Sčítanie obyvateľov trvá pre väčšinu ľudí do konca marca a je pre každého povinné. V tomto videu ho nebudem celé rozoberať , avšak vysvetlím ako sú prepojené podielové dane a Sčítanie obyvateľov domov a bytov v roku 2021 (SODB).

Ešte v roku 2011, kedy prebehlo posledné sčítanie, a malo viac papierovú ako elektronickú formu, sa toto sčítanie nazývalo Sčítanie obyvateľov domov a bytov. Sčítanie ku ktorému máte prístup do konca marca je len sčítanie obyvateľov, a to preto, že druhú časť, čiže sčítanie domov a bytov realizovali samotné mestá a obce.

Vo videu sú dostupné aj niektoré grafiky potrebné na vysvetlenie

Sčítate sa za pár minút

Rovnako strávite sčítaním sa oveľa menej času a doslova vám to zaberie najviac 10 minúť. Dôvod je ten, že elektronicky je viacero databáz prepojených a na základe vášho rodného čísla, ktoré ako prvé zadáte, si už Štatistický úrad ostatné databázy spáruje s vašim vyplneným formulárom. Najlepšie je to vidieť hneď na prvotnom vypĺňaní bydliska. V prípade, že zaškrtnete bývam v mieste trvalého bydliska, tak nič ďalej nevypisujete. Keď zaškrtnete, že trvalý pobyt máte inde ako miesto kde sa zdržujete, tak vypĺňate adresu ďalej.

Sčítanie slúži najmä na to, aby štatistický úrad a ostatné inštitúcie mali prehľad o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach. Skrátka štatistický úrad bude vedieť kde bývate, s kým, koľkí ste v domácnosti, ako sa presúvate, aké máte vierovyznanie či akej ste národnosti a ďalších xy údajov. No toto všetko samozrejme v anonymizovanej podobe, osobné údaje budú pri spracovaní údajov odstránené.

My sa v tomto videu zameriame na ekonomickú stánku dvoch vypĺňaných údajov o ktorých sa v súčasnosti najčastejšie hovorí.

Cirkvi o veľa neprídu

Prvým jednoduchším na vysvetlenie je vierovyznanie. Na sociálnych sieťach vznikli všelijaké iniciatívy, aby ste sa k vierovyznaniu hlásili a navýšili tak balík peňazí, ktorý cirkvám smeruje alebo naopak, aby ste to ani náhodou nevypĺňali. Je tu aj tretia strana, a to aby ste zaškrtli rôzne recesistické iniciatívy ako svedkovia liehovovi. Ale k veci. V prípade, že zaškrtnete, že ste bez vierovyznania, tak o veľa peňazí cirkvi neoberiete. Dôvodom je to, že po novom síce sa berie do úvahy počet veriacich, avšak len do určitej miery.

Po tom čo sa v minulom roku výpočet menil, dostanú cirkvi balík peňazí ako v minulom roku, avšak zvýšení či znížení z 1/5 o infláciu a 4/5 o rast platov vo verejnej správe.

Čo je z hľadiska sčítania dôležité, tak balík peňazí sa upraví aj vtedy, ak sa znížil či zvýšil počet veriacich tej ktorej cirkvi o viac ako 10 % oproti poslednému sčítaniu, teda z roku 2011. Do úvahy sa berie 1/3 tohto percentuálneho rastu či poklesu. To znamená, že keby sa počet veriacich nejakej cirkvi zvýšil po sčítaní v tomto roku o 10 % oproti poslednému sčítaniu z roku 2011, tak balík peňazí

narastie o 3,33 %.

Väčšina ide obciam a mestám

A teraz k druhému zložitejšiemu aspektu sčítania obyvateľov. A ním je trvalé bydlisko a podielové dane. Podielové dane sú dane, ktoré sa rozpočítavajú z dane z príjmu z fyzických osôb. Pričom z celého balíka ide 30 % do vyšších územných celkov (VÚC) a zvyšných 70 % obciam a mestám. Aj keď tento výpočet vyzerá jednoducho, tak čím idete hlbšie tým je to komplikovanejšie.

Sedemdesiat percentný balík peňazí, ktorý ide obciam a mestám sa rozdeľuje podľa celkom komplikovaného vzorca, ktorý

vyzerá takto:

• 23 % - podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce, z toho 57 % prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky,
• 32 % - podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia obce do veľkostnej kategórie,
• 40 % - podľa počtu žiakov (detí, poslucháčov) škôl a školských zariad ení zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu a prepočítaného príslušným koeficientom uvedeným v prílohe,
• 5 % - podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce a s vekom nad 62 rokov.

Keďže problém s podielovými daňami je najvypuklejší v Bratislave, tak ju budeme brať ako príklad. Začnime od konca od najjednoduchšieho. Zoberiete 5 % z celkového balíka peňazí a rozdelíte ho na základe podielu ľudí s vekom nad 62 rokov s TP v Bratislave voči celkovému počtu ľudí s vekom nad 62 rokov na Slovensku. V roku 2021 je to pre Bratislavu suma takmer 10 miliónov eur.

Pri 40 %, ktoré sa berú podľa počtu žiakov či detí v škôlkach je to už trošku komplikovanejšie. V zásade sa tieto údaje za jednotlivé mestá rozbijú na drobné a vynásobia sa koeficientami, ktoré odzrkadľujú finančnú náročnosť. Napríklad iný koeficient má žiak v škôlke a iný žiak základnej umeleckej školy, pričom do úvahy sa berie aj veľkosť tried. Celkovo sa podobne ako pri ľuďoch nad 62 rokov zoberie 40 % celkovej sumy a na základe prepočítaného počtu žiakov sa vyráta podiel na celkovom prepočítanom počte žiakov. V roku 2021 je to pre Bratislavu suma necelých 82 miliónov eur.

Pri 32 %, ktoré z celého balíka smerujú obciam a mestám sa počet obyvateľov prepočítava koeficientami podľa veľkostnej kategórie. Napríklad Bratislava má koeficient 2,35, avšak Trnava bude mať

koeficient 1,13.

Následne sumu rozdelíte podľa podielu napríklad prepočítaného počtu obyvateľov Bratislavy na celkovo prepočítanom podiely na Slovensku. A prečo má Bratislava najvyšší koeficient? Pretože sa predpokladá, že Bratislava a väčšie mestá priťahujú svojou infraštruktúrou vo väčšej miere dochádzajúcich z okolitých obcí a miest na ktorých, ale peniaze nedostávajú. V tomto prípade dostane Bratislava v roku 2021 približne 126 miliónov eur.

Poslednou a najkomplikovanejšou časťou vzorca je 23 % z celkového balíka peňazí určeného pre obce a mestá. Z tejto sumy ide 43 % čisto podľa podielu počtu obyvateľov Bratislavy na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Zvyšných 57 % sa rozdeľuje na základe prepočítaného počtu obyvateľov s trvalým pobytom, koeficientom nadmorskej výšky mesta či obce. Napríklad Bratislava má tento koeficient 0,81. Aby ste dostali túto sumu, tak musíte len získať podiel prepočítaného počtu obyvateľov na základe nadmorskej výšky mesta na celkovom počte obyvateľov, ktorí sú prepočítaní koeficientami nadmorskej výšky pre jednotlivé mestá a obce. Pre Bratislavu je odhad príjmu za túto časť podielovej dane v roku 2021 približne 37 mil. eur.

Sčítanie prispeje k lepšiemu rozdeleniu peňazí

A ako pomôže sčítanie obyvateľov Bratislave a ostatným mestám, kde infraštruktúru využíva viac ľudí ako je ľudí s trvalým pobytom? Cieľom kampane v Bratislave je dosiahnuť to, aby Bratislavčania, ale aj všetci ostatní sčítanie obyvateľov vyplnili. Podľa prepočtov magistrátu je približne 60-tisíc ľudí v Bratislave, ktorí v roku 2011 sčítanie nevyplnili a sú Bratislavčanmi. Na základe týchto prepočtov nemá Bratislava 437 000 obyvateľov s trvalým pobytom, ale až pol milióna.

Mestské časti tak v konečnom dôsledku obhospodarujú infraštruktúru kam patria škôlky, cesty či MHD aj pre nich, avšak peniaze za nich skrz podielové dane nemajú. V prepočte by to malo byť minimálne 15 miliónov eur ročne pre Bratislavu a jej mestské časti. A netreba zabudnúť, že príjem z podielovej dane tvorí približne polovicu z celkových príjmov mesta.

Práve štatistika (počet obyvateľov) zo sčítania obyvateľov slúži pre štatistický úrad ako základ z ktorého každý rok na základe reportovania aj samotných úradov (matrík a ohlasovní pobytu) upravuje počet obyvateľov v jednotlivých mestách, a to na základe prisťahovaných/odsťahovaných alebo narodených či zomretých.

Okrem toho magistrát predpokladá, že 60 až 150-tisíc ľudí v Bratislave trvalo býva, avšak trvalý pobyt má inde na Slovensku. S tým už sčítanie nič nespraví, avšak magistrát tak bude mať presnejšiu predstavu, kde títo ľudia bývajú a zároveň argument prečo podielové dane závislé na trvalom pobyte možno nie sú najlepším riešením pre mestá a obce.

Z toho dôvodu nezanedbajte sčítanie a venujte mu 5 minút svojho času, aby ste sa tak v konečnom dôsledku mohli dostať k lepším službám vo vašom meste či obci.