Koľko dostáva cirkev?
Cirkvi a štát. Občasne sa objavujúca téma na Slovenskej politickej scéne. Odpojiť cirkvi od rozpočtu verejnej správy alebo nie? Ako teda fungujú cirkvi na Slovensku, koľko im dáva štát a ako to je v zahraničí?
Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Teda, tak tomu bolo aspoň do konca roku 2019.
Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. Aj keby bola odluka cirkvi v súčasnosti témou, tak problémom je, že zmluvy sú v princípe s rímskokatolíckou cirkvou nevypovedateľné.
A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Obsahujú totiž paragraf, ktorý dovoľuje dať zo zmluvy písomnú výpoveď.
Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi. Keby to vláda chcela spraviť, tak podľa odborníkov by musel ísť do Vatikánu a jednoducho si to s ním vysvetliť.
Duchovní majú platy pod úrovňou minimálnej mzdy
Nakoniec v tomu roku neprešla ani zmena financovania kvôli nedostatočnému súpisu majetku cirkví. Zmenilo sa to až v roku 2019. Ale poďme pekne po poriadku. Ako sa cirkvi na Slovensku financovali doteraz a koľko zhltli z rozpočtu verejnej správy?
Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Platy duchovných boli nastavené tabuľkovo a záviseli od pozície a počtu odpracovaných rokov.
Počet duchovných je uvedený k roku 2017 (pre zväčšenie kliknite na obrázok)
Na mnohých pozíciách boli platy pod minimálnou mzdou, a preto cirkvi ešte prispievali, aby tak dorovnali minimálnu mzdu.
Platy uvedené v tabuľke sú za rok 2018, v roku 2019 sa zvýšili o 10 %
Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur . Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur. Zaujímavosťou je, že napríklad svedkovia jehovovy dlhodobo túto pomoc od štátu odmietajú.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok
Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Zároveň sa zmení prerozdelenie financií, a to na základe počtu veriacich, čo je údaj známy zo sčítania obyvateľov, ktoré bolo mimochodom naposledy v roku 2011.
Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. rastu miezd vo verejnej správe a inflácie v hospodárstve, a to v pomere 80/20.
Sledovať ma môžete na Instagrame alebo Facebooku, kde pridávam rôzne zaujímavosti. Okrem toho môžete každý víkend dostávať zhrnutie ekonomických udalostí doma a vo svete.
Divadelná činnosť slúži často ako protiargument
Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur. Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Napríklad na divadlá a divadelnú činnosť ide v tomto roku približne 36 miliónov eur z rozpočtu ministerstva kultúry a na Hudbu a koncertnú činnosť a súbory necelých 19 miliónov eur.
Samozrejme je už politickou a právnou otázkou, či je legitímne, že napríklad predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi sa často vyjadrujú ku legislatívnym zmenám alebo cirkev má právnu oporu v tom, že môže formovať charakter republiky a zároveň monopol na mravnú výchovu.
Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. Štát síce eviduje počet sakrálnych pamiatok, avšak problémom sú ostatné majetky vo forme pozemkov a stavieb na nich, ktoré cirkvi môžu prenajímať a nejakou formou na nich zarábať.
O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov. Okrem toho napríklad rímskokatolícka cirkev má rôzne diecézy, farnosti a ostatné inštitúcie, ktorým môže majetok patriť.
Za tie ktoré prenajímajú alebo využívajú na podnikateľskú činnosť musia platiť dane mestám, čiže aspoň mestá majú aký taký prehľad o majetku.
Ako to funguje v zahraničí?
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignačná daň.
V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. Zaujímavosťou je, že V Rakúsku cirkevnú daň zaviedol ešte Hitler, keď chcel minimalizovať moc cirkvi, avšak neskôr po vojne zistili, že to je dobrý zdroj príjmov a zákon len trocha pozmenili.
Mimochodom Rakúsko má aj web na ktorom informuje o hospodárení Rakúskej cirkvi a jej diecézach celkom prehľadne.
V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi. Podobne ako to je v prípade Slovenskej asignačnej dane vo výške 2 %, ktorú môže platiteľ dane z príjmu poukázať neziskovým organizáciám.
Čo si myslíte vy? Bola by zmena financovania cirkví dobrým nápadom alebo bude lepšie, keď systém ostane v súčasnej podobe.