Ako funguje pranie špinavých peňazí?

Pranie špinavých peňazí. Pojem ktorý po únikoch ako Panama či Pandora Papers spoznala široká verejnosť kvôli politikom, ktorí sa prania špinavých peňazí dopúšťali. Okrem toho sa o praní špinavých peňazí hovorí v súvislosti s kryptomenami no a v poslednej dobe aj v súvislosti s Ruskom a ruskými oligarchami a sankcionovanými osobami.

Aká je ale história prania špinavých peňazí a ako v súčasnom globalizovanom svete fungujúcom na internete pranie špinavých peňazí prebieha? O tom si v tomto videu povieme.

Pranie špinavých peňazí sa začalo riešiť približne pred 100 rokmi počas phohibície v Spojených štátoch amerických, kedy ako dobre vieme na prohibícii slušne zarábal Al Capone. Teda no, začalo riešiť, tento pojem sa práve počas jeho mafiánovania stal viac známym. Peniaze sa „prali“ už tisíce rokov dozadu, robili to piráti, rôzni obchodníci v stredoveku a tak podobne.

Niekedy v tom čase, kedy sa mafii darilo sa začala viac riešiť legislatíva, ktorá by praniu špinavých peňazí zabránila. A časom sa potreba po rozšírení legislatívy a jej dôslednejšiemu vymáhaniu zvyšovala. Pomohol tomu aj fakt, že padla železná opona a čím ďalej tým viac sa svet globalizoval a odhaľovanie prania špinavých peňazí sa stávalo ťažším. Skrátka sieť ktorú ste museli sledovať, aby ste praniu špinavých peňazí zabránili, bola oveľa väčšia a zložitejšia.

Zlegalizovať nelegálne peniaze nie je jednoduché

Poďme ale pekne po poriadku. Čo je pranie špinavých peňazí? V zásade legalizácia príjmov z nelegálnej či trestnej činnosti. Od legalizácie peňazí z predaja drog, prostitúcie či inej nelegálnej činnosti až po legalizáciu peňazí z korupcie napríklad politikmi. Zjednodušene, jedná sa o obnos peňazí pri ktorom neviete vysvetliť ich pôvod bez toho aby ste klamali. Aj keď to vyzerá jednoducho, že skrátka zoberiete 10-tisíc eur a vložíte ich do banky, tak tak úplne jednoduché to ale nie je.

Napríklad už len to, že banka rieši tzv. KYC, teda know you custommer je v princípe opatrenie práve proti praniu špinavých peňazí, pretože banka vám neumožní otvoriť účet v prípade, že nevie vašu identitu a osobné údaje. Samozrejme ono to je celé komplikovanejšie a banka môže transakciu v prípade podozrivých prevodov aj zadržať. Banky a ostatné inštitúcie majú na tieto transakcie svoj interný systém, ktorý podozrivé transakcie, vklady či výbery odchytáva a následne posúva štátnym úradom na ďalšie riešenie.

A nie sú to len banky, ale aj ostatné inštitúcie, ktorých sa týka legislatíva proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu. Napríklad poisťovne, burzy, DSSky, správcovské spoločnosti či realitní makléri. Skrátka nemôžete len tak prísť s hotovosťou do dôchodkovej správcovskej spoločnosti a vložiť peniaze do vášho druhého piliera na dôchodok.

Dnes keď ste zločincom alebo skorumpovaným politikom tak napriek globalizácii, internetu a všetkým výdobytkom, nie je úplne jednoduché peniaze zlegalizovať a dostať do legálneho systému, kde vás nikto nebude podozrievať odkiaľ ste ich dostali a nebude chcieť potvrdenia o tom, že peniaze nepochádzajú z ilegálnej činnosti. A to by bol ešte ten lepší scenár ako by to skončilo.

Napriek tomu, že sa zmenili formy prania špinavých peňazí, tak princípy a podstata ostáva rovnaká.

Každé vypratie špinavých peňazí má teoreticky tri hlavné kroky.

  • Prvým je Placement, teda vloženie peňazí do systému a použitie špinavých peňazí po tom čo ich niekto získal.
  • S umiestnením resp. s placementom súvisí layering, teda vrstvenie celej štruktúry legalizácie špinavých peňazí. Skrátka v dnešnom komplikovanom a kontrolovanom systéme nestačí že prídete vložiť peniaze do banky. Každý kriminálnik musí peniaze sofistikovane legalizovať. Väčšinou sa tak deje cez vrstvenie, teda transakcie prebiehajú na niekoľkých úrovniach cez niekoľko spoločností či účtov, zvyčajne v zahraničí a zvyčajne v daňových rajoch či v krajinách, kde je vysoká anonymita vo finančnom systéme.
  • Integrácia, je už samotná koncovka celého pracieho procesu. Je to moment, kedy sa peniaze stali legálnymi a boli použité.

Aj keď toto je základná štruktúra každého vypratia špinavých peňazí, tak samotná realita je trochu odlišná a záleží na okolnostiach. Spôsobov ako táto základná štruktúra môže prebehnúť je v podstate niekoľko.

Od prohibície v 30. rokoch 20. storočia sa potreba kontroly finančných tokov stále zvyšovala a prostriedky ako proti praniu bojovať sa stále zlepšovali a rozširovali a prirodzene museli reagovať aj na nové výzvy.

Legislatíva sa stále sprísňuje

Takou výzvou bolo napríklad pašovanie a predaj drog z južnej a strednej Ameriky. Zlomovým bodom bol aj teroristický útok na dvojičky v New Yorku v roku 2001 odkedy začal svet bojovať proti terorizmu a snažil sa obmedzovať podozrivé finančné toky z blízkeho východu. Rovnako tak zlomovým bol rok 2016, kedy sa udial leak, ktorému sa nehovorilo inak ako Panama Papers. Po každej z týchto udalostí sa regulácie a legislatíva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sprísnila, ale k tomu sa ešte dostaneme.

V podstate ide o hru na mačku a myš. Tým ako sa finančný systém vyvíja, tak vznikajú aj priestory na únik a pranie peňazí, následne sa po zisteniach a odhaleniach zalepia no a potom vznikajú zase ďalšie. Podľa Europolu sa ročne vyperie asi 2 až 5% svetového HDP, čo je 700 miliárd až 1,9 bilióna eur.

Ako to ale funguje prakticky, ako sa zvyčajne hotovosť z ilegálnej či kriminálnej činnosti dostane medzi regulérne bežné peniaze na ktorých pôvod sa nikto nebude pýtať?

Spôsobov je viacero, od menej sofistikovanejších až po sofistikované, ktoré využívajú rôzni politici či vyššie postavení úradníci rôznych štátov, ako nám kauzy ako panama či Pandora Papers ukázali. Okrem toho záleží aj od fungovania finančného systému. Trochu iné možnosti sú v Spojených štátoch amerických, kde je bežné, že dostanete od zamestnávateľa šek ako na Slovensku či v Európe, kde mzdu dostávate najčastejšie na účet a skôr výnimočne v hotovosti.

Najzákladnejším typom legalizácie príjmov z trestnej činnosti je využívanie podnikov, ktoré používajú veľa hotovosti a majú spravidla vysoké tržby a náklady. Tieto spoločnosti patria medzi tie, kde aj najčastejšie uniká daň z pridanej hodnoty a v podstate aj daň z príjmov. Stačí, že len sa zamyslíte nad tým, kedy ste si naposledy brali z reštaurácie, baru či od barbera doklad o zaplatení. Okrem toho sem spadajú aj rôzne firmy prenajímajúce parkovacie domy, záložne, umývačky áut, kasína a iné podniky. Prirodzene pri praní špinavých peňazí je vašim cieľom legalizácia, čiže reálne vystavíte bločky a peniaze priznáte a prípadnú daň zaplatíte. Pri týchto typoch biznisov sa totiž len veľmi ťažko kontroluje koľko sme mali reálne zákazníkov a čo bolo reálne podnikanie a čo nie.

Ten kto chce nemusí založiť len schránkovú spoločnosť, ktorá reálne nemá prevádzku, môže normálne fungovať, avšak do toho bude vyrábať bločky a tržby, aby svoj cash zlegalizoval a dostal do systému.

USA ponúka iné možnosti ako Európa

Ďalším typom legalizácie je využívanie kasín. Tie napríklad v USA poskytujú rôzne finančné služby, často podobné bankám ako sú rôzne účty, zámena peňazí či prevod prostriedkov z kasína. Najčastejšie sa ale začne nákupom kasínových čipov s ktorými sa následne chvíľu hrá a potom si hráč vypýta šek, ktorý ďalej použije mimo kasína. Alebo sa môže priamo obchodovať s čipmi. Prirodzene nie je to tak jednoduché ako to na prvý pohlaď vyzerá, AML regulácia sa vyvíja aj v tomto odvetví a tak sú kriminálnici nútení legalizáciu ešte viac štrukturovať a rozbiť na menšie, napríklad viacerými transakciami a šekmi či prevodmi na iné účty. V USA bol zaznamenaný prípad kedy skupina, prostredníctvom malých transakcií sa dostala k obnosu čipov za viac ako jeden milión. Problémom bolo, že ten komu to predali to celé previedol v jednej transakcii a tak bol na konci dňa podozrivý a následne vyšetrovaný. Dôvodom je fakt, že banky, finančné inštitúcie aj kasína musia v USA reportovať transakcie nad 10-tisíc dolárov a ten kto transakciu či vklad vykonáva musí vyplniť dlhší formulár s podrobnejšími údajmi.

Mimochodom cielenému neprekračovaniu 10-tisícovej hranice sa hovorí structuring a je to rovnako technika, ktorá sa využíva na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Niečo podobné platí aj v prípade Európskej únie, napríklad na Slovensku nemôžu fyzické osoby platiť v hotovosti viac ako 15-tisíc eur a podnikatelia viac ako 5-tisíc eur. Keby ste napríklad chodili každý týždeň na pobočku banky a vkladali 14900 eur, tak po čase by to banka nahlásila priamo štátnym orgánom, ktoré by to ďalej riešili.

Finančný svet v USA je onakvejší ako v Európe a ostatným finančným službám mimo bankového sektora sa hovorí MBS teda money service businesses. Sú to rôzne služby – často pre ľudí, ktorí nemajú účet v banke. Patria medzi nich rôzne zmenárne, check cashers, čiže podniky, ktoré vám preplatia šeky alebo naopak tí, ktorí vám ich vystavia alebo vám vydajú predplatenú platobnú kartu či zákaznícku kartu. Rovnako sem patria rôzne služby, ktoré vám v úvodzovkách umožnia dostať hotovosť na internet a poslať niekomu napríklad v Európe na účet. Týchto služieb je v USA pomerne dosť a medzi najznámejšie patrí napríklad US postal service alebo MoneyGram či Western Union. Aj keď je trh regulovaný a sú tu veľkí hráči, stále je na trhu aj veľa menších firiem, ktoré tieto služby vykonávajú a sú náchylnejšie na tento typ prania špinavých peňazí.

Práve v USA sú známe prípady, kedy státisíce z drog boli páchatelia schopní vrstviť práve cez tieto služby a na svoje meno, mená svojich blízkych a firiem dokázali posielať nižšie transakcie na zahraničné účty alebo miestne účty svojich firiem a takto peniaze vyprať a dostať medzi legálne financie.

Nehnuteľnosti sú tiež „dobrou“ práčkou na peniaze

Úplne špecifickým prípadom medzi týmito službami sú zmenárne. Tie okrem toho, že môžu vymieňať nižšie denominácie bankoviek za vyššie, tak môžu aj vyprať peniaze prijatím cashu a uložením do banky. Banka si to nevšimne, pretože protistranou je účet zmenárne a nie účet zákazníka.

Špecifickým prípadom v USA sú tzv. Casa Del Cambio, čo sú zmenárne zvyčajne s menami z latinsko-amerických štátov a sú väčšinou na južnej hranici spojených štátov. Tie by síce mali spĺňať regulácie, ale spravidla sa im vyhýbajú a podobne ako v iných prípadoch, robia veľa malých transakcií. Niektoré z nich dokonca fungujú flexibilne v rámci rôznych kamiónov či karavanov a permanentne sa presúvajú. Pri Casa Del Cambio sa zistilo, že mnohé z nich slúžia ako pračka peňazí pre drogové kartely a presúvajú tak peniaze z USA cez Venezuelu do Kolumbie.

Ďalšou možnosťou ako sa zvyknú prať špinavé peniaze je nákup nehnuteľností, zvyčajne to funguje v krajinách, kde je ťažké sa dopátrať ku konečnému vlastníkovi nehnuteľnosti. Takou krajinou je napríklad Austrália, kde sa to ukázalo pri tzv. Pandora Papers. Medzi krajiny kde sa perú peniaze v nehnuteľnostiach patrí napríklad aj Nemecko, Spojené kráľovstvo alebo USA. Odhaduje sa, že medzi rokmi 2015 až 2021 bolo vypratých v USA v trhu s nehnuteľnosťami až 2,3 miliardy dolárov. Napríklad špecificky Londýn je kráľovstvom ruských oligarchov, ktorí tu pred vojnou umiestňovali svoje peniaze v nehnuteľnostiach, ale to už je téma na ďalšie video.

Naopak napríklad na Slovensku by to bolo ťažšie, keďže máme verejne dostupný online kataster. Aj keď hromadne v ňom vyhľadávať neviete a napríklad bez toho aby ste vedeli katastrálne územie, tak sa k nedostanete k výpisu nehnutelností na konkrétne meno.

Ako fungujú offshore štruktúry?

Poslednou špeciálnou oblasťou obľúbenou najmä medzi politikmi či inými osobami verejného života, ktoré majú dôvod skrývať pôvod peňazí ku ktorým sa dostali, ale aj členmi mafie či drogovými kartelmi je využívanie daňových rajov prostredníctvom krycích spoločností, kde sa nedostanete k totožnosti konečného užívateľa výhod. Tieto štruktúry sa ukázali najmä po uniknutí miliónov strán spisov z roku 2016. Tento leak nakoniec dostal názov Panama Papers.

Predstavte si, že ste osoba, ktorá prijala úplatok. Napríklad nejaká spoločnosť chcela vyhrať verejné obstarávanie a chce sa vám za to pekne odvďačiť. Ako to spravíte? Môžete síce mať založenú svoju spoločnosť, avšak to nie je úplne ideálne, pretože to je dohladatelné a sú tam vaše osobné údaje. Čiže pre Finančnu správu a investigatívnych novinárov to bude malina.

Môžete ale využiť komplikovanejšiu schému, ktorá vám umožní skryť vašu identitu. Ako politik môžete mať svoju spoločnosť ako fyzická osoba alebo právnická osoba, teda cez inú spoločnosť. Avšak najčastejšie sa využíva schéma ktorou súčasťou je tzv. Trust – do slovenčiny sa to prekladá ako zverenecký fond, aj keď Slovenská legislatíva to oficiálne nepozná. Trust je špeciálna entita, ktorú zakladá tzv. settlor alebo zakladateľ po našom. Zároveň je tam tzv. Trustee čo môže byť rovnaká osoba ako zakladateľ. Trustee vykonáva správu trustu resp. jeho riadenie. No a následne je tam beneficiar, resp. po našom beneficient, čiže užívateľ výhod Trustu, ktorý na konci väčšinou dlhých reťazcov a vrstiev firiem z neho benefituje.

No a prečo je trust tak výnimočnou entitou? Trust je v princípe spoločnosť, ktorá nerobí nič a nikoho ani nezamestnáva, avšak je v nej uložený majetok, ktorý riadi trustee a užívateľom výhod je nejaká osoba, v našom prípade napr. skorumpovaný politik.

Keď chcete spraviť štruktúru ešte komplikovanejšou tak medzi trust a fungujúcu spoločnosť pridáte holding. V zásade sa jedná o materskú firmu, ktorá môže mať viacero dcérskych spoločností a slúži spravidla ako ochrana proti tomu, keby jedna z dcér mala dlhy a problémy. Holdingová spoločnosť je v tom prípade z problémov vyňatá. Zároveň slúži na riadenie a dozor nad dcérskymi spoločnosťami, avšak nevykonáva priamo podnikateľskú činnosť a každodenné riadenie. Plusom je, že holdingové spoločnosti sú využívané aj na daňovú optimalizáciu.

Toto všetko samozrejme nie je nelegálne a veľmi záleží od konkrétnych zákonov kde tá ktorá spoločnosť pôsobí. Všeobecne sa napríklad Trusty využívajú aj na prevod majetku v prípade, že podnikateľ má rodinu a chce presne špecifikovať pri založení trustu čo sa s tým majetkom bude ďalej diať. Do zvereneckého fondu možno vložiť prakticky akýkoľvek majetok – obchodné podiely vo firmách, akcie, finančné prostriedky, ale aj nehnuteľnosti, autá alebo lietadlá. Cieľom fondu je spravovať majetok tak, aby sa zachovala jeho hodnota, prípadne sa zhodnocoval alebo rozdeľoval podľa kľúča, ktorý zakladatelia stanovia pri jeho zriadení.

Na druhej strane tieto štruktúry a ešte komplikovanejšie s viacerými trustami, holdingovými spoločnosťami a ostatnými dcérami môžu byť používané aj na pranie špinavých peňazí. Najhoršie je, že jednotlivé vrstvy tejto štruktúry pôsobia vo rôznych štátoch. Reálne fungujúca spoločnosť bude v USA, holding bude vo Veľkej Británii a trust bude založený niekde v daňovom raji a konečný užívateľ výhod sedí niekde v Rusku.

Problémom Trustov je, že nie sú veľmi regulované. Napríklad len Nemecko, Francúzsko a UK majú registre pre trusty a aj to nie sú každému verejne prístupné. Austrália, Holandsko, Taliansko, USA nemajú takéto registre vôbec.

Navyše tí ktorí chcú legalizovať príjem z trestnej činnosti si vyberajú daňové raje a krajiny, kde je regulácia proti praniu špinavých peňazí v plienkach a doslova máme na svete štáty resp. ostrovy, kde je viac podnikov či trustov ako obyvateľov. Napríklad v prípade Panama Papers boli najobľúbenejšími destináciami Britské panenské ostrovy, Bahamy, Panama, Seychely či Samoa a iné. Tieto krajiny nájdete aj v indexe finančného tajomstva, kde sa umiestňujú na popredných priečkach.

Na konci dňa je tak značne komplikované v týchto vrstvených štruktúrach zistiť, kto na konci celej štruktúry užíva výhody trustu kam tečú peniaze či majetok v podobe nehnuteľností, jácht a iných aktív.

Návrat hore