Ktoré aktívum porazí infláciu?

Posledné roky trhom priali. Keď sa pozrieme na výnos indexu S&P 500, ktorý obsahuje 500 najväčších amerických firiem, tak je až neuveriteľný. V roku 2019 viac ako 30%, 2020 viac ako 18% a v roku 2021 viac ako 28%. Keď sa pozrieme na infláciu v týchto rokoch v Európe či konkrétne na Slovensku, tak je to až neuveriteľný reálny výnos. Časy sa ale menia a v tomto roku je zatiaľ S&P v mínuse viac ako 19%.

A keď k tomu zarátate súčasnú infláciu, tak výnos v tomto roku bude ešte smutnejší. A v zásade všetko nasvedčuje tomu, že obdobie stagflácie, teda vyššej inflácie a slabšieho ekonomického rastu bude pokračovať. V tomto videu teda budeme hľadať odpoveď na otázku, ktoré aktívum je historicky odolné voči inflácii alebo ju dokáže aspoň dostatočne zredukovať.

Toto video vzniklo v spolupráci s platformou Fondee – ktorá poskytuje pasívne investovanie za nízke poplatky, pričom vstupný a výstupný poplatok odpúšťa úplne. V prípade, že chcete s Fondee investovať, tak použite pri registrácii kód LUDSKOURECOU a budú vám poplatky odpustené po dobu troch mesiacov. 

Špeciálne tomuto sa venuje jedna zahraničná štúdia ekonómov, ktorá sa stala v tomto období jednou z najčítanejších v obore. Štúdia sa pozerá na obdobie sto rokov a inflačné obdobia definuje ako obdobia kedy bola inflácia viac ako 2%, pričom stále stúpala k päť a viac percentám, pričom počítali len s obdobiami dlhšími ako 6 mesiacov.

Celkovo im takýchto období za posledných 100 rokov vyšlo 8 počas ktorých mohli sledovať vývoj rôznych aktív. Treba ešte pripomenúť, že analýza sa zameriavala hlavne na Spojené štáty americké,  čo ale nevadí, keďže aj tak väčšina investorov investuje aj do amerických akcií.

Prirodzene infláciu môžete definovať rôzne a rovnako rôzne ju merať, v analýze ale bola použitá CPI, teda consumer price index, kde sa rast cien vyjadruje podľa spotrebného koša priemerného človeka v krajine. Prirodzene osobná inflácia každého človeka bude rôzna, keďže každý má inú spotrebu a váhu jednotlivých tovarov a služieb v spotrebnom koši.

Záleží aj na tom odkiaľ inflácia pochádza. Súčasná inflácia v Európe a USA je spojená najmä s rastom cien  energií, teda ropy, plynu, elektriny a podobne. Ich rast sa rozlieva do ekonomiky skrz rastúcu cenu vstupov pre firmy. Táto tabuľka napríklad zobrazuje rast ceny jednotlivých položiek.

Rovnako aj inflácia ma rôzny dopad na samotné aktíva. Napríklad pri akciách firiem inflácia ktorá je vyššia a viac volatilná vytvára viac neistoty pre firmy v ich ďalšom podnikaní a tým znižuje marže a výnosy akcií. V prípade dlhopisov neočakávaná inflácia znižuje ich cenu a naopak zvyšuje výnos. Naopak očakávaná inflácia je už zarátaná v ich kupóne a cene.

A ako teda vyzeral výnos jednotlivých aktív počas inflácie?

Historicky počas 8 inflačných období sa pri porovnaní medzi akciami, štátnymi dlhopismi s 10 ročnou splatnosťou a portfóliom zloženým zo 60% akcii a 40% dlhopisov darilo najlepšie 10 ročným bondom. Počas týchto období dokázali zarobiť nominálne 3%, zatiaľ čo akcie nulu a kombinované portfólio 2%. Napriek tomu boli reálne po započítaní inflácie všetky v mínuse. Zaujímavé je sa pozrieť na celkový obraz teda aj vrátane období, kedy vyššia inflácia nebola. Vtedy sa najlepšie darilo akciám, ktoré vedeli v priemere ročne zarobiť 10% resp. 7% po zarátaní inflácie.

Keď si reálny výnos pri akciách rozbijeme podľa sektorov, tak najhoršie sa počas inflácie darí akciám spoločností zameraných na výrobu tovarov dlhodobej spotreby, rovnako maloobchodu či finančnému sektoru. Prirodzene tu má dopad hlavne zníženie spotreby zo strany spotrebiteľov. Najväčší výnos počas inflačných čias dokázali spraviť energetické spoločnosti, avšak len 1%. Za celý čas dosahovali priemerný ročný reálny výnos všetky sektory od 5 do 9%.

Dlhopisy rovnako nemali zázračný výnos. Firemné dlhopisy počas inflácie mali reálny výnos mínus 7% a štátne od -2 do -8% podľa splatnosti. Výnimkou sú tzv. Tips, teda treasury inflation protected securities, tie reálne zarobili počas inflačných období 2%. Celkovo za celé obdobie aj vrátane časov s nízkou infláciou sa výnos všetkých dlhopisov hýbal od 1 do 4%.

Aj keď by ste to asi netipovali, ale najviac sa v inflačných časoch darí komoditám. Keď sa pozrieme na túto tabuľku, kde sú rôzne komodity rozdelené do jednotlivých skupín. Najviac sa prirodzene darilo energetickým surovinám ako je napríklad ropa, plyn a podobne. Zaujímavý je aj výnos priemyselných kovov, napríklad medi. Práve tie mimochodom dosahujú najvyšší výnos aj mimo inflačných časov.

Počas inflačných období dosahuje zaujímavý výnos aj zlato alebo striebro – ktoré sa označujú za bezpečné prístavy úspor, problémom je, že počas neinflačných období dosahujú len slabší priemerný ročný výnos. Slabým aktívom sú aj poľnohospodárske komodity ako pšenica, kukurica či sója.

Analýza sa venovala ešte osobitným kategóriám aktív ako sú nehnuteľnosti či umenie.

Nehnuteľnosti neprinášali v inflačných časoch reálny výnos a boli v poklese 2%. Mimo inflačných čias prinášali v Spojených štátoch amerických približne 1% výnos. Zberateľské predmety podobne ako komodity prinášali zaujímavý výnos. Umenie dokázalo zarobiť počas inflácie 7% zberateľské vína 5% a napríklad známky 9%. Samozrejme je to priemerný ročný výnos. Po zarátaní aj normálnych období dokázali spraviť výnos 3 až 6%.

Keby sme si to chceli zhrnúť, tak najlepšie zhodnotenie v inflačných časoch historicky prinášajú komodity a to konkrétne energetické suroviny. Akcie a dlhopisy v zásade nedokázali v priemere prekonávaš infláciu. Samozrejme každý investor je iný a každý sa investovaniu venuje vo rôznej miere. Keď nie ste aktívny investor resp. nespravujete si samy portfólio, tak v zásade sa vám neoplatí rozmýšľať nad tým, či by ste mali teraz vaše peniaze preinvestovať inde. Stále platí, že záleží od vášho investičného cieľa a horizontu. Pokiaľ investujete v horizonte 15 a viac rokov veľmi sa vám neoplatí rozmýšľať nad tým, či by nebolo lepšie vaše investície preskupiť inde a bude lepšie, keď ostanete tam kde ste z jednoduchého dôvodu. Nárasty a dobré časy striedajú poklesy a horšie časy. V priemere ale akciové trhy rastú.

Okrem toho pri investíciách do komodít alebo do umenia či nehnuteľností narazíte ešte na ďalší problém, a to veľkosť počiatočnej investície. Pri nehnuteľnostiach vám treba väčší obnos peňazí a to aj v prípade, že investujete prostredníctvom hypotéky. Pri obchodovaní komodít je rovnako potrebná väčšia vstupná investícia ako napríklad pri kupovaní akcií či menových párov. Z toho dôvodu má zmysel investovať aj cez také platformy ako je Fondee, kde investujete do ETF, ktoré kopírujú index ako je S&P 500 alebo iné európske či svetové indexy. A môžete investovať už od malých súm mesačne z každej výplaty.

Návrat hore