V jednom z mojich prvých videí som sa venoval financovaniu cirkví na Slovensku, avšak aké je financovanie samotného centra v podobe svätej stolice vo Vatikáne? A akou ekonomikou je vlastne Vatikán? Na to si odpovieme v nasledujúcich minútach.

Popísať fungovanie katolíckej cirkvi po ekonomickej stránke nie je úplne jednoduché, keďže áno aj v roku 2021 je toto fungovanie dosť záhadné. Napriek tomu, nejaké informácie už predsa len uzreli svetlo sveta.

Vatikán a Svätá stolica nie je to isté

V prvom rade je potrebné si ujasniť  úlohu dvoch entít a to Vatikánu ako najmenšieho štátu na svete a Svätej stolice čo je vládnuci orgán, ktorý v úvodzovkách šéfuje a sídli vo Vatikáne a na jeho čele je v súčasnosti pápež František.

Svätá stolica je jedna z posledných absolutistických monarchií s pápežom na čele, ktorá riadi vatikánsky štát a samozrejme katolícku cirkev vo svete. Prirodzene má svätá stolica aj nejaké vlastné orgány, ale faktom je, že na čele má najsilnejšie slovo stále pápež. Svätá stolica udržuje diplomatické vzťahy s vonkajším svetom. V zásade, keby ste sa dostali do zmluvného kontraktu s Vatikánom, tak na 99% budete v kontakte so Svätou stolicou, keďže práve ona pomyselne stojí nad Vatikánom.

Samotný Vatikán je práve to fyzické miesto, ktoré je súčasťou Ríma a rozprestiera sa na 0,49km², čo je pre predstavu štvorec 700 x 700m. Je to  neuveriteľne malý priestor, ktorý je od Ríma oddelený hradbami. Samotný Vatikán nemá ani 1000 obyvateľov a aj to väčšina z nich sú kardináli, diplomati či členovia švajčiarskej gardy.

Veľmi netradičný typ ekonomiky

Správne odhadujete, že Vatikán je veľmi špecifická ekonomika. Veľké mozgy, teda vedcov tu veľmi nenájdete, resp. áno nájdete, akurát nebudú biznisovo zamerané, ale prirodzene sú zamerané na vieru. Rovnako tu nenájdete biznis friendly prostredie ako v iných malých štátoch ako je napríklad Monako alebo Lichtenštajnsko. A priemysel tu prakticky tiež nie je, teda okrem výroby uniforiem pre švajčiarsku gardu či výroby rôznych suvenírov pre turistov.

Samotné vatikánske mesto zamestnáva len niekoľko tisíc pracovníkov z ktorých väčšina pracuje v spomínanej výrobe či v múzeách, kníhkupectvách či predajniach suvenírov z ktorých má Vatikán celkom podstatné príjmy. V meste sa nachádza aj tzv. vatikánska lekáreň, ktorá je najnavštevovanejšou lekárňou na svete s 2000 zákazníkmi každý deň. Nuž pre antikoncepciu či CBD si tu asi nechodia.

Najviac prináša turizmus a dary

Vatikán a teda Svätá stolica samozrejme najviac zarábajú na turizme, keďže ročne vatikánske múzeá a Baziliku sv. Petra či Sixstínsku kaplnku navštívi približne 7 miliónov turistov. Pre porovnanie Slovensko navštívilo v roku 2019 2,5 milióna zahraničných turistov. Okrem turizmu je pre Svätú stolicu podstatným príjmom tzv. Halier svätého Petra, ktorého tradícia siaha ešte do 8. storočia. Každoročne sa tzv. Peter’s pence vyberá 29. júna na sviatok Sv. Petra a Pavla po celom svete. Každoročne sa skrz tento dar vyberie približne 50 až 60 miliónov eur, ktoré následne smerujú na udržiavanie Vatikánu, administratívu, ale rovnako aj na charitu. Aj keď sem tam vypláva na povrch nejaké to zneužitie peňazí, ktoré mali smerovať na charitu. Napríklad v roku 2019, keď sa v Londýne z týchto peňazí kúpila luxusná nehnuteľnosť.

A odkiaľ má svätá stolica príjmy okrem Peter’s pence a turizmu? V zásade z ďalších darov, ale aj z investícii do rôznych aktív. Svätá stolica dlhodobo investuje do talianskych spoločností a vlastní menšie podiely. Rovnako investuje v posledných rokoch aj do medzinárodných spoločností samozrejme do takých, ktoré napríklad nevyrábajú antikoncepciu alebo nerobia niečo s čím katolícka cirkev nie je stotožnená.

Možno predpokladáte, že kostoly a budovy, ktoré vlastní cirkev vo svete, patria v konečnom dôsledku vatikánskemu štátu, avšak opak je pravdou a Vatikán z nich nevidí žiadne peniaze. A to preto, že sú použité skôr na rekonštrukciu či samotné fungovanie.

Keď sa pozrieme na celkový rozpočet svätej stolice, tak celkové príjmy svätej stolice sú v roku 2021 na úrovni 260 miliónov eur aj s príjmami z Haliera svätého Petra a celkové výdavky sú na úrovni 310 miliónov eur. Len pre predstavu Slovenská verejná správa ma príjmy či výdavky približne na úrovni 40 miliárd eur.

Mimochodom špecialitou Vatikánu je, že nemá žiadne dane a clá a teda aj nákup v spomínanej lekárni je v konečnom dôsledku lacnejší.

Vatikán mal dokonca vlastnú menu, ktorá fungovala súbežne s talianskou lírou a bola vymeniteľná 1:1, čo sa prirodzene zmenilo po prijatí eura. V súčasnosti má Vatikán tak ako Taliansko euro, avšak môže vydávať mince s podobizňou pápežov, ale len v obmedzenom množstve. V preklade to znamená, že je to zberateľský kúsok a bežne sa k takýmto minciam v obchode nedostanete.

Vatikánska banka, inštitúcia plná záhad a škandálov

Je tu ešte jedna inštitúcia, ktorú je potrebné spomenúť, a to vatikánska banka. Tá má totiž špeciálne postavenie v rámci investícií či správy majetku a jej oficiálny názov je „Institute for the Works of Religion.“ Banka nie je ani súkromná, keďže nemá vlastníkov a ani úplne štátna. Banka vznikla ešte v roku 1942, keď ju založil pápež Pius XII a jej cieľom je „zabezpečiť úschovu hnuteľného aj nehnuteľného majetku, ktorý bol poskytnutý fyzickými či právnickými osobami na účely spojené s vierou a charitou“ Neskôr v roku 2014 bol tento cieľ trochu pozmenený a banka by mala „poskytovať špecializované finančné služby pre katolícku cirkev pôsobiacu v celom svete“

Banka počas svojej histórie zažila niekoľko škandálov a najznámejší je z roku 1982, kedy začala mať problémy iná banka, a to talianska banka Banco Ambrosiano na ktorej čele bola kontroverzný muž menom Roberto Calvi. Ten mal kontakty na cirkev a na mafiu a údajne bol členom Propaganda Due čo bola ilegálna spoločnosť vedúcich osobností z politiky či rôznych podnikov. Roberto Calvi bol prezývaný aj boží bankár. V roku 1982 sa dostal na verejnosť zoznam členov Propaganda Due a to v zásade spôsobilo pád Banco Ambrosiano, keďže bankár boží prostredníctvom banky financoval mafiu, prostredníctvom banky obchodoval v zahraničí bez vedomia centrálnej banky Talianska a rovnako prostredníctvom banky pral špinavé peniaze. Calviho nakoniec našli obeseného v Londýne. A čo bolo problémom?

Fakt, že najväčší utajený podiel v banke mala práve vatikánska banka, ktorá neskôr zaplatila 224 miliónov dolárov z viac ako miliardového dlhu finančného domu Banco Ambrosiano. Vatikánska banka aj oficiálne uznala, že sa v tomto dlhu morálne zapojila.

Toto nebol posledný škandál vatikánskej banky a pravidelne sa objavujú podozrivé transakcie, ktoré smerujú na či z účtov vatikánskej banky a sú talianskymi orgánmi vyšetrované. Svoje hovorí aj fakt, že banka síce existuje od roku 1942, avšak prvú výročnú správu podala až v roku 2013 a v rovnakom čase bola vytvorená webová stránka.

Napriek tomu treba uznať snahu pápeža a orgánov banky situáciu riešiť a čím ďalej tým viac sa jej činnosť otvára svetu. Podľa poslednej výročnej správy z roku 2019 má banka aktíva vo výške 2,9 miliardy eur. Pre porovnanie len SLSP má aktíva vo výške 20 miliárd eur.

Máme síce rok 2021, avšak fungovanie vatikánskeho štátu a svätej stolice je stále trochu záhadou a aj ja pri tomto videu som musel doslova prehľadať celé internety. Keď vám zostali nejaké nezodpovedané otázky, tak pravdepodobne som sa k ich odpovediam nevedel dopátrať. Napriek tomu treba uznať snahu svätej stolice sa stále viac otvárať svetu a nám už len ostáva čakať kým ďalšie odpovede vyplávajú na povrch

Vatikánska ekonomika je tak v konečnom dôsledku nesmierne nepodstatná svojou veľkosťou, predsa len je tento štát rozlohou veľký ako väčšia dedina. Avšak spolu so svätou stolicou je vplyvom neuveriteľne podstatná, keďže má pod sebou miliardu katolíkov po celom svete. V podstate by sme to mohli kľude prirovnať k americkému kapitolu alebo moskovskému Kremľu.