku vyplatí, avšak DPH od spoločnosti B nikdy nevyberie, keďže firma fakticky zmizne.

Celková škoda takýchto zlatých obchodov mala byť vyše 50 miliónov eur. Dlh AA Gold Company je v súčasnosti vyše 30 miliónov eur. Na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz a neskôr aj pozastavený, keďže vo firme nenašli žiaden majetok, ktorým by dlhy mohli byť uspokojené. To je inak taká typická koncovka karuselových káuz.

Medzi top dlžníkmi finančnej správy nájdete aj niekoľko mien, ktoré majú ekvivalent názvu paliva či olejov v názve, nie je to náhoda, keďže sa daňové podvody často robia aj na nafte či benzíne. Smiešne je, že v prvej stovke sa nachádza aj firma s dlhom vyše 4 milióny eur s názvom Smugglers, čo je v preklade pašeráci.

Mimochodom, v prvej desiatke je výnimkou len HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorá rovnako robila karuselový podvod, ako aj Podtatranská Hydina, ale nie je to úplne klasický prípad, kedy vlastníci a zodpovedné osoby zmizli a ostali neznáme, ale naopak, boli to dlhoroční známi podnikatelia.

Poďme na druhú sociálnu poisťovňu. Na to, aby ste sa dostali do tohto rebríčka, netreba spraviť veľa. Stačí dostatočne dlho neplatiť odvody ako živnostník za seba či svojich zamestnancov alebo firma za svojich zamestnancov. Je tu niekoľko spoločností, ktoré boli dostatočne veľké a v problémoch a dostatočne dlho neplatili za zamestnancov sociálne odvody. A potom je tu niečo, čomu nebudete možno úplne veriť, a to štátne nemocnice.

Tie sú v prvej desiatke a ich hlavným akcionárom je ministerstvo zdravotníctva. Dlh nemocníc je už niekoľko rokov achilovkou zdravotníctva. V 2 – 3-ročných intervaloch sa štátne nemocnice pravidelne zadotujú a dlhy sa znížia. Netrvá to ale dlho a potom sa opäť dostanú na predchádzajúce úrovne, pretože za svojich zamestnancov neplatia odvody. Na čele tak trónia najväčšie univerzitné nemocnice v Košiciach, Martine a Bratislave. Za nimi nasledujú fakultné nemocnice.

Samotné nemocnice tvoria väčšinu dlhu voči Sociálnej poisťovni, a to približne 70 %. Naposledy sa mimochodom nemocnice oddlžovali v roku 2024, to môžete vidieť aj na samotnom grafe.

Pre manažérov nemocníc je to aj trochu výhodná pozícia, lebo Sociálna poisťovňa nebude riešiť inštitúcie, ktoré sú politicky a spoločensky citlivé, a tak úplne nemajú dôvod zásadne lepšie manažovať.

Pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni ku koncu roka 2025 svietil dlh vo výške 169 miliónov eur. Najväčším dlžníkom v rovnakom čase boli Potraviny Kačka s dlhom vyše 852-tisíc eur. Potraviny Kačka boli pôvodne známe potraviny ešte z čias 90. rokov pod menom CBA. Pôvodne skupinu vlastnila rodina Šufliarskych z Lučenca a neskôr ju odkúpila spoločnosť Enterprise Investors z Poľska, ktorá začala s rebrandingom. Nakoniec to ale celé zlyhalo a skupina skončila v konkurze. Dôvodom vraj boli príliš vysoké náklady na obsluhu prevádzok.

Druhým najväčším dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne je Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, ktorá štátnej poisťovni dlhovala na zdravotnom poistení vyše 400-tisíc eur. Zaujímavosťou je, že aj začiatkom roka 2026, aj v predchádzajúcich rokoch bol dlh univerzity vymazaný a pravdepodobne splatený štátom. Samotná univerzita vo výročnej správe hovorí, že dotácia zo štátneho rozpočtu je každoročne príliš nízka na bežné hospodárenie, a univerzita radšej neplatí odvody za zamestnancov.

Poisťovni Union zase firmy a organizácie dlhovali koncom roka 2025 vyše 80 miliónov eur. Dlh poisťovne je zásadne nižší ako dlh VšZP, dôvodom je menší poistný kmeň spoločnosti. V preklade to znamená, že menej zamestnancov a živnostníkov má zdravotná poisťovňa Union, tým pádom je tak menšia pravdepodobnosť, že firmy za nich nebudú platiť odvody, resp. živnostníci za samých seba.

Najväčším dlžníkom Unionu bola spoločnosť GETBID, s. r. o., ktorá mu k decembru 2025 dlhovala 514-tisíc eur. Ide o pracovnú agentúru z Bratislavy, ktorej síce rastú tržby a zisk má okolo nuly, avšak rastie aj jej dlh. Okrem Unionu dlhuje aj Finančnej správe SR (1,4 milióna eur) a Sociálnej poisťovni (2,2 milióna eur). Mimochodom pracovné agentúry pomerne často nájdete v týchto rebríčkoch dlžníkov.

Dvojkou je už spomínaná Kačka. Keďže to bola niekedy spoločnosť so stovkami zamestnancov, tak to aj vysvetľuje jej dlhy voči zdravotným poisťovniam.

Trojkou je spoločnosť Bukocel. Tá má mimochodom dlhy aj voči ostatným poisťovniam. Bukocel ako výrobca celulózy skončil nakoniec v konkurze, v rámci ktorého sa ukázali dlhy vo výške sto miliónov eur. Tieto pohľadávky si prihlásilo niekoľko stoviek veriteľov. Medzi dlžníkmi okrem firiem, ktoré skrachovali a neplatili odvody za zamestnancov, nájdete aj súkromné gymnázium z Bratislavy či Lučenca.

Dôvera nezverejňuje hromadné zoznamy dlžníkov, čiže do celkového porovnania ju každoročne vo Finstate nevieme umiestniť, avšak zverejňuje 100 najväčších. Medzi tými boli napríklad Potraviny Kačka či spomínaný Bukocel.

Trojkou je spoločnosť so sídlom na Spiši, ktorá sa svojho času pýšila na mieru postavenými kanceláriami v dedine a projektovala projekty z oblasti energetiky. O dva roky neskôr podala svoju poslednú účtovnú závierku a nakoniec skončila v konkurze. V súčasnosti je v konkurznom konaní prihlásených vyše 1-tisíc pohľadávok v celkovej výške cez 25 miliónov eur.

Medzi najväčšími dlžníkmi Dôvery nájdete známy Decodom, ktorý sa dostal do problémov, Bukocel, ale aj starý medzinárodný prípad s ruským napojením menom Wirecard, ktorému som venoval jedno celé video.